Denník N

Ani spojenie nemusí stačiť maďarským stranám na úspech

Na snímke predsedovia maďarských strán počas brífingu po spoločnom rokovaní 7. augusta 2020 v Bratislave. Zľava László Sólymos (Most-Híd), Krisztián Forró (Strana maďarskej komunity) a Szabolcs Mózes (Spolupatričnosť). Foto - TASR
Na snímke predsedovia maďarských strán počas brífingu po spoločnom rokovaní 7. augusta 2020 v Bratislave. Zľava László Sólymos (Most-Híd), Krisztián Forró (Strana maďarskej komunity) a Szabolcs Mózes (Spolupatričnosť). Foto – TASR

Súčasná kríza maďarskej politiky na Slovensku je najdlhšia od vzniku samostatného Slovenska.

Už mesiac a pol uplynul od slávnostnej deklarácie strán SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť o vytvorení spoločnej strany. Delegácie strán rokujú niekoľko týždňov, ale na verejnosť sa dostali zatiaľ len správy o konfliktoch medzi nimi. Predsedovia strán tvrdia, že rozdielne názory na politiku v Maďarsku nemôžu byť prekážkou ich spolupráce (túto frázu sa naučili používať veľmi dobre), ale v realite vidíme niečo iné. Keď predseda Mosta László Sólymos vyjadril podporu študentom budapeštianskej Univerzity divadelných a filmových umení, ktorí protestujú proti ovládnutiu školy orbánovcami, predseda SMK ho verejne vyzval, aby takéto témy neriešil.

Ďalší mikroškandál nastal, keď Sólymos zverejnil selfíčko s predsedom strany Dobrá voľba Tomášom Druckerom po ich spoločnom rokovaní. SMK a Spolupatričnosť reagovali trošku trpezlivejšie, ako v prípade kauzy maďarskej univerzity, ale poukázali na to, že to môže naštrbiť dôveru. Viac ako pol roka po debakli maďarských strán vo voľbách a po nespočetnom množstve vyhlásení o potrebe zjednotenia sú na tom v straníckych centrálach rovnako: nevedia, ako ďalej.

Absencia strán môže pomôcť

Skutočnosť, že maďarské strany chýbajú v parlamente, má minimálne dva dôležité dôsledky. Prvý z nich je pomerne pozitívny a maďarská menšina z neho môže profitovať. Vplyv politických strán na fungovanie miestnych komunít na južnom Slovensku bol doteraz väčší, ako je to v prípade ostatných častí krajiny. Kontrola verejného života bola za takýchto podmienok veľmi ťažkopádna: existuje len nepatrný počet nezávislých mimovládok a nezávislých novinárov, ktorí poukazujú na problematické vzťahy. Väčšina organizácií funguje zo štátnych dotácií, bez ktorých by rýchlo zanikli, a tieto dotácie tečú väčšinou cez dominantné strany.

Desať rokov konkurenčného boja medzi Mostom a SMK zakonzervovalo stav, v ktorom si tieto strany medzi sebou rozdelili záujmy na juhu. Volebná porážka znamenala, že väčšina ľudí tieto praktiky odmietla. Vznikla tak situácia, v ktorej budú Maďari oveľa viac odkázaní na seba, ako si na to v posledných rokoch zvykli, a to môže na juhu Slovenska posilniť občiansku spoločnosť. Môže to byť zároveň dobrý filter aj pre potenciálnych maďarských politikov: maďarské stranícke tričko už na úspech nebude stačiť. Zhruba tridsať percent maďarských voličov sa vo februári rozhodlo voliť slovenskú stranu a toto číslo môže byť v budúcnosti ešte aj vyššie.

Absencia strán môže uškodiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie