Denník N

Starostu katalánskej dediny, kde bolo referendum o nezávislosti, postavili pred súd

Minister zahraničia regiónu Katalánsko Bernat Solé. Foto - Generalitat
Minister zahraničia regiónu Katalánsko Bernat Solé. Foto – Generalitat

Postaviť ma pred súd je ako postaviť pred súd starostov všetkých katalánskych obcí, povedal po skončení pojednávania regionálny minister zahraničia Katalánska Bernat Solé.

Deväť politických a civilných lídrov hnutia za nezávislosť Katalánska sedí už tri roky vo väzení za organizáciu referenda, ktoré Madrid vyhlásil za ilegálne. Niektorí z nich aj za mrhanie verejnými finančnými zdrojmi.

Viac ako 2800 prípadov je ešte stále otvorených a nedoriešených.

Jedným z nich je aj súčasný regionálny katalánsky minister zahraničia Bernat Solé, ktorý bol v čase konania referenda starostom malej obce Agramunt kdesi v strede Katalánska, ktorá má necelých 80 kilometrov štvorcových a menej ako 5400 obyvateľov.

Súdia ho za neposlušnosť preto, lebo „povolil a kolaboroval“ s referendom v obci Agramunt. Vydal totiž dekrét starostu na podporu referenda. To však urobili stovky ďalších starostov naprieč Katalánskom. Zúčastnil sa aj na udalosti na podporu referenda v obci Agramunt a vyzval občanov, aby využili svoje právo voliť.

„Postaviť ma pred súd znamená postaviť pred súd každého starostu v Katalánsku,“ povedal novinárom po skončení pojednávania. „Byť na strane občanov by sa nikdy nemalo považovať za neposlušnosť,“ dodal Solé.

Solému hrozí finančná pokuta vo výške 24-tisíc eur a jedenapolročný zákaz vykonávania verejnej funkcie. Podobný osud stihol aj katalánskeho premiéra Quima Torru, ktorého obvinili z neposlušnosti, lebo v čase moratória pred voľbami odmietol stiahnuť z budovy regionálnej vlády v centre Barcelony baner na podporu uväznených politických a civilných lídrov hnutia za nezávislosť, čo centrálna volebná rada označila za nepovolenú predvolebnú propagandu.

Solé poskytol Denníku N rozhovor ešte prvého októbra tohto roku, teda presne na tretie výročie referenda o nezávislosti.

Pred tromi rokmi Katalánci hlasovali o svojej nezávislosti v referende, ktoré Madrid vyhlásil za ilegálne. Ten deň sa nezaobišiel bez násilností. Ako si na to spomínate?

Výročie má pre mňa dve stránky. Po prvé, bola to asi najdôležitejšia skúška demokracie, akú Katalánsko zažilo vo svojej modernej histórii, pretože to bolo maximálne vyjadrenie demokracie. Na druhej strane, má to aj tvár represie. Videli sme to prvého októbra 2017, keď počas referenda príslušníci Guardia Civil hľadali urny a s obuškami bránili ľuďom voliť. Ale vidíme to aj v ostatné dni, mám na mysli celkovú represiu hnutia za nezávislosť Katalánska.

Hovoríte napríklad o uväznených politických a občianskych lídroch?

Nejde len o nich, ale aj o 2850 osôb, ktoré stále čakajú na vynesenie rozsudku v prípadoch týkajúcich sa hnutia za nezávislosť. Ja sám som pred tým, ako som sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nezávislosť Katalánska

Svet

Teraz najčítanejšie