Slovensko-maďarské vzťahy v čase korony: krok vpred, krok vzad 

Autor je nezávislý expert spolupracujúci so stranou Most-Híd,
predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku

Začiatkom roku 2020 sa všeobecne očakávalo, že ďalší vývoj slovensko-maďarských vzťahov bude výrazne ovplyvnený dvoma udalosťami. Februárové voľby mali potvrdiť predpoklad, že prvýkrát po tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie ostane približne desaťpercentná maďarská menšina bez parlamentného zastúpenia. Rok 2020 je zároveň rokom 100. výročia podpisu Trianonskej zmluvy, ktorá po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie spečatila hranice nového, územne značne okliešteného maďarského štátu. Súčasná maďarská vláda premiéra Viktora Orbána sa pripravovala pripomenúť si toto výročie so značným dôrazom a pátosom, z čoho mohli vzniknúť určité napätia.

Obidve očakávané udalosti napokon pretromfla koronakríza. Napriek tomu je užitočné sa k nim vrátiť, predovšetkým cez prizmu niektorých pripravovaných legislatívnych iniciatív slovenskej vlády.

Dve najväčšie strany reprezentujúce maďarskú komunitu – SMK a Most-Híd sa na jeseň roku 2019 – po rôznych prekvapivých zvratoch – napokon nedohodli na spoločnom postupe vo voľbách. Aj keď silne dúfali, že sa aspoň jednej z nich podarí prehupnúť cez prah piatich percent, bolo viac-menej jasné, že to nepôjde. Rovnako ako to nešlo vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019. Nemohlo sa to podariť z viacerých dôvodov.

Jedným z nich je ten, že počet a podiel obyvateľov maďarskej národnosti či maďarského cítenia, teda aj počet potenciálnych voličov maďarských strán od roku 1990 relatívne rýchlo klesá. Kým pri sčítaní obyvateľov v roku 1991 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 10,8 percenta obyvateľov Slovenska, v roku 2011 to bolo už len 8,5 percenta. V roku 2021 tento podiel zrejme padne pod osem percent, otázkou je len to, ako hlboko.

Pre maďarské strany je zlou správou, že popri tom, že im ubúda celkový počet potenciálnych voličov,