Nobelovu cenu za fyziku získal objav čiernych dier. „Laureátovi som v bufete kupoval bagetu a džús,“ hovorí slovenský vedec
O existencii čiernych dier pochyboval aj Einstein, pričom ich vznik vyplýva z jeho teórie relativity. Tohtoročnú Nobelovu cenu dostali dvaja vedci a vedkyňa, ktorí dokázali, že obrovské telesá, ktoré požierajú všetko naokolo, naozaj existujú.
Laureátov dnes oznámila švédska Kráľovská akadémia vied v Štokholme, ktorá tohtoročné ocenenie rozdelila na dve polovice. Prvú získal britský matematický fyzik Roger Penrose za objav toho, že všeobecná teória relativity vedie k vzniku čiernych dier.
Druhú polovicu ocenenia rozdelili medzi nemeckého fyzika Reinharda Genzela a americkú astronómku Andreu Ghezovú za objav supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. V rámci dvoch nezávislých pozorovaní zistili, že obežné dráhy hviezd v strede našej galaxie riadi neviditeľný a mimoriadne ťažký objekt. Supermasívna čierna diera je v súčasnosti jediným známym vysvetlením tohto javu.
Ghezová je štvrtou ženou v histórii, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku.
„Dúfam, že inšpirujem ďalšie mladé ženy, aby sa zapojili do tejto oblasti vedy. Ponúka mnoho pôžitkov, a ak ste zapálené pre vedu, je tu čo robiť,“ povedala Ghezová cez videohovor po ocenení.
Trojica vedcov si v uvedenom pomere rozdelí aj finančnú odmenu v hodnote desať miliónov švédskych korún (približne 954-tisíc eur).
BREAKING NEWS:
The Royal Swedish Academy of Sciences has decided to award the 2020 #NobelPrize in Physics with one half to Roger Penrose and the other half jointly to Reinhard Genzel and Andrea Ghez. pic.twitter.com/MipWwFtMjz— The Nobel Prize (@NobelPrize) October 6, 2020
O čiernych dierach pochyboval aj Einstein
Čierne diery majú nekonečnú hustotu a takú silnú gravitáciu, že pohltia všetko, čo sa k nim priblíži. Po prekročení pomyselnej hranice, tzv. horizontu udalostí, ktorou sú obklopené, sa už žiadna hmota nedokáže vrátiť späť. Jednoducho zmizne z nášho pozorovateľného vesmíru a stane sa ich súčasťou.
Vznik čiernych dier vyplýva aj z Einsteinovej teórie relativity, pričom on sám ich existenciu odmietal.
Práve Roger Penrose však desať rokov po Einsteinovej smrti
