Prvý raz ocenili dve ženy. Nobelovu cenu za chémiu udelili za vývoj metódy na editovanie genómu
Dvojica vedkýň si odniesla jedno z najprestížnejších vedeckých ocenení za vývoj veľmi presných genetických nožníc, ktoré umožňujú opravovať, mazať či meniť gény zvierat, rastlín a ľudí.
Francúzka Emmanuelle Charpentierová z Inštitútu Maxa Plancka v Berlíne a Američanka Jennifer Doudnová z Kalifornskej univerzity v Berkeley patria medzi hviezdy biochémie a genetiky. V roku 2012 predstavili svetu metódu, ktorá si za ostatných osem rokov našla obrovské uplatnenie v základnom výskume a stala sa štandardnou technikou na úpravu genómu.
Dnes možno na základe metódy CRISPR/Cas9 liečiť ľudí s vrodenými genetickými poruchami – príkladom je liečba kosáčikovitej anémie, ktorá je momentálne v druhej fáze klinických štúdií.
Ich výskum, ktorý umožnil vývoj metód pre úpravu, vymazanie alebo vloženie génov do DNA, bol dnes Švédskou akadémiou vied ocenený Nobelovou cenou za chémiu.
Bioetik Sýkora o editovaní ľudskej DNA: Čelíme aj riziku vzniku novej genetickej aristokracie
Génová terapia aj GMO
Technológia CRISPR/Cas9 umožňuje meniť genóm (celý genetický materiál) buniek. Používa sa pri nej enzýmový komplex s rovnakým názvom, ktorý sa viaže na DNA a rozštiepi ju na špecifickom mieste. Dôležité je, že toto špecifické miesto je možné naprogramovať; celý proces editovania génov je preto kontrolovaný.
