Denník N

Slovenský primár vo Washingtone: Sú pacienti, ktorí mesiace po prekonaní COVID-u majú prejsť 300 metrov a trvá im to pol hodiny

Foto - archív Petra Kadlečíka
Foto – archív Petra Kadlečíka

Peter Kadlečík pochádza z Piešťan. Vo Washingtone vedie infekčné oddelenie, kde sa stará o pacientov s koronavírusom. Išlo až o stredoveký priebeh choroby, pri ktorom nevedeli, ako sa bude vyvíjať, hovorí.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako vyzerala situácia na jar v USA,
  • prečo v Spojených štátoch nefunguje dohľadávanie kontaktov,
  • čo všetko dnes používajú na liečbu koronavírusu,
  • ako sa prejavuje dlhotrvajúci koronavírus a
  • kedy by mohli byť vakcíny.

Ako ste sa dostali k práci v nemocnici vo Washingtone?

Narodil som sa v Piešťanoch. Medicínu som vyštudoval v Prahe na Karlovej univerzite. Hneď po škole som mal príležitosť ísť na stáž na Harvard a Brown a to mi otvorilo veľa dverí. Mal som šťastie a aj podporu od rodičov, a tak som ostal, lebo medicína je tu na vysokej úrovni. V New Yorku som si urobil atestácie z interného lekárstva a z infekčných chorôb.

Päť rokov som pracoval vo veľkom zdravotnom stredisku v Baltimore, ktoré lieči HIV pozitívnych pacientov. Potom som odišiel do Washingtonu, kde som sa po dvoch rokoch stal primárom infekčného oddelenia veľkého zdravotného centra, ktoré sa stará o zdravie asi 750-tisíc obyvateľov. Sme súčasťou celoštátnej siete nemocníc a spolu poskytujeme starostlivosť viac než 12 miliónom Američanov.

Zvažovali ste niekedy návrat na Slovensko?

Odišiel som, keď som mal 17 rokov. Na Slovensku mám rodičov a veľmi rád sa tam vraciam. V USA sa mi zatiaľ darí, ale stále túžim vrátiť sa do rodného kraja. Dúfam, že to raz vyjde. Nemám však žiadny plán, je to len sen, ktorý sa možno raz naplní.

Ste primárom infekčného oddelenia, kde máte pacientov s COVID-19. V Spojených štátoch je stále situácia vážna, ako to vyzerá u vás na oddelení?

Minulý týždeň sme mali asi 16 pacientov. Je to oveľa menej ako v apríli alebo v máji, keď bolo na rannej vizite aj viac než 50 pacientov. Je to omnoho viac, ako máme bežne, a bolo to skoro nepredstaviteľné. Momentálne máme ťažšie prípady, starších pacientov alebo ľudí s komplikáciami, ktorí sa nakazili väčšinou od svojich mladších rodinných príslušníkov a skončili v nemocnici. Naši pacienti neboli na večierkoch, neurobili nič rizikové, ich jediný risk je, že majú okolo seba mladých ľudí, ktorí im to priniesli domov.

Deti a vnúčatá?

Áno. Nedávam nikomu za vinu, že by niekoho nakazil naschvál. Niektorí mladí ľudia nemajú šancu pracovať v zamestnaniach, kde by mohli dodržiavať rozstupy, napríklad robotníci, ktorí pracujú na stavbách, alebo ľudia v reštauráciách či v zdravotníctve. Musia mať prácu, aby zabezpečili živobytie, ale tým, že pracujú, sú vo vyššom riziku nakazenia sa, a preto to potom donesú domov. V Spojených štátoch koronavírus postihuje chudobnejších ľudí.

Aká je momentálne situácia v Spojených štátoch?

V USA sú mimoriadne veľké regionálne rozdiely. New York sa stal veľmi rýchlo ohniskom nákazy pre celé USA. Žije tam veľa ľudí na malom priestore a je to ideálna liaheň na epidémiu. Vírus pricestoval do New Yorku z Európy – pravdepodobne z Talianska. Na západné pobrežie bola pandémia prinesená v januári z Číny.

Je rozdiel v tých dvoch vírusoch – z Číny a z Talianska?

V USA sú vlastne dve epidémie –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie