Denník N

Slovák sa podieľal na špičkovom výskume, učí nás rozumieť morálke

Znásilnenie znázornené maliarom Rubensom. Ilustračné foto – Wikimedia/CC
Znásilnenie znázornené maliarom Rubensom. Ilustračné foto – Wikimedia/CC

Etnológ Martin Kanovský z UK v Bratislave zisťoval, ako sa do hodnotenia morálnych prehreškov premieta to, že sa stali dávno, ďaleko alebo ich schválila miestna autorita.

Mnohí filozofi sú presvedčení, že by sme provinčnosť v nás mali prekonať smerom ku globálnej etike, v ktorej sú morálne záujmy všetkých zainteresovaných rovnako dôležité. Iní si zase mysleli, napríklad filozof Immanuel Kant v 18. storočí, že objavili akýsi morálny zákon, ktorý je natoľko univerzálny, že nepodlieha zmenám času alebo miesta.

Vedci vystavili tieto „univerzálne koncepcie“ empirickému testu. V siedmich odlišných spoločnostiach – od Kalifornie cez Ukrajinu až po Fidži – zisťovali, ako ľudia vnímajú morálne prehrešky, ktoré nastanú v ich vlastnej spoločnosti, a porovnávali ich s výpoveďami o morálnych prehreškoch zo vzdialených krajín, z dávnej minulosti a po schválení miestnou autoritou.

Ukázali, že krádež, znásilnenie alebo podvádzanie hodnotíme ako horšie, ak nastanú v našej lokalite alebo čase. Rovnaké prehrešky, ktoré sa stali dávno, ďaleko alebo ich odsúhlasila miestna autorita, nás toľko netrápia. „Tieto znepokojujúce zistenia vysvetľujú, prečo si nevšímame hrôzy, ktoré sa dejú za našimi hranicami a ktoré schvália vplyvné autority,“ povedal v Neuroscience News hlavný autor štúdie Daniel Fessler z UCLA.

Na dôležitom výskume sa podieľal aj slovenský etnológ Martin Kanovský z Univerzity Komenského v Bratislave. Význam Kanovského práce umocňuje skutočnosť, že jedným zo spoluautorov výskumu, ktorý vyšiel v mimoriadne prestížnom časopise Proceedings of the Royal Society B, je aj antropológ Joseph Henrich z univerzity v Britskej Kolumbii, vedecká celebrita prvej veľkosti.

O akú spoločnosť ide, vám preložím do „ľudskej reči“ – je to ako mať za spoluhráča Messiho a za vydavateľa FC Barcelona.

Zbieral dáta na Ukrajine

Výskum morálky naprieč rôznymi kultúrami je v súčasnosti bežnou praxou. Problém je v tom, že ide o veľmi úzku vzorku, väčšinou študentov vysokých škôl z takých kultúr, ktoré sú síce rozdielne, ale aj tak sa na seba veľmi podobajú, ako napríklad americká, indická alebo kórejská.

Výskum Kanovského a tímu to napravil – do prieskumu zaradili spoločnosti, ktoré sa štruktúrou a spôsobom života veľmi líšia: od mestských aglomerácií Santa Monica a San José v Kalifornii až po Fidži alebo Indonéziu. Kanovský bol na východ od nás.

„Zbieral som dáta na Ukrajine. Nechceli sme do výskumu zaradiť len moderné a exotické krajiny. Chceli sme tam mať aj niečo medzi – síce modernú, ale zároveň rurálnu krajinu,“ povedal Kanovský pre Denník N.

„Išlo o dlhodobý výskum na miestach, kde máme sociálne kontakty. Ten prieskum nie je reprezentatívny v tom zmysle, že by sme chodili po celej krajine, vždy je to iba jedna lokalita. Bol som tam niekoľko mesiacov,“ dodal.

O morálke neuvažujeme univerzálne

Ľudia hodnotili sedem prehreškov, napríklad krádež peňazí, podvádzanie v obchode, bitku manželky jej mužom, šírenie nepravdivých klebiet alebo znásilnenie ženy. Hodnotili ich na 5-stupňovej škále od „extrémne zlý“ po „extrémne dobrý“. Potom ich posudzovali aj za podmienky, že: 1. miestna autorita nepovažuje daný čin za zlý, 2. čin nastal vo vzdialenej minulosti, 3. čin sa stal v geograficky vzdialenej spoločnosti.

Ako sa ukázalo, 95,2 percenta ľudí hodnotilo dané činy ako „zlé“ alebo „extrémne zlé“. Avšak v prípadoch, že do ich rozhodovania vstúpili premenné v podobe autority, času a miesta, ich súdy sa zmenili a ľudia ich vnímali benevolentnejšie.

„Neplatí naša západná predstava, že o morálke zmýšľame univerzálne. Ľudia rozmýšľajú o morálnych pravidlách tak, že ich obmedzujú na lokálny kontext. Ak sa prehrešok stal veľmi dávno, veľmi ďaleko alebo nejaká autorita povedala, že je v poriadku, tak ľudia majú tendenciu zmierňovať morálne súdy,“ povedal Kanovský pre Denník N.

„Bola tam variabilita, v rôznych spoločnostiach hral čas, miesto a autorita rôznu rolu. Ale aj tak ich spájal parochializmus (provinčnosť, obmedzenosť, opak univerzalizmu – pozn. red.),“ dodal Kanovský.

Evolučný pôvod našej „provinčnosti“

Otázkou je, prečo sa čas a miesto tak veľmi premietajú do našich morálnych súdov. Vysvetlenie je evolučné. Po milióny rokov žili naši predkovia v malých sociálnych skupinách, maximálne do 150 členov. Možnosť ovplyvňovať svet mimo ich bezprostredného okolia bola minimálna, preto sa ich morálka sústredila na starostlivosť o blaho členov vlastných mikro-skupín. Inými slovami: načo sa starať o záujmy členov vzdialeného kmeňa, ak neexistuje šanca, že sa vôbec stretnete.

Myseľ našich predkov sme – do veľkej miery – zdedili. Preto aj naše morálne záujmy, rovnako ako ich, sú provinčné či obmedzené. Odborne sa takejto dispozícii našej mysle hovorí „parochializmus“.

Nerovnaké záujmy „nás“ a „ich“

Ilustrovať sa to dá jednoducho. Trieska v prste našej ratolesti je pre mnohých z nás problém, pre ktorý sme schopní zalarmovať celú nemocnicu, ale utrpenie miliónov detí v Afrike nás netrápi. Inými slovami, naše srdcia nesiahajú až do Afriky, je to pre nás jednoducho ďaleko.

Pre orientáciu dodajme, že podľa údajov UNICEF umiera v súčasnosti 29-tisíc detí mladších ako 5 rokov každý deň – predovšetkým na choroby, ktorým sa dá predísť. To je 21 úmrtí každú minútu.

Našu apatiu dokážeme zmeniť vtedy, keď sa namiesto na anonymnú masu tisícov či miliónov trpiacich zameriame na individuálne príklady. To je aj nedávny prípad leva Cecila. Každý deň ulovia lovci množstvo zvierat a vystavujú si ich ako svoje trofeje bez toho, aby sme pohli brvou. Spozornieme až vtedy, keď ide o konkrétneho miláčika, s ktorým sa dokážeme identifikovať, lebo má meno a má špecifický znak, čiernu hrivu, ako to bolo práve u Cecila.

Bolo by možno krásne, ak by nám na blahu všetkých živých bytostí – v minulosti, vo vzdialenej Afrike či Ázii – záležalo rovnako, ale takto naša myseľ jednoducho nefunguje. Či sa nám to páči, alebo nie, naša morálka je vybudovaná na starostlivosti o blaho našich – geneticky, časovo a miestne – najbližších a konformizme či prispôsobivosti voči autoritám.

Dostupné z: DOI: 10.1098/rspb.2015.0907

Morálka