Denník N

Odišli ruskí diplomati z „priateľského Slovenska“ na príkaz z USA?

Pred ruským veľvyslanectvom v minulosti prebehla aj demonštrácia na podporu Nočných vlkov. Foto N – Vladimír Šimíček
Pred ruským veľvyslanectvom v minulosti prebehla aj demonštrácia na podporu Nočných vlkov. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď Slovensko zareagovalo na podvodné správanie ruského štátu a vyhostilo troch jeho diplomatov, vytiahli politici a médiá v Rusku otrepané klišé o nátlaku z USA.

Autor je prezident IVO
Príspevok vznikol v rámci projektu podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie. 

Po Českej republike a Bulharsku aj Slovensko sa konečne môže pochváliť zvýšenou pozornosťou zo strany ruských spravodajských služieb, pričom túto pozornosť im musí oplácať vyhosťovaním ich príslušníkov alebo spolupracovníkov.

Koncom septembra 2020 zverejnila Slovenská informačná služba (SIS) správu o svojej činnosti v roku 2019. V kapitole o kontrašpionáži opísala „aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom“. Venovala sa najmä dvom štátom – Rusku a Číne.

Podľa SIS „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti. Pravidelne sa zúčastňovali na odborných podujatiach zameraných na energetickú a vojenskú problematiku, kde sa snažili kontaktovať záujmové osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a aj osoby blízke ústavným činiteľom“.

Dokument pokračoval kapitolou o hybridných hrozbách, v ktorej SIS upozornila, že „SR ako členský štát EÚ a NATO čelila najmä vplyvovým kampaniam cudzích mocností zameraným na oslabenie politickej kohézie oboch integračných zoskupení s cieľom rozvracať ich jednotu, akcieschopnosť a obranyschopnosť. Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvnenie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách“.

Aj v tejto časti správy sa slovenská spravodajská služba venovala najmä dvom štátom – Rusku a Číne. Uviedla, že „primárnym zdrojom kampaní zameraných na diskreditáciu EÚ a NATO boli ruské zdroje (oficiálne médiá, štátne inštitúcie, think-tanky, experti), ktoré vytvárali strategické smerovanie tejto komunikácie. Ich posolstvá následne preberali podobne orientované médiá a organizácie v európskych štátoch.

Hlavnými šíriteľmi proruských naratívov v SR boli proruské občianske organizácie a skupiny na sociálnych sieťach, ruské spravodajské médiá, vrátane ich zahraničných pobočiek, a tzv. alternatívne médiá. Obdobne ako v predošlom období, ruská propaganda do veľkej miery zneužívala proruských sympatizantov, ktorí z vlastného presvedčenia nekriticky preberali a ďalej šírili tieto posolstvá“.

V roku 2019 SIS tiež vydala správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej poukázala na nepriateľské aktivity Ruska a Číny, v tohtoročnej správe však informácie o vplyvových operáciách boli podrobnejšie a konkrétnejšie, najmä pokiaľ ide o domácich, slovenských šíriteľov ruského vplyvu. Jednoznačné formulácie slovenských spravodajských analytikov vykreslili obraz rozvetveného ekosystému aktivít, zameraných na poškodzovanie vnútorného demokratického usporiadania krajiny a jej zahraničnopolitických väzieb.

Kauza vyhostených diplomatov 

V ruských provládnych médiách monitorujúcich vývoj v krajinách strednej Európy aktuálnu správu SIS zaregistrovali. Poukázali na to, že nejde o prvú správu, v ktorej Slovensko obviňuje Rusko zo snahy preniknúť do jeho systému riadenia štátu. Napokon, samotné ruské médiá v auguste 2020 venovali značnú pozornosť kauze vyhostenia troch ruských diplomatov, ktorá výnimočným spôsobom zarezonovala v slovensko-ruských medzištátnych vzťahoch.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v auguste 2020 oznámilo, že požiadalo troch diplomatických pracovníkov veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave, aby opustili územie Slovenska pre aktivity nezlučiteľné s diplomatickým statusom. Rozhodnutie prišlo po vnútornom vyšetrovaní, ktoré slovenská zahraničná služba vykonala v súvislosti so zistením, že generálny konzulát Slovenska v Petrohrade vydal schengenské vstupné vízum ruskému občanovi, ktorý ho použil na návštevu Nemecka, kde – ako zistili nemecké policajné orgány – v auguste 2019 v Berlíne asistoval pri vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho. Táto vražda bola podľa všetkého operáciou jednej z ruských tajných služieb – buď FSB, alebo GRU.

Vízum bolo vydané istému Romanovi Davydovovi, ako sa neskôr ukázalo, osobe s falošnou identitou, zrejme dôstojníkovi GRU. Slovenské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení poukázalo na priamu súvislosť rozhodnutia o vyhostení ruských diplomatov s vraždou v Berlíne: „Navyše, došlo k zneužitiu vydaných víz na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade a v tejto súvislosti bol spáchaný závažný trestný čin na území iného členského štátu NATO a EÚ.“

Vyhostenie ruských diplomatov vyvolalo pomerne veľký ohlas na Slovensku (v médiách, v zahraničnopolitickej a bezpečnostnej komunite, ale aj na politickej scéne) predovšetkým preto, že sa stalo určitým indikátorom zmeny, ku ktorej došlo v nastavení vládnych síl v oblasti vzájomných vzťahov s Ruskom. Po parlamentných voľbách vo februári 2020, ktoré priniesli víťazstvo stredopravým stranám a porážku Smeru-SD a SNS, ruské provládne médiá tvrdili, že Rusko prišlo o priateľskú krajinu v strednej Európe.

Takéto tvrdenie síce viac než o realite svedčilo o tom, aké kritériá nastavili hodnotitelia, faktom však je, že slovenská zahraničná politika sa po voľbách 2020 stala oveľa jednoznačnejšou a čitateľnejšou – okrem ostro kritickej reakcie na neakceptovateľné správanie Ruska v kauze víza pre spolupáchateľa vraždy Changošviliho to bolo uznanie Juana Guaidóa za legitímneho prezidenta Venezuely a jednoznačný postup voči sfalšovaniu volieb a následným masakrám protestujúcich v Bielorusku. Vďaka pohotovej reakcii ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka bolo Slovensko prvou krajinou, ktorá odmietla uznať legitimitu uzurpátora Alexandra Lukašenka po jeho utajenej inaugurácii.

Ruská reakcia: „Za všetkým sú USA“ 

Na rozdiel od dvoch svojich susedov – Poľska a Českej republiky Slovensko sa v poslednom období nie veľmi často objavovalo v ruských médiách (výnimkou boli správy o februárových parlamentných voľbách, výsledky ktorých sa tak nepáčili mnohým ruským komentátorom). Vyhostenie ruských diplomatov však ruské médiá nemohli nezaznamenať. Bola to jedna z najfrekventovanejších správ zo zahraničia v deň, keď k nemu došlo.

Veľmi frekventovaným sa stal aj prvý medializovaný komentár tejto udalosti, keďže jeho autorom nebol nikto iný než minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ten síce zopakoval, že považuje Slovensko za voči Rusku „spriatelenú krajinu“, s ktorou doteraz nevznikali politické problémy, ale zároveň nenechal na pochybách, odkiaľ fúka vietor. Nestratil ani slovo o okolnostiach a príčinách vyhostenia, zato však urobil zo Slovenska nesvojprávny štát.

Šéf ruskej diplomacie uviedol, že vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov USA v súvislosti s vyhostením ruských diplomatov zo Slovenska môžu naznačovať, že na vzniknutej situácii sa podieľal Washington. „Myslím si, že nejde o Slovensko,“ zdôveril sa Lavrov a upozornil, že vedúca tlačovej služby amerického ministerstva zahraničných vecí Morgan Ortagusová pozitívne hodnotila rozhodnutie slovenských orgánov. „Podľa môjho názoru žiadny ďalší zahraničný predstaviteľ takto túto situáciu nekomentoval. Preto si urobte závery o tom, kto sa mohol podieľať a byť zainteresovaný na rozhodnutí, ktoré zvrchované Slovensko prijalo vo vzťahu k trom ruským diplomatom,“ odkázal Lavrov novinárom.

Vzniká otázka: „Ako by komentoval spomínanú udalosť ruský minister, keby sa Ortagusová v ten deň zdržala vyjadrení?“ Rusko v rámci okamžite avizovanej „symetrickej odpovede“ vyhostilo troch slovenských diplomatov.

K šíreniu Lavrovovho narýchlo skoncipovaného naratívu o vonkajšom nátlaku, ktorému vraj podľahlo Slovensko, keď rozhodovalo v kauze troch ruských diplomatov, sa ihneď pridali viaceré provládne ruské médiá a ďalší oficiálni predstavitelia.

Podpredseda výboru Rady federácie ruského parlamentu Vladimir Džabarov vyhlásil pre denník Izvestija: „Takéto situácie zanechávajú veľmi nepríjemnú pachuť. Chápeme, že slovenské špeciálne služby nemôžu úplne slobodne robiť, čo chcú. Pravdepodobne to bolo na pokyn Američanov, ktorí sa cítia absolútne voľne vo všetkých krajinách NATO.“ Pre agentúru FAN Džabarov uviedol, že „z nejakého dôvodu sa Česko a Slovensko stali veľmi aktívnymi v smere boja proti Rusku. Neviem, s čím to súvisí. Možno, že celkové nastavenie vedúcich predstaviteľov týchto krajín sa stalo podozrivo protiruským a Američania to aktívne využívajú“.

Arťom Kurejev, expert klubu „Valdaj“, ktorý združuje sympatizantov ruského prezidenta Vladimira Putina z celého sveta, uviedol pre agentúru RIA Novosti: „Slovensko tým, že vyhostilo ruských diplomatov z krajiny, podčiarklo svoje proamerické smerovanie. Vyhostenie pracovníkov ruskej diplomatickej misie mohlo byť požiadavkou Washingtonu a želaním Bratislavy po Českej republike demonštrovať lojalitu k USA.“

Expert sa pokúsil chronologicky zarámcovať politiku Slovenska voči Rusku. Vyšlo mu toto: „V prvom desaťročí 21. storočia Slovensko pokračovalo v jednom z najviac proruských politických smerovaní v Európe. Slováci, napríklad, hlasovali proti európskym rezolúciám o Rusku počas operácie Prinútenie k mieru v Južnom Osetsku, aktívne rozvíjali spoluprácu s Moskvou. Slovenskí lídri sa tradične zúčastňovali na takých spomienkových podujatiach, ako boli 60. a 65. výročia víťazstva.“

Podľa Kurejeva sa však situácia rázne zmenila v roku 2014. Bratislava podporila „protiruské sankcie v súvislosti so zjednotením Ruska s Krymom, začala odmietať spoluprácu s Moskvou. Súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová otvorene vyhlasuje, že plne podporuje sankcie. Slovenská elita odignorovala oslavy Dňa víťazstva 2020 (zjavná nepravda – G. M.). Čaputová a jej okolie vynakladajú maximálne úsilie na zdôraznenie svojho prozápadného a proamerického kurzu“.

Podobne ako oficiálni ruskí predstavitelia (minister Lavrov, senátor Džabarov), aj expert Valdajského klubu sa ani slovom nezmienil o tom, čo bezprostredne podnietilo Slovensko k vyhosteniu ruských diplomatov. Vôbec si nevšimol, že ruská vojenská rozviedka surovo oklamala diplomatické zastupiteľstvo „spriateleného štátu“ a poslala do Európy so slovenským vízom spolupáchateľa vraždy s falošnou identitou. Zdá sa, že oficiálna Moskva a jej mediálna obsluha mala záujem utajiť pred ruským publikom túto súvislosť a zakamuflovať ju tvrdeniami o údajnom americkom nátlaku.

Valdajský expert spochybnil dôvody, ktoré viedli slovenskú stranu k vyhosteniu troch diplomatov, zauvažoval, že „dôvod mohol byť vymyslený a zreprodukovaný v médiách“. Tvrdil, že „keby diplomati boli bývali prichytení pri tom, že robia naozaj niečo odsúdeniahodné, tak by neboli len vyhostení, ale v protiruských médiách by prepukol obrovský škandál“. Podľa tejto zvláštnej logiky, to, že „obrovský škandál“ neprepukol, pričom neprepukol zrovna „v protiruských médiách“, svedčí o nespravodlivosti vyhostenia.

Komentátor Rádia Sputnik vo vysielaní tvrdil, že svojím rozhodnutím o vyhostení ruských diplomatov Slovensko splnilo „normu rusofóbie“, ktorú od neho požadovali Spojené štáty. Na margo pozitívnej reakcie amerického ministerstva zahraničia na vyhostenie ruských diplomatov uviedol, že „podľa všetkého sa od Slovenska, podobne ako od ďalších krajín, ktoré predtým vyhosťovali ruských diplomatov, požadoval nejaký krok, ministerstvo zahraničia USA vysielalo Slovensku signály. Toto hodnotenie naznačuje, že akcia bola do istej miery naplánovaná. Všetci sa podpísali pod akýsi krok – tlak na ruskú stranu“.

Takže, podľa komentátora Rádia Sputnik sa Slovensko zúčastnilo na tomto spoločnom procese a americké ministerstvo zahraničia mu dalo za to známku.

Ruský komentátor je presvedčený, že „je tu všeobecný tlak zo strany USA, ktoré nútia malé krajiny toto robiť. Totiž ak to neurobíte, dostanete zlú známku, budete v podozrení, že ste proruskí. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska zrejme čakalo na známku od amerického ministerstva zahraničia, preto splnilo svoju normu rusofóbie, ktorú od neho USA požadovali“.

Podľa seba súdim teba?

Ruskí oficiálni predstavitelia (nehovoriac o provládnych médiách) si zrejme neuvedomujú, že svojimi otrepanými urážlivými úvahami, že rozhodnutia suverénnej krajiny o tom, že zamedzí ilegálnym aktivitám cudzích diplomatov alebo kriticky zareaguje na podvodné správanie cudzích rozviedok, sa robia na nátlak spojencov, a priori znevažujú všetky sprievodné deklarácie o priateľstve.

Je možné, že v tomto prípade ide o prístup „podľa seba súdim teba“. To by dávalo zmysel. Slovensko je však členom takých spojeneckých zoskupení, v ktorých sa uplatňujú nie nátlak a príkazy, ale rovnoprávnosť a solidarita.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ruskí špióni

Komentáre

Teraz najčítanejšie