Rod už nevymažete nijakým škrtaním

Kde sú časy, keď „džendžerová ideológia“ náležala len do kázne najextrovertnejšieho kazateľa (ktorý si neželá byť menovaný, aby nám nemenovaná advokátska kancelária spolu s ideopolíciou neprišila hanobenie náboženstva)?

Tieto sladké časy sú preč. Dnes – a nielen odvčera – sa slovo rod škrtá s odhodlaním španielskej inkvizície a s chybnou premisou, že ak škrtneme slovo, zmizne celý strašiak.

„Jablko genderu“ prednášané v kostole nás nemuselo trápiť, pokiaľ to nie je náš priestor, čo v mnohých prípadoch nie je. No ústredné orgány štátnej správy sú náš kostol, nás všetkých do jedného, takže už nám to nemôže byť jedno. Najzvláštnejšiu metamorfózu slovo zaznamenalo jednoducho prekladom do slovenčiny, keď sa domnelá cholera naštrikovala na slovenský ekvivalent – nevinné, neutrálne slovo rod.

Je to pomalý a postupný vývoj. Jedna z vecí, ktoré u konzervatívcov už dávnejšie pochovali Istanbulský dohovor, boli (pardon za výraz) „ideologické vsuvky“ v tomto dohovore. Čo má byť tým neprípustným obsahom? „Podsúvanie rodovej ideológie,“ vraví biskup Zvolenský. A to je čo? To je myšlienka, že násilie je rodovo podmienené a násilie na ženách je „jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, na ktorého základe sa ženy ocitajú v podriadenej pozícii v porovnaní s mužmi“.

Čiže obyčajným popieraním faktu, že Zem obieha okolo Slnka, robíme spiatočnícke kroky a otáľame s ochranou obetí, len aby sme sa, chráňboh aj príroda, ani nepriblížili k civilizovaným krajinám, pričom jediné, čo je na Istanbule ideologické, sú tieto nánosy, ktoré s jeho obsahom nemajú nič spoločné.

Do posledných volieb si na jablku genderu vylomil zuby len tento dohovor. Pokusy zlikvidovať rod ako taký nabrali na obrátkach iba od leta, a to najmä na ministerstve obsadenom posledným križiakom. Škrtanie slova rod najprv zasiahlo odbor rodovej rovnosti, dnes pýšiaci sa názvom odbor rovnosti žien a mužov. V čom je rozdiel? V redukovaní významu na „pohlavie“ a odmietaním rodu ako pojmu so sociálnym, teda nielen biologickým obsahom.

Je to jednoduché. Jedného dňa sa stalo evidentným, že výraz „pohlavie“ nestačí na to, aby obsiahol všetko to, čo spoločensky zahŕňa „rola ženy“ a „rola muža“, respektíve „ženskosť“ a „mužskosť“ aj s celou svojou genetikou. V takejto situácii sa jazyk vždy vynájde a do nejakého termínu vložíme nejaký obsah, a ten sa buď osvedčí, alebo neosvedčí, čo by sa prejavilo tak, že sa nezaužíva. Termín gender/rod sa zaužíval, vznikli aj genderové štúdie. Stále to nevysvetľuje, prečo je termín pre konzervativizmus taký záškodnícky, pretože pri povrchnom pohľade to nedáva zmysel: práve „tradičný“ svetonázor má tradične najjasnejšie v tom, aké sú spoločenské roly oboch pohlaví, a vyvinuté mechanizmy, ako z nich nevykročiť.

Opäť je to veľmi jednoduché. V termíne „rod“ dokážu nájsť svoju identitu aj tí ľudia, ktorí ju v termíne „pohlavie“ nenájdu a v klasickej podobe mužskosti a ženskosti už vôbec nie. To znamená trans ľudia, respektíve queer.

To ich chcú škrtnúť, keď mizne slovo „rod“ z úradných dokumentov aj zo zákonov, a rodovú rovnosť si vykladajú po svojom, čo sa najnovšie prejavilo v prideľovaní dotácií pro life organizáciám. To je celá „gender agenda“: vy, ktorí vidíte svoju identitu inak, pre nás neexistujete.

Keby sa chcel niekto sporiť na tému, či takto nemôže vyzerať obávaná maďarská cesta, mal by si rýchlo spomenúť, v ktorej krajine zatočili s genderovými štúdiami už pred dvoma rokmi a vôbec sa nehanbili povedať, že dôvody sú ideologické. Maďarská vláda sa vtedy vyjadrila, že je „jasne presvedčená, že ľudia sa rodia buď ako muži, alebo ako ženy“ a že na takéto vzdelávanie sa nebude utrácať. Rovnaký vývoj nastúpilo v tomto roku Rumunsko, kde bol tento odbor označený za „deviantný“.

Na Slovensku sme začali škrtaním slovíčka a skončíme nevedno kde. Slovo rod však nevymažete, rovnako ako nevymažete ľudí a ich identitu.