Denník N

Jej príbuzní žijú v Islamskom štáte: Chudobnejší v Mosule sa teraz majú lepšie

Škola v Mosule. Učitelia museli prisahať vernosť režimu. FOTO - TASR/AP
Škola v Mosule. Učitelia museli prisahať vernosť režimu. FOTO – TASR/AP

Od učiteľov na školách až po lekárov, všetci musia prisahať vernosť Islamskému štátu, aby si udržali prácu, hovorí rodáčka z Mosulu, ktorá má v meste rodinu.

Ak sa z Iraku stane Islamský štát, už sa tam nevrátim, hovorí v rozhovore pre Denník N žena z irackého dvojmiliónového mesta Mosul, ktoré pred rokom obsadili radikáli z Islamského štátu. Sama síce žije v Londýne, z obavy o bezpečnosť jej rodiny nezverejňujeme jej meno.

Ako sa pozeráte na Irak z diaľky, z pohľadu človeka, ktorý sa narodil v meste, ktoré dnes kontroluje Islamský štát?

V Mosule som sa narodila, ale takmer celý život som prežila v Bagdade. V Mosule som bola naposledy, keď som mala dvanásť. Mám tam však príbuzných, s nimi som stále v kontakte, od nich mám informácie z prvej ruky. Keď napríklad počujem, že mesto je pod leteckým náletom, vždy sa uisťujem, či sú v poriadku.

Kedy ste sa odsťahovali z Iraku?

V roku 2005 som utiekla do Jordánska, od roku 2014 žijem v Británii.

Viete sa spojiť s príbuznými?

Keď ISIS prebral kontrolu nad mestom, telefonická komunikácia bola zrušená. Funguje tam internet, no je drahý. Väčšina rodín si ho nemôže dovoliť, našťastie tá moja áno. Používame internetové aplikácie, ale napríklad vždy, keď si píšeme, žiadam ich, aby si správy vymazali.

Mladá Iračanka z Mosulu
sa narodila v Mosule, od 12-tich rokov žila v Bagdade.
V roku 2005 s rodinou utiekla do Jordánska.
Od roku 2014 žije a pracuje v Británii.
Nehlási sa k žiadnemu náboženstvu.

Hovorí sa, že životná úroveň v meste je dnes v niečom lepšia ako za pôvodnej vlády. ISIS buduje cesty, vypláca dôchodky, prevádzkuje nemocnice. Je to pravda?

Je pravda, že niektorým ľuďom sa dnes žije lepšie. Tí, ktorí predtým bývali v hlinených chatrčiach na vidieku, často bez elektriny, si polepšili. Po tom, ako mnoho ľudí utieklo, alebo boli vyhnaní, hovorím hlavne o bohatších vrstvách a kresťanoch, ostali prázdne domy, kde sa dnes ľudia z vidieka sťahujú. ISIS dotuje určité služby, niekedy zaplatia za elektrinu a nájom. Niektorí ľudia im za to potom verne slúžia. Ak sa však opýtate vzdelanejších vrstiev, väčšina vám povie, že život je odvtedy absolútna hrôza. Univerzity, knižnice, múzeá, všetko je zničené.

Čo sa stalo s ľuďmi, ktorí pracovali pre irackú vládu?

Ľudia platení štátom, hlavne zo samosprávy a školstva, buď odišli, alebo prezliekli kabát. Osoba z mojej rodiny, ktorú zajali, bola vládnym zamestnancom. Islamisti za ňou prišli a povedali, že pracoval pre starý režim, a zatkli ho. Odvtedy sme o ňom nepočuli.

Tréningové centrum Islamského štátu pri Mosule. FOTO - TASR/AP
Tréningové centrum Islamského štátu pri Mosule. FOTO – TASR/AP

Ako dlho o tej osobe nemáte správy?

Zajali ho tri mesiace po tom, čo prebrali kontrolu. Nemáme najmenšie potuchy, či je ešte nažive. Väčšina ľudí, ktorí v meste ostali, buď sympatizuje s ISIS, alebo sa tak aspoň tvári. Od učiteľov na školách až po lekárov, všetci musia prisahať vernosť novému režimu, aby si udržali prácu.

Mosul bol už po americkej invázii v roku 2003 veľmi nebezpečným miestom. Zmenilo sa to?

Bombové útoky, nálože v autách a vraždy neboli ojedinelé. Keď prišiel ISIS a vytlačil starú vládu, veľa z toho prestalo. Odstránili cestné zábrany, kontrolné body, život sa stal normálnejším, aj keď to môže znieť absurdne. ISIS tiež nahradil políciu a armádu, ktorá bola dominantne šiitska a po dlhé roky zastrašovala obyvateľstvo z iných skupín. Mnoho ľudí, čo ostali, s nimi buď súhlasí, alebo sa bojí alternatívy.

Prečo sa jej boja?

Väčšina obyvateľov sú sunniti. Pod alternatívou si ľudia predstavia Ľudovú armádu alebo Národnú irackú armádu, ktorá je zložená hlavne z islamských šiitov. Treťou alternatívou sú kurdské jednotky Pešmerga. Sunniti z mesta sa boja, že príchod ozbrojených šiitov im spôsobí problémy.

Skúšali ste dostať príbuzných z mesta von?

Viackrát som sa pýtala, prečo neodídete? Odpoveď je, že majú celkom slušné príjmy. Oni mi povedia: Vieš, môžeme utiecť do Turecka a ostať v malej hotelovej izbe. Za tri mesiace nám dôjdu peniaze a čo potom? Oni nechcú žiť v stane, keď dnes jazdia na aute a bývajú v murovanom dome.

Ak chcem ísť autom z Mosulu do Bagdadu, ktorý nie je pod kontrolou ISIS, dá sa to?

Bolo to možné, teraz je to však veľmi komplikované. Počula som, že mnoho ľudí sa z mesta snaží dostať preč. V mnohých prípadoch však nemôžu. Ak dostanete povolenie, často musíte ručiť, že sa vrátite, inak vám zoberú dom. Ak idete taxíkom, stojí to aj tisíc dolárov, vrátane úplatkov na kontrolných bodoch. Na ceste sa môžete ocitnúť uprostred prestrelky medzi ISIS a irackou armádou.

Neboja sa ľudia, že pri odchode z Mosulu si ich armáda pomýli s vojakmi Islamského štátu?

Viem o príbehu jedného učiteľa, ktorého zabili v aute, keď z mesta odchádzal. Išlo o mylný nálet buď irackého letectva, alebo koalície.

Mohli by islamisti dobiť Bagdad?

Taká možnosť je podľa mňa nízka. Táto obava tu bola pred mesiacmi, keď ISIS dostal pod kontrolu Anbar a dostali sa až po mesto Fallúdža, ktoré je neďaleko Bagdadu. Podľa mojich priateľov je v hlavnom meste situácia viac-menej normálna. Ľudia chodia do reštaurácií, nakupujú a obchodujú. Problémom je množstvo ľudí, ktorí utiekli a v meste si hľadajú útočisko. Nemyslím si, že koaličné sily alebo USA dovolia obsadenie Bagdadu.

Aký majú ľudia v oblastiach, ktoré nie sú kontrolované vládou v Bagdade, prístup k informáciám?

Napríklad v Mosule ľudia sledujú televízne stanice z celej krajiny. Takmer každá skupina, či už ide o Kurdov, národniarov, sunnitov alebo šiitov, má svoju vlastnú stanicu, cez ktorú často interpretuje príbeh po svojom. ISIS však funguje ako oficiálny zdroj informácií v meste, niečo ako rozhlas. Ich spravodajstvo je overiteľné. Z toho, čo sledujem, je do určitej miery pravdivé. Výrazne však pretláčajú ideológiu, ak napríklad zaútočia na jednotky Pešmerga, bojovníkov nenazvú vojakmi, ale islamskými hrdinami.

Ozývajú sa hlasy, že jediný spôsob, ako sa zbaviť Islamského štátu, je pozemná invázia.

Iracká armáda nemá schopnosť a dôveru všetkých ľudí v krajine. Pre sunnitov predstavuje dokonca hrozbu. Na porazenie Islamského štátu je potrebná tretia strana. Z ISIS sa stala obrovská hrozba a na jeho zničenie je nevyhnutná pomoc zvonka. Invázia však celý problém nevyrieši. Pokiaľ niekto zo zahraničia má záujem, aby sa situácia stabilizovala, nech príde s masívnym úderom, ale nemôže to nechať tak. Kľúčový je postkonfliktný rozvoj. V ideálnom prípade, ak sa podarí vytlačiť bojovníkov ISIS, musí nastať zmierenie s tými, ktorí sa k organizácii pridali.

Tréningové centrum islamského štátu pri Mosule. FOTO - TASR/AP
Tréningové centrum Islamského štátu pri Mosule. FOTO – TASR/AP

Mohol by sa z Islamského štátu stať riadny štát?

Čím dlhšie sa tento problém nebude riešiť, tým vyššia je pravdepodobnosť, že z Islamského štátu sa stane uznaný člen medzinárodného systému. Ľudia v Mosule nesúhlasia s časťou ich ideológie, ale nie so všetkým. Mnohí sú ochotní akceptovať striktnejšie pravidlá. Moja teta sa zvykla obliekať moderne, nosila nohavice a len decentnú šatku. Dnes si musí zakrývať tvár, no hovorí, že za pravidelný prídel elektriny a bezpečné mesto je to ochotná obetovať. Keď však ISIS začal útočiť na kresťanov, zhadzovať ľudí z budov a vykonávať nechutné popravy, istú časť obyvateľstva stratili. Dnes majú v meste povesť silných a krutých.

Vrátili by ste sa do vlasti, keby sa z nej skutočne stal Islamský štát?

Nie, ja však nereprezentujem celú irackú diaspóru. Pochádzam zo sekty, ktorá pod Islamským štátom trpí, a tým som veľmi ovplyvnená. Ale aj bez toho by som to nedokázala. Pre totálnu brutalitu a rasizmus, v ktorom funguje, ich nikdy nebudem ochotná akceptovať.

Teraz najčítanejšie