Denník N

Čo mám robiť, keď sa dieťa hlási k radikálom? Sociálny pracovník radí nesúdiť, ale počúvať

Zahrnúť dieťa faktami nestačí, hovorí Peter Kulifaj, k človeku musí cítiť dôveru. Foto - Mládež ulice
Zahrnúť dieťa faktami nestačí, hovorí Peter Kulifaj, k človeku musí cítiť dôveru. Foto – Mládež ulice

Peter Kulifaj upozorňuje, že nie každý, kto vyjadrí nejakú radikálnu myšlienku, je hneď radikál. Kľúč vidí v schopnosti rozprávať sa s dieťaťom.

Občianske združenie Mládež ulice sa dlhodobo venuje extrémizmu. Jeho terénni sociálni pracovníci sa stretávajú s väzňami, futbalovými radikálmi, pracujú v triedach, kde učitelia zaznamenali sympatie k hnutiam potláčajúcim ľudské práva.

Riaditeľ združenia Peter Kulifaj v rozhovore popisuje, aké príčiny obvykle vedú k radikalizácii mladých ľudí a dáva svoje odporúčania, ako by s tým rodičia a učitelia mohli pracovať.

„Keď mladého človeka zaplavíme faktami, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia, tak ich nespracuje, pokiaľ má pochybnosti o úmysloch osoby, ktorá mu ich podáva,“ vysvetľuje Kulifaj.

Predstavme si, že mám dieťa v tínedžerskom veku, ktoré začne hlásať extrémistické myšlienky. Aká môže byť príčina?

Existuje viacero dôvodov, prečo mladých ľudí lákajú radikálne názory alebo priamo členstvo v radikálnej skupine. Obvykle je to nedostatočná saturácia niektorých jeho potrieb, ako je napríklad akceptácia zo strany rodičov či vplyv rovesníckej skupiny. V takom búrlivom a zároveň na podnety citlivom období, akým je dospievanie, sa mladí ľudia zamýšľajú nad tým, kto sú a kam patria. Túžia po nových skúsenostiach a zážitkoch, zároveň však túžia aj po bezpečí a istote v tomto neprehľadnom svete.

Potom do toho môže vstupovať aj výraznejšie vymedzovanie sa mladého človeka voči autoritám, voči existujúcemu systému či spoločenskému poriadku. Skupiny a myšlienky, ku ktorým mladí inklinujú, následne ťažia z toho, že im zdanlivo vedia poskytnúť naplnenie uvedených potrieb.

Ako je možné spoznať, kto je skutočný extrémista a kto o tom len rozpráva, ale sám sa do ničoho radikálneho nepúšťa?

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť jednu vec: Nie každý, kto zahlási nejakú radikálnu myšlienku, je hneď radikál. Nie každý, kto je kritický voči tomu, ako funguje spoločnosť, alebo voči tomu, ako vyzerá spolunažívanie s niektorými rómskymi komunitami, sa chystá pridať k extrémistickej skupine. Na toto je dobré pamätať. To nie je cesta, aby sme každého, kto prejaví extrémny názor, hneď označili za extrémistu, rasistu alebo fašistu. Tým si totiž zablokujeme cestu k širšej debate.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N pripravil špeciálny magazín venovaný hrozbám internetu. Oslovili sme viacerých psychológov, lekárov, učiteľov a odborníkov na kyberbezpečnosť. Spolu s nimi sme pripravili sériu článkov venovaných: 

– internetovým podvodom,
– kyberšikanovaniu,
– sexuálnemu nátlaku,
– internetovým závislostiam,
– radikalizácii tínedžerov.

Magazín je od novembra k dispozícii v novinových stánkoch. Držitelia klubového predplatného, ktorí odoberajú naše mesačníky, ho dostanú poštou.

Časopis bezplatne doručíme 10 000 študentom stredných škôl vďaka podpore spoločnosti Eset.

Čo teda radíte?

Pri rozhovoroch s mladými ľuďmi je dôležité v prvom rade rozlíšiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hekeri a kyberbezpečnosť

Slovensko

Teraz najčítanejšie