Palo Macho sa už niekoľko desaťročí venuje voľnej tvorbe – maľbe na sklo, v ktorej dosiahol už mnoho úspechov. Jeho médiom je tabuľové sklo, ktoré taví, pretavuje a vytvára obojstranne vnímateľné obrazy. Pracuje s farbami, listrami, matovaním a inými sklárskymi technikami. Počíta s transparentnosťou a so zrkadlením skla, ktoré zviditeľňuje každý farebný zásah a zanecháva stopy, ktoré sa nedajú prekryť.
Hoci nie je dizajnér, jeho kolekcia vysokých pokálov z cyklu Dobré nádoby, ktorú vytvoril v roku 2003, má k dizajnu blízko. Nie však k tomu učebnicovému, kde funkčnosť a úžitkovosť hrá podstatnú rolu. Vzhľad slávnostných pokálov, ich farba a expresivita vložených symbolov napovedajú, že je tu zrejme čosi navyše – symbolika dáva nádobám obsah, posolstvo a poháru dáva ďalšiu funkciu obradnej nádoby.
Od úžitkového k voľnému umeniu
Sklárskemu remeslu sa Palo Macho učil v 80. rokoch minulého storočia na dvoch vynikajúcich českých sklárskych školách v Novom Bore a Kamenickom Šenove, ktoré majú už viac než storočnú tradíciu vzdelávania zameraného na sklárske technológie. Štúdium ho orientovalo na tvorbu úžitkového skla, teda realizáciu praktických vecí – najmä nápojového skla a nádob. Jeho ďalšie smerovanie ovplyvnilo medzinárodné sklárske sympózium v Novom Bore v roku 1982, kde objavil iné podoby úžitkových tvarov. Známe formy sa vďaka autorskému stvárneniu dostávajú do iných súvislostí a tlmočia neobvyklé významy. Tento posun od úžitkového k voľnému umeniu a nové možnosti skla, s ktorými bol konfrontovaný, ho ovplyvnili aj v ďalšom štúdiu a profesionálnej dráhe.

Božská komédia v skle
Ak hovoríme o dizajne, Palo Macho rád zdôrazňuje, že ho nikdy nezaujímala sériová výroba produktového dizajnu, kde ide v prvom rade o úžitkovosť a funkčný tvar. Ale nádoba – pohár – je historicky elementárny produkt sklárskej technológie. V istom období bola táto téma aj v centre pozornosti Pala Macha. Zaujala ho však nie svojou funkciou ako nádoba na „transfer“ tekutiny, ale možnosťou jej stvárnenia ako symbolu uchovania niečoho – duchovnej hodnoty, svetla…
Do tohto tvorivého obdobia patrí aj kolekcia šiestich obradných nádob Dobré nádoby z cyklu Nedizajn. Poháre na stopke vysoké 40 cm boli vytvorené technikou fúkania do formy v sklárni v Lednických Rovniach. Samostatné symboly vyfúkol nad kahanom majster Matrka z Bratislavy. Objekty sú matované a maľované sklárskymi emailmi, zlatom, platinou a listrami. Každý zo symbolov predstavuje niektoré zo svetových náboženstiev či duchovných hnutí. Stvárneniu konečnej podoby znakov predchádzalo aj štúdium historických prameňov a kresbová príprava. Napríklad v jednom je „utajený“ motív Boticelliho ilustrácie z prvého vydania Danteho Božskej komédie, samozrejme, spracovaný voľne podľa autorových predstáv.
Rozdielne symboly vložené do pokálov rovnakého tvaru akoby spolu zviditeľňovali a konfrontovali historickú spirituálnu náplň – rozmanitosť a podobnosť súperiacich či negujúcich sa hodnôt alebo nehodnôt, lesk povrchu a prázdnotu obsahu – aj takto môžeme čítať posolstvo autora. Je zrejmé, že jeho cieľom nebolo vyvolať úctu či priam pietu, ale skôr iróniu a spochybnenie, otázky, ktoré stoja za zamyslenie.

Remeslo je základ
Cyklus Dobrých nádob má aj „nízky“ variant – kolekciu rovnako šiestich nádob vo výške 25 cm, v ktorých autor použil iné techniky výzdoby. Na ich povrchu rozvinul celú stupnicu základného dekorovania a vyskladal celú škálu dekorov. Obe kolekcie obohatili zbierku Slovenského múzea dizajnu.
Už spomínanú dôkladnú remeselnú prípravu v sklárskych technikách a získané zručnosti považuje Palo Macho za svoju výhodu. Tento profesijný základ si cení a je rovnako dôležitý pre tvorbu dizajnu, ako aj voľnej tvorby. Umožnil mu experimentovať s formou i materiálmi a zvlášť vo svojej voľnej umeleckej tvorbe – maľbe na sklo, ktorá mu poskytuje slobodu vyjadrenia – ho bohato rozvinul. Ako sám zdôrazňuje, bez znalosti technológie a remesla by to nešlo.
Palo Macho (1965)
Študoval na oddelení maľby na sklo na strednom odbornom učilišti sklárskom v Novom Bore (1980 – 1983), strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Kamenickom Šenove (1983 – 1986) a absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení sklárskeho výtvarníctva u docenta J. Gavulu (1989 – 1995). V rokoch 1994 – 1998 učil na sklárskej Škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach. V rokoch 2011 – 2018 pôsobil ako odborný asistent a od roku 2018 ako docent v Ateliéri skla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Svoju tvorbu predstavil na mnohých výstavách doma aj v zahraničí.
Autorka je externá kurátorka zbierky skla Slovenského múzea dizajnu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Adriena Pekárová




























