Denník N

Nehlásajte zelenú ekonomiku, keď podporujete konzum a automobilizmus, tvrdí autorka knihy o greenwashingu

Nemecká autorka Kathrin Hartmannová. Foto - Stephanie Füssenich
Nemecká autorka Kathrin Hartmannová. Foto – Stephanie Füssenich

Podľa nemeckej autorky Kathrin Hartmannovej vyhovujú zelené klamstvá najmä politikom, pretože ich zbavujú zodpovednosti a kupujú im voličov.

Pojem greenwashing (zelené klamstvá a vymývanie mozgov) označuje marketingové ťahy politikov a firiem, ktorí sa snažia votrieť do priazne publika tým, že sa tvária ekologicky. V skutočnosti tým často len maskujú environmentálne havárie, ničenie amazonských pralesov či drastickú a výsostne neekologickú realitu globálneho textilného priemyslu.

Nemecká autorka Kathrin Hartmannová skúmala niekoľko rokov tento fenomén a napísala o ňom knihu Zelené klamstvo (slovenský preklad Premedia, 2020). K téme vznikol aj dokumentárny film.

V rozhovore vysvetľuje, ako sa k ekologickým témam dostala, prečo je greenwashing nebezpečný a aké sú možné cesty zvládnutia ekologickej a klimatickej krízy.

O životné prostredie sa zaujímate od detstva. Ako sa to začalo?

Pochádzam z učiteľskej rodiny z bavorského vidieka. Vyrástla som v 80. rokoch v bezprostrednej blízkosti prírody. Väčšinu voľného času som trávila vonku. Navôkol sa rozprestierali farmy. Poľnohospodárstvo vyzeralo inak ako dnes, keď sú čoraz väčšie plochy v rukách čoraz menšieho počtu firiem. Neďaleko v Grundremmingene však stála jadrová elektráreň. V roku 1984 sa dokončili dva nové bloky. To bol pre mňa s rodičmi symbolický vstup do zeleného hnutia. Ďalším iniciačným okamihom bol výbuch v jadrovej elektrárni Černobyľ.

Ako ste haváriu vnímali?

Udalosť ma spolitizovala, znamenala pre mňa to, čo pre dnešných mladých klimatická kríza. V najbližšom mestečku som pomáhala zakladať pobočku strany Zelených. V konzervatívnom Bavorsku niečo neslýchané. Spojil nás aj boj proti plánovanej veľkej spaľovni odpadu. Dnes sa moja spolková krajina tvári zeleno, ale iba vďaka tomu, že väčšinu znečisťovania exportuje do chudobných krajín na juhu planéty. Keď pozorujem globálne hnutie Fridays For Future a blokády povrchových baní, vracajú sa mi spomienky na vlastné začiatky.

Zo strany Zelených ste vystúpili. Postoj Nemecka k životnému prostrediu ostro kritizujete.

Neoliberalizmus priniesol zásadnú zmenu. V polovici 90. rokov ešte žila nádej. Po konci temnej éry Helmuta Kohla som verila, že zmena je na dosah. Rodili sa silné koalície socialistov a Zelených. Pod vedením Gerharda Schrödera dokonca vznikla ich spoločná spolková vláda. Lenže šanca sa premárnila. Namiesto reforiem prišli rozsiahle deregulácie a privatizácie.

Nezvládnutá sociálna reforma rozšírila novú chudobu a spôsobila dramatické sociálne rozdiely, ktoré sa dodnes prehlbujú, a korona trend ešte posilnila. Vtedy sa sprivatizovali železnice, čo nás pripravilo o 350 000 ekologických, zmysluplných a stabilných pracovných miest, potom dokonca aj pošta. Primárnym cieľom sa stal zisk, čo považujem za škandál.

Čo tento prístup znamenal pre životné prostredie?

Enormne vzrástla moc energetických koncernov a automobilového priemyslu. Žiaľ, sociálni demokrati z nepochopiteľných dôvodov zabrzdili ukončenie ťažby uhlia. V Nemecku pretrváva zničujúci lobbing veľkých firiem, ktoré dokážu presvedčiť každú vládu, že potrebujeme stále viac ropy, plynu a nových áut, lebo inak sa ekonomika spomalí.

Zelení sa stali stranou, ktorá tvrdí, že treba všetko robiť inak, aby všetko zostalo tak ako dosiaľ. Dokonca podporujú nákupné prémie pre automobilky! Pre mňa však znamenal definitívny zlom už postoj Zelených k vojne v Iraku. Z protivojnovej strany sa stali podporovatelia neospravedlniteľného konfliktu. Vystúpila som.

Zelené strany však v západnej Európe v uplynulých rokoch zažívajú výrazný nárast popularity. Čím to teda je?

Lebo sa stali stranou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Príroda

Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie