Zdravotná sestra: Mali sme dosť času, aby sme sa poučili z prvej vlny, ale je tu stále rovnaký chaos
„Nemáme tu žiadnu stratégiu, systém. Fungujeme len na základe lepenia momentálnej diery,“ hovorí zdravotná sestra Zuzana Maderová z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Prekvapilo vás, že sa chceme stretnúť aj osobne. Máte skúsenosť, že ľudia dnes majú zo zdravotníkov obavy, lebo sa boja nákazy koronavírusom?
Áno, takú skúsenosť nemám len ja, ale aj moji kolegovia. Často sa rozprávame o tom, že ľudia majú pred nami vytvorenú bariéru – nejde len o širšiu verejnosť, ale aj o našich príbuzných. Keď kolega počas prvej vlny prišiel s tým, že susedia z jeho bytového domu vystúpili z výťahu, keď tam nastúpil on, tak mi to prišlo vtipné a neuveriteľné. No potom som aj sama na vlastnej koži zažila situáciu, keď príbuzní odmietli moju návštevu, lebo sa cítili ohrození. Na jednej strane ma odmietnutie, samozrejme, zabolelo, ale keď ustúpili emócie a racionálne som zvážila možný dosah, bolo mi jasné, že pri seniorskom veku mojich blízkych je ostražitosť na mieste, pretože práve táto skupina populácie je najviac ohrozená.
Smutné na tom je, že sa bariéra týka aj našich najbližších, najmä detí. Počas prvej vlny sa nám stalo, že rodičia spolužiakov môjho syna zakázali svojim deťom, aby sa s ním stretávali. Alebo sa ho pýtali, prečo nosí rúško – pre nich to bol znak, že sa niečo deje. Mysleli si zrejme, že keď som zdravotníčka, tak predstavujem potenciálne vyššie riziko nákazy, preto sa musí môj syn viac chrániť. Syn už je veľký, dá sa s ním hovoriť, rozumne veci vysvetliť, takže s tým nemá problém, ale kolegyne majú malé deti, ktoré chodia do škôlky a nie vždy rozumejú, prečo sú na okraji – prečo sa napríklad nemôžu rozprávať so svojou kamarátkou. Samozrejme, neplatí to paušálne, je veľa ľudí, ktorí sú otvorení, nebočia od nás a v prípade núdze chcú a vedia pomôcť.
A pritom už počas prvej vlny som mala dojem, že ako zdravotníci sme akoby vo veľkom ochrannom skleníku a hrozba prichádza skôr z civilného sveta – v MHD, nákupných centrách, na uliciach… Z pochybností a nejasných opatrení.
Zdravotná sestra Maderová: Chaos je rovnaký ako pri prvej vlne (autorky: Vitalia Bella, Martina Koník)
Vy sama si neuvedomujete vyššie riziko nákazy koronavírusom, keď pracujete v nemocnici?
Samozrejme, že áno. Ale tým, že si to riziko uvedomujeme, máme aj zvýšenú ochranu. Nemáme k tomu ľahostajný postoj. Ako zdravotníci sa chránime viac ako ostatní, máme dostatok ochranných pomôcok, sme v tom naozaj dôslední, lebo vieme, čo by hrozilo v opačnom prípade. No pokiaľ môžem, pri zachovaní pravidiel bezpečnosti vo svojom civilnom živote rúško nenosím a snažím sa nevidieť za každým rohom nejaké ohrozenie. V práci je to už, samozrejme, prirodzená súčasť: vojdem do budovy, okamžite si dávam ochranné rúško a v rámci oddelenia, centrálneho príjmu, operačných sál alebo pri podozrení sa k tomu pridávajú ďalšie ochranné pomôcky – rukavice, plášte, čiapky, všetko, čo treba.
Máte ich už dnes v porovnaní s prvou vlnou dostatok?
