Radšej som ticho – ako sociálne siete umlčiavajú dievčatá a mladšie ženy
Dievčatá a mladé ženy z online priestoru často odchádzajú alebo vedome regulujú to, čo tam povedia, aký post zverejnia alebo lajkujú.
Sociálne siete už dlhšie čelia kritike za to, že pomáhajú šíriť obsah, ktorý je nenávistný, vyzývajúci k násiliu alebo promuje rôzne hoaxy, falošné správy a konšpirácie. Kritici hovoria aj o tom, že systém nahlasovania problematického obsahu je neefektívny, pomalý a na to, aby sa dal okabátiť, netreba veľkú dávku sofistikovanosti.
Doteraz najväčší prieskum uskutočnený medzi dievčatami a ženami vo veku 15 až 25 rokov v 22 krajinách sveta ukázal, že na tieto nedostatky dopláca aj táto demografická skupina.
Zo 14-tisíc tínedžeriek a mladých žien oslovených anketármi viac ako polovica (59 percent) zažila na sociálnych sieťach verbálne urážky, 41 percent z nich bolo ponižovaných, 39 percent urážali pre ich postavu a vzhľad (body shaming) a rovnako 39 percent sa stretlo s vyhrážkami sexuálnym násilím či znásilnením. Dievčatám bežne posielajú fotografie penisov, porno videá a žiadosti o ich nahé fotografie. Niektoré sa s tým stretli už vo veku osem rokov.
Medzi dievčatami a ženami z LGBTIQ komunity alebo inej ako bielej rasy, či tými, čo aktívne hovoria o právach žien alebo menšín, je vyhrážok a urážok ešte viac a dostávajú ich aj členovia ich rodín.
Jedna z piatich oslovených v prieskume sa preto rozhodla zrušiť svoje konto na sociálnych sieťach alebo výrazne obmedziť svoje aktivity a prítomnosť na nich.
Urážanie, priame hrozby a zasielanie nevyžiadaného obsahu sexuálneho charakteru sa dejú najčastejšie na Facebooku (39 percent), nasleduje Instagram (23 percent), WhatsApp (14 percent), Snapchat (10 percent), Twitter (deväť percent) a TikTok (šesť percent).
Všetky spomínané spoločnosti však tvrdia, že robia všetko preto, aby sa všetky ženy v online priestore cítili bezpečne.
Ľahko sa vrátia späť
Ich skúsenosti sú však skôr opačné. „Každá
