Rod už nevymažete nijakým škrtaním
Vy, ktorí vidíte svoju identitu inak, pre nás neexistujete – o tom je celá „gender agenda“.
Kde sú časy, keď „džendžerová ideológia“ náležala len do kázne najextrovertnejšieho kazateľa (ktorý si neželá byť menovaný, aby nám nemenovaná advokátska kancelária spolu s ideopolíciou neprišila hanobenie náboženstva)?
Tieto sladké časy sú preč. Dnes – a nielen odvčera – sa slovo rod škrtá s odhodlaním španielskej inkvizície a s chybnou premisou, že ak škrtneme slovo, zmizne celý strašiak.
„Jablko genderu“ prednášané v kostole nás nemuselo trápiť, pokiaľ to nie je náš priestor, čo v mnohých prípadoch nie je. No ústredné orgány štátnej správy sú náš kostol, nás všetkých do jedného, takže už nám to nemôže byť jedno. Najzvláštnejšiu metamorfózu slovo zaznamenalo jednoducho prekladom do slovenčiny, keď sa domnelá cholera naštrikovala na slovenský ekvivalent – nevinné, neutrálne slovo rod.
Je to pomalý a postupný vývoj. Jedna z vecí, ktoré u konzervatívcov už dávnejšie pochovali Istanbulský dohovor, boli (pardon za výraz) „ideologické vsuvky“ v tomto dohovore. Čo má byť tým neprípustným obsahom? „Podsúvanie rodovej ideológie,“ vraví biskup Zvolenský. A to je čo? To je myšlienka, že násilie je rodovo podmienené a násilie na ženách je „jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, na ktorého základe sa ženy ocitajú v podriadenej pozícii v porovnaní s mužmi“.
Čiže obyčajným popieraním faktu, že Zem obieha okolo Slnka, robíme spiatočnícke kroky a otáľame s ochranou obetí, len aby sme sa, chráňboh aj príroda, ani nepriblížili k civilizovaným krajinám, pričom jediné, čo je na Istanbule ideologické, sú tieto nánosy, ktoré s jeho obsahom nemajú nič spoločné.
Do posledných volieb si na jablku genderu vylomil zuby len tento dohovor. Pokusy zlikvidovať rod ako taký nabrali na obrátkach iba od leta, a to najmä na ministerstve obsadenom posledným križiakom.
