Tri prekážky v našom úniku pred korona-cunami
Pomery v spoločnosti sa ešte viac zhoršia, ak aj tí zodpovední občania, ktorých je väčšina a ktorí nemajú sklony k hazardu, lacnému pozérstvu a egoizmu, začnú strácať istotu, že to, čo robia, má zmysel.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
Druhá vlna koronavírusovej nákazy na Slovensku sa zdvíha ako cunami a jej dôsledky môžu byť veľmi vážne. Aké škody zanechá na ľudských životoch, zdraví a majetku, však nebude závisieť od geologických, meteorologických či astronomických faktorov, ale iba od nás. Od nášho správania. Jedinou bezpečnou cestou z koronavírusovej krízy je počínať si zodpovedne a ohľaduplne, nie ľahkomyseľne a hystericky. Správať sa rozumne a držať spolu.
Rozoznávam tri svety, ktoré by sa dnes viac ako kedykoľvek predtým mali spojiť a konať tak, ako keby boli jeden jediný človek, ktorý je v ohrození. Svet občiansky, odborný a výkonný.
Ako občan stráca spolupatričnosť
Prvú vlnu zvládli občania Slovenska výborne. Boli sme vzorom pre celú Európu. Prijali sme všetky nariadenia za svoje, nosili sme rúška, umývali si ruky, dodržiavali odstup. Bolo to únavné a pre mnohých, napríklad pre ľudí pracujúcich v oblasti umenia alebo cestovného ruchu, znamenalo toto obdobie začiatok dodnes trvajúcich ťažkých existenčných problémov. Napriek tomu to aj oni v danom stave vecí zobrali ako nutnosť. Prirodzene s nádejou, že sa situácia zlepší.
S príchodom druhej vlny je jasné, že sa ich situácia nezlepšila. Naopak, ešte viac sa zhoršila. A navyše, počas leta sa vytratila aj naša občianska disciplína, na ktorú sme mohli byť na jar takí hrdí. Bolo by krivdou konštatovať, že všetci ľudia na Slovensku sa stali nezodpovednými a neohľaduplnými. Nie, stačilo vyjsť do akéhokoľvek nákupného strediska, navštíviť divadlo, koncert alebo kino a bolo jasné, že väčšina ľudí si aj naďalej uvedomuje, čo je v tejto chvíli dôležité. Nosili rúška a dodržiavali odstup.
Ak by sme takí boli všetci, nedošlo by k masívnemu komunitnému šíreniu, ktorého sme dnes svedkami. To je isté. Vedecká štúdia publikovaná koncom septembra v časopise Scientific reports jasne dokázala, že základné opatrenia, to jest rúška, odstup, hygiena, sú na potlačenie šírenia nákazy omnoho dôležitejšie ako napríklad obmedzenie cestovania či uzavretie hraníc.
Dnešný strmý nárast v počte nakazených je teda priamym následkom hazardu a nerozumnosti menšiny. Prieskumy ukazujú, že za 80 percent nákaz v spoločnosti je zodpovedných iba 10 percent infikovaných ľudí, ktorí vyhľadávajú spoločnosť s veľkým počtom ľudí, nedodržujú odstup, nenosia rúška (napríklad hostiny). Robia presný opak toho, čo je dnes to najpotrebnejšie.
Inak povedané, tí čo najhlasnejšie a najokázalejšie broja proti epidemiologickým opatreniam, sú vinou svojho nerozumného postoja hlavnými šíriteľmi nákazy – superšíriteľmi. Surfujú na vlne cunami, v ktorej sa iní topia.
