Menšinová identita nemusí byť len o traumách, hovorí zakladateľka programu hosťovania maďarských a slovenských detí
Nechápali sme, že ak existujú rôzne fungujúce mechanizmy, prečo potom maďarské deti na Slovensku ešte stále prežívajú svoju identitu ako nevýhodu a prečo mnohé z nich po maturite opustia krajinu, vraví Orsolya Véghová, organizátorka projektu Cseregyerek – rozumieme.si.
Projekt Cseregyerek – rozumieme.si vznikol pred dvomi rokmi a jeho cieľom je interkultúrna výmena v rámci Slovenska. Jeho zakladateľmi sú Maďarky a Maďari zo Slovenska, ktorí majú vlastné skúsenosti so zložitosťou slovensko-maďarských vzťahov, vzájomnej tolerancie a učenia sa jazyka. Rozhovor s organizátorkou programu Orsolyou Véghovou vznikol v maďarčine pre Pozsonyi podcast.
Ako vznikla myšlienka založiť program vzájomného hosťovania maďarských a slovenských detí?
Mali sme takúto tradíciu v rodine. Môj dedo pochádza z Podunajských Biskupíc a tam prežil celý svoj život. Ako dieťa ho poslali do Devínskej Novej Vsi, vtedy ešte samostatnej slovenskej dediny, učiť sa po slovensky. Chodil tam jeden celý rok do slovenskej školy a zaňho chodil do maďarskej školy v Biskupiciach ten chlapec, s ktorým sa vymenili. Leto strávili spolu. To bolo ešte za čias Uhorska a už vtedy to bola v strednej Európe osvedčená stratégia riešenia otázok viacjazyčnosti.
Vtedy sa to asi riešilo súkromnou cestou medzi rodinami.
Áno, bola to inovácia mamičiek. Bohaté rodiny si zavolali pestúnky, od ktorých sa deti mohli naučiť cudzie jazyky. Tie rodiny, ktoré si to nemohli dovoliť, to riešili medzi sebou na báze dôvery. Naozaj si fyzicky vymenili deti, ktoré u druhej rodiny chodili aj do školy. Ich hlavnou zásadou bolo, že s cudzím dieťaťom budem zaobchádzať tak, ako by som chcel, aby sa zaobchádzalo s mojím dieťaťom. Keď som sa začala tejto téme venovať, dozvedela som sa, že podobné príbehy sú dodnes živé v mnohých rodinách. Rozprávajú mi o tom aj moji klienti, ktorí sa na takýchto programoch fungujúcich medzi školami zúčastňovali v sedemdesiatych rokoch. Takže je to osvedčená stratégia.
Môžeme to poznať aj z niektorých klasických literárnych diel. Maďarského spisovateľa Móra Jókaiho tiež poslali do Bratislavy na nemecké slovo.
Áno, tak sa tomu hovorilo, že idem „na nemecké slovo“ alebo „na slovenské slovo“.
Váš program akoby potvrdzoval, že výučba slovenčiny na maďarských školách má nedostatky.
Metodika výučby je určite dôležitá a tá diskusia v súčasnosti prebieha. Kľúčové však je,
