Denník N

Český psychiater: Rúškam sme pripisovali magickú moc, teraz sme naštvaní, že nás nezachránili

Psychiater Tomáš Rektor. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Psychiater Tomáš Rektor. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

Zatiaľ čo počas prvej vlny pandémie sa ľudia navzájom podporovali a šili rúška, dnes ich mnohí z nich demonštratívne odmietajú nosiť.

„Mysleli si, že dva mesiace budú nosiť rúška a všetko už bude navždy vyriešené,“ vraví v rozhovore pre český Deník N psychiater Tomáš Rektor.

Podľa Rektora je to podobné ako u závažne chorých pacientov, ktorí absolvujú nepríjemnú liečbu. „Na prvýkrát to ide. Keď sa však choroba vráti, zrazu sa cítia sklamaní a zranení. Aj keď ich lekár upozorňoval, že to je choroba, ktorá sa skutočne vracia.“

Prečo sa podľa vás spoločnosť toľko háda kvôli koronavírusu, špeciálne kvôli rúškam, ktoré sa stali jeho symbolom?

Rúška sú dobrou zámienkou na vyostrovanie už tak dosť vyhrotenej nálady. Pri dezinformáciách ide vždy o konflikt. Mimochodom, jednou z prvých vecí, ktorú Roman Prymula (nový český minister zdravotníctva – pozn. red.) na ministerstve urobil, bolo to, že najal firmu na boj s dezinformáciami. To považujem za veľmi dôležité. Tento krok teraz môže zachrániť viac životov než čokoľvek iné.

Keď je človek malý, má svet rozdelený na čiernu a bielu. Veľa farieb medzi tým neexistuje. V rozprávkach pre malé deti je jasné, kto je dobrý a kto zlý. Tam nie sú pochybnosti. Potom človek dospieva a začnú sa tam objavovať postavy „medzi“.

Keď pozeráte napríklad Harryho Pottera, vnímate, ako sú tam s postupujúcim dejom postavy čoraz menej jasné. Vždy keď sa človek dostane do nebezpečnej situácie, regreduje, čiže sa vracia do predchádzajúcich vývojových štádií.

Teda človek v ohrození si zjednodušuje svet na dve polohy.

Áno. Prestane vnímať priestor, ktorý je medzi nimi. Vidí čiernu a bielu.

Takže tu máme dve polohy – strach z nákazy a oproti nemu rúška ako symbol neslobody? Alebo ako by ste to zjednodušili?

Psychika sa nás snaží ochrániť pred úzkosťou alebo napríklad pred vlastnou agresivitou. Keď sa to podarí, ani nevieme, že sa niečoho bojíme. Alebo že sa hneváme. Pozornosť sa nám darí odviesť dokonale.

V Česku sme boli na jar po dlhej dobe ohrození. Nevedeli sme, čo sa deje, koľko ľudí zomrie, aký to bude mať dosah. Tomu zodpovedali naše reakcie. Teda obrovské úsilie a manická obrana. Tým, že všetci šili rúška, si nevšímali vlastnú úzkosť. Túto energiu pretvorili do nejakej akcie.

A teraz máme rúšok dosť.

Vtedy tam hral rolu aj druhý fenomén. Predstavte si, že máte problém s vlastnou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Vzťahy

    Svet, Zdravie

    Teraz najčítanejšie