Únia nesmie byť rukojemníčkou autoritárskych štátov, varovala Čaputová vo Financial Times

Pravidlá ochrany právneho štátu v Európskej únii musia byť tvrdšie, odkázala prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre britský denník Financial Times smerom do Bruselu.

Tam sa teraz rozhoduje o tom, ako spojiť dodržiavanie európskych hodnôt s rozpočtom.

Vlády členských štátov by sa mali podľa nej chopiť jedinečnej príležitosti, ktorú ponúka plán spojenia vyplácania prostriedkov Únie s dodržiavaním demokratických štandardov a základných hodnôt. Tento spor je v súčasnosti v centre pozornosti európskej politiky: na jednej strane najmä škandinávske štáty, na druhej krajiny V4 – ako Poľsko a Maďarsko.

Čaputová zastáva názor, že vládam, ktoré porušujú zásadu právneho štátu, by malo byť vyplácanie európskych peňazí pozastavené.

V rozhovore zdôraznila, že v niektorých štátoch strednej a východnej Európy sa ukazuje výrazný odpor proti posunu smerom k autokracii v Maďarsku a Poľsku.

Britský denník poznamenáva, že víťazstvo Čaputovej v prezidentských voľbách znamenalo vzácnu vzpruhu pre liberálne a proeurópske sily na kontinente.

Únia musí byť rýchla

Máme jedinečnú príležitosť upraviť normy pre právny štát, hovorí Čaputová a apeluje na tie členské štáty, ktoré chcú pristupovať k politike maďarskej a poľskej vlády prísnejšie.

Ide hlavne o Fínsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko, ktoré tvoria skupinu takzvaných šetrných krajín.

Čaputová sa vyjadrila aj k forme hlasovania o ochrane právneho štátu. Disciplinárne konania proti Maďarsku a Poľsku podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii uviazli, pretože dotknuté krajiny sa navzájom bránili. Preto by sa namiesto jednohlasného súhlasu mala aplikovať kvalifikovaná väčšina, tvrdí slovenská prezidentka.

Takýto názor zastáva aj Európsky parlament.

Únia musí konať proti autoritárskym sklonom včas, vraví Čaputová. Výsledky konaní o nesplnení povinností prichádzajú často už neskoro, dodáva. Hovorí o tom aj v kontexte rozhodnutia súdneho dvora týkajúceho sa Stredoeurópskej univerzity (CEU). Súdny dvor minulý týždeň rozhodol, že vyhnať CEU z Budapešti bolo protiprávne. Vedenie univerzity a jej zakladateľ George Soros reagovali, že rozhodnutie prišlo neskoro, pretože časť školy sa už presťahovala do Viedne.

V súvislosti so sporom okolo zotrvania maďarského Fideszu v Európskej ľudovej strane, teda v najväčšej frakcii Európskeho parlamentu, Čaputová poznamenala, že hodnotový relativizmus ju stále prekvapuje. „Na jednej strane deklarujeme určité hodnoty, ale na druhej strane naše konanie tieto hodnoty neodzrkadľuje,” povedala prezidentka.

Čaputová sa vyjadrila aj k rozsudku vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bola z neho šokovaná, ale nepredpokladá, že by šlo o skorumpované konanie súdu. Prielom má priniesť rozhodnutie Najvyššieho súdu, hovorí.

V rozhovore sa slovenskej prezidentky pýtali aj na jej postoj k Číne v súvislosti s tým, že sa takmer nezúčastnila na konferencii Globsec, ktorej partnerom bol chvíľu aj technologický gigant Huawei.

„Som priamo zvolenou prezidentkou nezávislej krajiny. Zvolili ma vo voľbách ľudia a slobodne si môžem vybrať, na ktorých konferenciách sa zúčastním a na ktorých nie.“

Výsledok môže byť mäkší

Vyjadrenie Zuzany Čaputovej na adresu Maďarska a Poľska nie je prekvapujúce, hovorí analytik maďarského think thanku Political Capital Patrik Szicherle, keďže postoj Orbána a Kaczynského k právnemu štátu kritizovala už aj v kampani pred prezidentskými voľbami.

Rozhodujúci však bude hlavne názor slovenskej vlády.

Keďže sa posúvame smerom k veľmi vážnej ekonomickej kríze, nakoniec musí vzniknúť konsenzus medzi všetkými členskými štátmi, vraví analytik. Szicherle predpokladá, že tento konsenzus bude znamenať oveľa mäkšie podmienky ochrany právneho štátu, než aké presadzuje aj Čaputová alebo ako si to pôvodne predstavovala Európska komisia.

Szicherle poznamenáva, že samotný návrh na ochranu právneho štátu, rozpočet Únie a fond obnovy sú v podstate úplne samostatné návrhy, ktoré boli spojené politicky. Keďže však došlo k ich spojeniu, teraz môže buď Maďarsko, alebo Európsky parlament blokovať európsky rozpočet alebo fond obnovy.

Bude presadenie mäkších pravidiel ochrany právneho štátu znamenať víťazstvo Viktora Orbána? „Ak sa tieto pravidlá v akejkoľvek forme objavia v znení 2. článku Zmluvy o Európskej únii, bude to znamenať v podstate úspech štátov kritických voči Maďarsku a Poľsku. Doteraz totiž nič také nebolo. Otázka je však, či bude takýto mechanizmus využívaný aj v praxi,“ vraví analytik.

Budú voľby, potrebujú peniaze z Únie

Ak sa kompromis medzi Maďarskom a Poľskom na jednej strane a ostatnými členskými štátmi na strane druhej bude odsúvať, neskoršie sa dostaneme k prostriedkom z rozpočtu Únie. „Bude to bolestné hlavne pre tie južné členské štáty, ktoré boli zasiahnuté koronavírusom najvážnejšie, teda hlavne Taliansko a Španielsko,“ hovorí Szicherle.

Peniaze by však potrebovalo aj Maďarsko, pre ktoré je v tejto téme podľa analytika charakteristická dvojaká rétorika.

Orbán hovorí o tom, že Maďarsko môže blokovať európsky rozpočet, ak prejde ochrana právneho štátu. Politici maďarskej vlády však potvrdzujú, že vláda plánuje čerpať európske prostriedky už v roku 2021.

„V roku 2022 sa konajú v Maďarsku voľby, takže vláde by určite nevyhovovalo, ak by budúci rok bol ekonomicky slabý,“ dodáva analytik. Orbán povedal aj to, že ak by nevznikla dohoda na úrovni Únie, bolo by potrebné dohodnúť sa osobitne medzi vládami členských štátov. Potrebu dohody teda ani on nespochybňuje.