Denník N

Slovák sa podieľal na špičkovom výskume, učí nás rozumieť morálke

Znásilnenie znázornené maliarom Rubensom. Ilustračné foto – Wikimedia/CC
Znásilnenie znázornené maliarom Rubensom. Ilustračné foto – Wikimedia/CC

Etnológ Martin Kanovský z UK v Bratislave zisťoval, ako sa do hodnotenia morálnych prehreškov premieta to, že sa stali dávno, ďaleko alebo ich schválila miestna autorita.

Mnohí filozofi sú presvedčení, že by sme provinčnosť v nás mali prekonať smerom ku globálnej etike, v ktorej sú morálne záujmy všetkých zainteresovaných rovnako dôležité. Iní si zase mysleli, napríklad filozof Immanuel Kant v 18. storočí, že objavili akýsi morálny zákon, ktorý je natoľko univerzálny, že nepodlieha zmenám času alebo miesta.

Vedci vystavili tieto „univerzálne koncepcie“ empirickému testu. V siedmich odlišných spoločnostiach – od Kalifornie cez Ukrajinu až po Fidži – zisťovali, ako ľudia vnímajú morálne prehrešky, ktoré nastanú v ich vlastnej spoločnosti, a porovnávali ich s výpoveďami o morálnych prehreškoch zo vzdialených krajín, z dávnej minulosti a po schválení miestnou autoritou.

Ukázali, že krádež, znásilnenie alebo podvádzanie hodnotíme ako horšie, ak nastanú v našej lokalite alebo čase. Rovnaké prehrešky, ktoré sa stali dávno, ďaleko alebo ich odsúhlasila miestna autorita, nás toľko netrápia. „Tieto znepokojujúce zistenia vysvetľujú, prečo si nevšímame hrôzy, ktoré sa dejú za našimi hranicami a ktoré schvália vplyvné autority,“ povedal v Neuroscience News hlavný autor štúdie Daniel Fessler z UCLA.

Na dôležitom výskume sa podieľal aj slovenský etnológ Martin Kanovský z Univerzity Komenského v Bratislave. Význam Kanovského práce umocňuje skutočnosť, že jedným zo spoluautorov výskumu, ktorý vyšiel v mimoriadne prestížnom časopise Proceedings of the Royal Society B, je aj antropológ Joseph Henrich z univerzity v Britskej Kolumbii, vedecká celebrita prvej veľkosti.

O akú spoločnosť ide, vám preložím do „ľudskej reči“ – je to ako mať za spoluhráča Messiho a za vydavateľa FC Barcelona.

Zbieral dáta na Ukrajine

Výskum morálky naprieč rôznymi kultúrami je v súčasnosti bežnou praxou. Problém je v tom, že ide o veľmi úzku vzorku, väčšinou študentov vysokých škôl z takých kultúr, ktoré sú síce rozdielne, ale aj tak sa na seba veľmi podobajú, ako napríklad americká, indická alebo kórejská.

Výskum Kanovského a tímu to napravil – do prieskumu zaradili spoločnosti, ktoré sa štruktúrou a spôsobom života veľmi líšia: od mestských aglomerácií Santa Monica a San José v Kalifornii až po Fidži alebo Indonéziu. Kanovský bol na východ od nás.

„Zbieral som dáta na Ukrajine. Nechceli sme do výskumu zaradiť len moderné a exotické krajiny. Chceli sme tam mať aj niečo medzi – síce modernú, ale zároveň rurálnu krajinu,“ povedal Kanovský pre Denník N.

„Išlo o dlhodobý výskum na miestach, kde máme sociálne kontakty. Ten prieskum nie je reprezentatívny v tom zmysle, že by sme chodili po celej krajine, vždy je to iba jedna lokalita. Bol som tam niekoľko mesiacov,“ dodal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Morálka

Teraz najčítanejšie