Denník N

Nový britský veľvyslanec: Niektoré zvyky z Mečiarovej éry sú problémom Slovenska dodnes

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Nigel Baker sa vrátil na veľvyslanectvo v Bratislave po 24 rokoch.

Nigel Baker je novým britským veľvyslancom na Slovensku. Na ambasáde v Bratislave slúžil už v rokoch 1993 až 1996. V rozhovore spomína na éru Vladimíra Mečiara, ako na neho zapôsobil pri osobnom stretnutí, ale hovorí aj o tom, ako je Británia pripravená na druhú vlnu a kedy by mohla byť vakcína z Oxfordu, ktorú si objednalo aj Slovensko.

„Mnoho ľudí na Slovensku si v tom čase myslelo, že zbohatnúť v politike je normálne,“ hovorí Baker.

Na britskej ambasáde v Bratislave nie ste prvýkrát, slúžili ste tu prevažne za vlády premiéra Vladimíra Mečiara. Ako si na to spomínate?

Bolo to zvláštne politické obdobie. Bol som tu po vyhlásení nezávislosti Slovenska, potom vzniklo HZDS, následne sa rozdelilo, mali ste predčasné voľby, ktoré HZDS jasne vyhralo. Prezidentom bol Michal Kováč, ktorý pochádzal z HZDS, no postavil sa Mečiarovi. Bola to doba plná napätia, napríklad v otázke menšín, pretože HZDS vládlo s SNS. Na jednej strane ste mali občiansku spoločnosť a ľudí, ktorí verili v demokraciu, v roku 1989 ju získali a zrazu si uvedomili, že to nie je jednorazové víťazstvo, že o ňu musíte neustále bojovať. Hlavne keď máte vládu s autoritárskymi tendenciami, ktoré bez pochýb Mečiarova vláda mala. Ľudia si uvedomili, že s tým musia bojovať, čo bola tá pozitívna stránka.

A tá negatívna?

Nie až taká pozitívna vec bola, že to bolo obdobie, ktoré vštepilo isté politické obyčaje, ktoré sú problémom Slovenska aj dnes. Napríklad nedostatok transparentnosti medzi biznisom a politikou. Alebo to, že  politika je cestou k bohatstvu. Poslanec, ktorý je na začiatku chudobný, za pár rokov v parlamente zázračne zbohatne. To bolo obdobie, keď sa tieto tendencie stali nielen akceptované, ale mnoho ľudí si myslelo, že je to v politike normálne.

Pamätáte si na konkrétny konflikt medzi Mečiarovou vládou a britskou ambasádou?

V diplomacii môžete navzájom súhlasiť aj nesúhlasiť. Mali sme niektoré tvrdé odkazy. Najmä britská a americká ambasáda mala tvrdé vyjadrenie na základné otázky ohľadom transparentnosti a ľudských práv, ktoré Mečiarova vláda nepočula rada. Samozrejme, ozývali sa aj iné európske ambasády, no my sme boli zväčša na čele. Niekedy išlo o mimoriadne veci, ako únos prezidentovho syna, ktoré prinútili veľvyslanectvá zaklopať na dvere vlády a povedať, že toto nie je spôsob, akým sa riadi demokratická vláda. Je normálne sa na niečom nezhodnúť, ale nie je normálne, aby vláda mala netransparentné inštitúcie ako SIS Ivana Lexu a vytvárala tlak, násilie, alebo používala kriminálne metódy, aby sa vysporiadala s oponentmi. Boli to tvrdé, ale veľmi potrebné vyjadrenia.

Stretli ste Vladimíra Mečiara aj osobne?

Áno, asi jeden- alebo dvakrát.

Aké boli vaše dojmy?

V tom čase

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Alexej Navaľnyj

Koronavírus

    Protesty v Bielorusku

    Svet

    Teraz najčítanejšie