Denník N

Čo by rodičia mali vedieť: sexuálni predátori zneužívajú, že dieťa túži po pozornosti

Na grooming upozornil český film V sieti, v ktorom boli tri herečky namaskované ako školáčky, aby ukázali, čoho sú schopní takzvaní sexuálni predátori pri komunikácii s nedospelými obeťami. Foto – Hypermarket Film
Na grooming upozornil český film V sieti, v ktorom boli tri herečky namaskované ako školáčky, aby ukázali, čoho sú schopní takzvaní sexuálni predátori pri komunikácii s nedospelými obeťami. Foto – Hypermarket Film

Na základe podkladov od združenia IPčko a od polície sme zhrnuli, aké triky využívajú sexuálni manipulátori pri komunikácii s násťročnými deťmi.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Otázky sexu začínajú deti zaujímať väčšinou skôr, než si to ich rodičia dokážu pripustiť. Marek Madro z poradne IPčko hovorí, že niektorí žiaci si už na prvom stupni základnej školy „googlia“ informácie dokonca aj k rôznym neštandardným praktikám.

„Keď to povieme rodičom, zostanú úplne zaskočení. Nezriedka si myslia, že majú čas otvárať s deťmi tieto témy do veku okolo 15 rokov, čo je veľmi neskoro,“ vysvetľoval Madro v nedávnom rozhovore pre podcast firmy WebSupport.

Keď potom vstupujú do puberty, nastáva zložité obdobie hneď v niekoľkých rovinách: odpútavajú sa od rodičov, naplno sa v nich prebúdza sexualita a zvlášť dievčatá túžia po väčšom ocenení svojho vzhľadu.

„Je extrémne dôležité, aby predovšetkým otec v tomto čase dcéru podporil a oceňoval ju. Pokiaľ jej takéto ocenenie chýba, o to skôr ho bude vyhľadávať na internete,“ hovorí Madro.

A práve v takýchto prípadoch cítia príležitosť sexuálni manipulátori, ktorí sa zameriavajú práve na mladistvých. Skúšajú ich prostredníctvom internetu postupne „namotať“.

Tomuto fenoménu sa hovorí aj kybergrooming – postupné manévrovanie obete do situácie, v ktorej nad ňou útočník získava moc.

Rozšírený je aj na Slovensku, preto by nemal unikať pozornosti rodičov. Obzvlášť počas pandémie, keď deti nemajú možnosť realizovať toľko aktivít v reálnom svete, môžu byť o to náchylnejšie komunikovať s cudzími ľuďmi cez internet.

Útočník pod falošnou fotkou

Sexuálni útočníci sa snažia deti kontaktovať hlavne na sociálnych sieťach a internetových zoznamkách. V minulosti dominoval portál Pokec.sk, ten však podľa Madra zlepšil bezpečnostné opatrenia a začal prísnejšie posudzovať hlásenia na podozrivé profily.

„Kybergrooming je dnes záležitosť prakticky každej sociálnej siete, kde sa pohybujú mladí ľudia. Keď vznikne nová platforma, môžeme predpokladať, že sa na nej objavia aj manipulátori,“ hovorí Madro pre Denník N.

Tieto portály zároveň umožňujú, aby útočníci vystupovali pod falošnou identitou, čo nezriedka aj robia. Napríklad oslovené dievča môže žiť v predstave, že jej píše atraktívny muž, hoci v skutočnosti vidí fotku ukradnutú z internetu.

Nikto ju totiž nepripravoval na to, že sa na internete s podobnými typmi môže stretnúť.

„Deti už v troch rokoch upozorňujeme, aby si od cudzieho človeka na ulici nebrali cukríky. Ale zabúdame ich upozorniť, že to isté musí platiť aj na internete,“ poznamenáva Madro.

Ako to začína?

Skúsení manipulátori sú zvyknutí zneužívať detskú naivitu a nižšiu schopnosť vyhodnocovať riziká. Pri prvom kontakte môžu pôsobiť milo, chápavo a hovoriť svojim budúcim obetiam presne to, čo chcú počuť.

„Dievčatám pochvália fotku, ocenia, ako vyzerajú. Pre ne môže byť príťažlivé, že si ich takto všimol starší, dokonca dospelý muž, ktorý sám na fotke dobre vyzerá,“ hovorí Madro.

Manipulátor následne začína rozvíjať rozhovor o osobných, až intímnych témach. Aj to môže byť pre dieťa spočiatku príťažlivé.

„Deti v začínajúcej puberte väčšinou ešte nežijú sexuálnym životom, ale táto téma ich veľmi zaujíma. Príde im vhod, keď sa môžu s niekým otvorene baviť a overovať si rôzne otázky,“ vysvetľuje Madro.

Naživo často túto možnosť nemajú. A pokiaľ aj áno, prostredie internetu môže byť lákavé, pretože na ňom nemajú také zábrany. Človek cez klávesnicu bežne píše aj veci, ktoré by naživo nepovedal.

„Internet umelo navodzuje pocit bezpečia, človek sa tu menej kontroluje. Vytvoriť si k niekomu virtuálny vzťah je na internete veľmi jednoduché,“ hovorí Madro.

Čo ďalšie môže agresor skúsiť?

Útočník môže okrem iného dieťa zaujať aj ďalšími trikmi: dobije mu kredit na mobile, sľúbi mu kúpiť nejaký dar, ktorý si napríklad jeho rodičia nemôžu dovoliť.

„Páchateľ nezriedka dieťa ‚namotáva‘ na prísľub vecí a zážitkov, po ktorých ono túži,“ potvrdzuje sexuologička Dana Šedivá.

A postupne posúva hranice. Dieťa požiada, aby mu poslalo svoje fotky, zvlášť fotky celej postavy. „Výmena fotiek je ďalšia pasca: keď dieťa fotku pošle, odovzdáva mu vec, ktorú neskôr môže proti nemu použiť,“ hovorí Madro.

Manipulátor popritom vedie rozhovor na intímne témy: obete sa pýta, či sa už bozkávala, či pozerá porno, či už niečo s niekým robila. A keď nie, môže začať o tých veciach sám hovoriť a tým ju akoby vzdelávať.

„Týmto štýlom získa viac osobných informácii o dieťati, než majú bežne aj jeho rodičia či kamaráti,“ vysvetľuje Madro.

Čo potom, keď chce dieťa prestať?

Manipulátor môže chcieť stále viac. Ako ukázal aj český film V sieti, dieťa sa snaží tlačiť k tomu, aby mu asistovalo pri sexuálnom uspokojovaní.

Skôr či neskôr preto prichádza chvíľa, keď to dieťaťu prestáva byť príjemné a snaží sa povedať dosť. Vtedy však manipulátor môže využiť veci, ktoré si vďaka predchádzajúcej dôvernej komunikácii nazhromaždil.

„Začína sa vyhrážať, že tie videá a fotky niekde zverejní alebo že tú osobnú komunikáciu prepošle rodičom,“ hovorí Madro.

Nemažte dôkazy

Podľa Madra je najčastejšou reakciou dieťaťa vymazanie celej komunikácie, vymazanie histórie i zrušenie samotného profilu na sociálnej sieti.

To je, paradoxne, ďalšia chyba. Dieťa tým ničí dôkazový materiál, ktorý by mohlo proti útočníkovi použiť.

Útočník si aj tak dokáže nájsť cestu, ako dieťa ďalej kontaktovať – napríklad ak mu pred tým prezradilo číslo telefónu.

„Dieťa má pocit, že v tej situácii zostalo úplne osamotené. Žiaľ, často nevidí inú únikovú cestu, než rozmýšľať o samovražde,“ hovorí Madro.

Kto sú útočníci?

Okolo samotných agresorov môže panovať viacero mýtov. Sexuálneho útočníka si netreba predstavovať len ako vekovo zrelého muža – štyridsiatnika, päťdesiatnika –, ktorý vedie dvojitý život a na internete vyhľadáva neplnoletých používateľov.

Nezriedka je týmto agresorom mladý muž, ktorý je len o pár rokov starší než jeho obeť. „Sexuálny predátor môže byť hocikto, dokonca aj spolužiak v škole, ktorý od obete vymámi intímnu fotografiu a rozpošle ju ostatným. Emočné utrpenie obete býva vtedy enormné,“ upozorňuje sexuologička Dana Šedivá.

A hoci terčom bývajú najčastejšie dievčatá, obeťami groomingu sa stávajú aj chlapci. Madro si spomína na prípad desaťročného žiaka, ktorým cez internet manipuloval len o niečo starší chlapec, takisto ešte žiak základnej školy.

Išlo o chlapca, ktorý bol sám sexuálne zneužívaný a cez internet nútil mladšieho chlapca, aby pred ním robil rôzne sexuálne úkony.

„V jeho prípade tým cieľom nebolo sexuálne uspokojenie ani mu nešlo o tú konkrétnu obeť. Z jeho pohľadu len vracal iným to, čím si musel prejsť on sám,“ spomína Madro.

Neodradí ani hrozba stíhania

Útočníci si podľa Madra dokážu svoje správanie pred sebou ospravedlniť. Z ich pohľadu sú vinníkmi rodičia detí, ktorí ich nekontrolujú a umožňujú im komunikáciu s cudzími ľuďmi.

„Jeden z útočníkov nám to aj v tomto duchu opisoval: vraj keby si dotyčné mladé dievča všímal jeho otec, on by nemal šancu,“ hovorí Madro.

Sexuálny agresor si pritom často uvedomuje, že veci, ktoré robí, sú trestné. Práve spomínaný český film V sieti, v ktorom boli tri herečky namaskované ako školáčky, tému zviditeľnil aj medzi širšou verejnosťou.

České médiá od tej doby prinášajú správy, ako polícia postupuje proti útočníkom, ktorých tento dokument odhalil.

V októbri odsúdili na podmienečný trest istého Romana B., zamestnaného ako IT konzultanta, ktorý posielal fotky stoporeného penisu herečke, ktorá mu povedala, že má 12 rokov.

Vyšetrovatelia následne zistili, že rovnaké aktivity vyvíjal aj smerom k inej, tentoraz skutočne školáčke. „Veľmi to ľutujem. Uvedomujem si vážnosť následkov a už to v živote neurobím,“ hovoril pred súdom.

Polícia: Je to trestné

Rovnakým štýlom posudzuje kybegrooming aj slovenská polícia, ktorá ma pre tieto prípady na prezídiu samostatný odbor počítačovej kriminality.

„Konanie páchateľov, ktorí kontaktujú prostredníctvom elektronických služieb neplnoleté dievčatá či chlapcov a snažia sa od nich vylákať osobné informácie, intímne fotografie, snažia sa ich prehovoriť, aby im asistovali pri sexuálnom uspokojení, alebo sa na nich snažia vyvíjať nátlak, zahŕňa viacero znakov trestných činov,“ potvrdzuje hovorca prezídia Michal Slivka.

Napríklad už len za lákanie dieťaťa na stretnutie za účelom sexu môže človek podľa slovenských zákonov skončiť vo väzení.

„Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky,“ uvádza napríklad paragraf 201.

Slovenská polícia v roku 2019 vyšetrovala trinásť trestných činov podľa tohto paragrafu, pričom v šiestich prípadoch dohľadala aj páchateľa. Okrem toho objasnila viac než 120 trestných činov, v ktorých šlo o prechovávanie detskej pornografie.

Podľa Madra však ani hrozba postihu nedokáže mnohých z týchto útočníkov zastaviť. Ženie ich dopredu túžba po sexuálnom uspokojení, ale aj samotný fakt, že majú niekoho v moci – v bežnom živote totiž nemajú možnosť niekoho ovládať.

„Stojí im to aj za to riziko. Získavajú tým niečo, čo im nahrádza utrpenie, ktoré majú vo svojom, nezriedka šedivom živote,“ dodáva Madro.

Dieťaťu poradia aj anonymne

Podľa Madra je dôležité, aby obete týchto útočníkov okamžite hlásili. A zároveň aby nezmazali komunikáciu, pretože pomocou nej ich môžu usvedčiť. „Polícia má dnes celkom solídne možnosti, ako týchto agresorov vypátrať, a bežne sa to aj deje,“ hovorí.

Podľa Madra zároveň nie je nutné, aby sa na políciu obrátilo priamo dieťa. Združenie IPčko pre tieto prípady spustilo stránku Stalosato.sk, kde môžu tieto prípady hlásiť aj anonymne – napríklad formou chatu.

Madro hovorí, že s deťmi vtedy na diaľku komunikujú psychológovia, ktorí môže sami upozorniť na ich prípad políciu, prípadne poradiť dieťaťu, ako môže ďalej postupovať.

Kľúčová prevencia

Pokiaľ však situácia dospeje až tak ďaleko, že je nutné kontaktovať políciu, je to neskoro: dieťa je už tým traumatizované a táto trauma sa ešte viac prehĺbi, ak by o svojich zážitkoch malo vypovedať.

Kľúčová je preto podľa odborníkov prevencia: je nutné, aby sa deti o týchto rizikách dozvedali jednak v škole a jednak od rodičov.

„Rodič by mal s dieťaťom komunikovať na rovinu: poukazovať na jeho hodnotu, varovať ho, aby nedalo nikomu osobné údaje, nestretávalo sa s neznámymi ľuďmi, za žiadnych okolností neposielalo svoje fotky,“ hovorí sexuologička Šedivá.

Čo radí rodičom polícia

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť nezastupiteľnú úlohu rodičov, ktorí by mali svojim deťom vysvetľovať, že komunikácia na internete je bezpečná len vtedy, ak dodržiavame určité pravidlá. Je dôležité byť ostražitý, koho si vyberú na sociálnych sieťach za svojho priateľa. Je potrebné s nimi hovoriť o tom, že za profilom a fotografiou neznámej osoby sa môže v skutočnosti skrývať niekto iný, a zdôrazniť, že nie je bezpečné neznámym osobám prezrádzať osobné údaje, ako napríklad bydlisko, posielať svoje fotografie či videá z prostredia, v ktorom žijú, a prezrádzať iné dôverné informácie.

Všetky takéto informácie môžu byť neskôr osobou, ktorá sa vydáva za ich priateľa, zneužité proti nim. Je potrebné byť obzvlášť opatrný, ak im noví „priatelia“ dávajú rôzne formy komplimentov: sľubujú im lásku, peniaze, darčeky, chvália ich fotografie a zovňajšok.

Treba deťom vysvetliť, že pri akomkoľvek prejave vydierania či nátlaku zo strany neznámej osoby by o tom mali ihneď informovať rodiča alebo inú dôveryhodnú osobu. Treba im vysvetliť aj to, že každá sociálna sieť či aplikácia umožňuje zablokovať komunikáciu s takou osobou. V prípade, keď už je dieťa obeťou takejto komunikácie, predmetnú komunikáciu v žiadnom prípade nevymazávať a kontaktovať čo možno najskôr najbližší útvar Policajného zboru.

Polícia rodičom sústavne odporúča všeobecné zásady bezpečného správania sa detí na internete ako:

  • venovať zvýšenú pozornosť tomu, aké webové stránky deti počas pripojenia na internet navštevujú a s kým komunikujú, koho majú pridaného na sociálnych sieťach;
  • prispôsobiť návštevu konkrétnych stránok veku dieťaťa, to isté platí aj o hraní hier;
  • vysvetliť dieťaťu, že svet internetu je rovnako nebezpečný ako reálny svet, a preto tu platí rovnaké pravidlo: „s cudzími ľuďmi nekomunikujeme“ a cudzím ľuďom nič neposielame. Deti by mali vedieť, že takýto obsah môže byť zneužitý proti nim;
  • informovať deti, aby neverili všetkému, čo si na internete prečítajú, i keď to znie veľmi dôveryhodne a lákavo;
  • upozorniť dieťa, že by sa nikdy nemalo stretnúť s niekým, s kým komunikovalo výlučne na internete; ak taká situácia nastane, vždy je potrebné o tom informovať rodičov;
  • uvedomiť si, že veková hranica detí, ktoré sú vystavené nebezpečenstvu v online prostredí, sa neustále posúva smerom nadol;
  • zabezpečiť si svoje údaje slúžiace k platobnému styku online v prípade, ak rodičia v domácom prostredí zapožičiavajú svoje zariadenia (mobil, počítač, tablet) svojim deťom, aby sa k nim dieťa nedostalo.

Aké hrozby na internete existujú:

  • sexting: sexuálne ladená komunikácia v online prostredí, zasielanie erotických fotografií, videí;
  • grooming: zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt;
  • kyberšikana;
  • phishing: nebezpečné e-maily alebo správy, ktoré môžu napríklad nainštalovať do zariadenia vírus;
  • scamy: podvodné správy, ktoré môžu žiadať človeka o peniaze.

Čo radí rodičom IPčko

Do desiateho roku života dieťaťa sú rodičia aj učitelia pre deti istotou, bezpečím a autoritou. V tomto období fungujú aj nejaké tie rodičovské zámky a podobne. Pre toto obdobie naozaj odporúčam, aby sa téma online prostredia stala témou rozhovorov.

Tak ako pripravujeme deti na to, s čím sa môžu stretnúť v offline prostredí, tak by sme ich mali vybaviť schopnosťami a zručnosťami potrebnými na to, aby bezpečne fungovali aj v tomto online prostredí.

Deťom predsa nehovoríme, že svet je hrozné miesto, ale prirodzene ich upozorňujeme na rizikové situácie, v ktorých by sa mohli ocitnúť. To isté platí o online svete: nerobme z neho strašiaka, ale naučme deti, ako v ňom bezpečne chodiť. Toto je základ do desiatich rokov.

Potom prichádza obdobie, keď sú v živote mladých ľudí dôležití ich priatelia a rovesníci, od autority rodičov a učiteľov sa vzďaľujú. Vtedy je potrebné sa k nim pripojiť, byť ich fanúšikom a podporovať ich. Rozprávať sa o tom, čo v online svete zažívajú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú. Pripomínať im, že nech sa stane čokoľvek, vy tam pre nich budete a nenecháte ich v tom samých.

A ak sa náhodou s vami o tom rozprávať nechcú, povedzte im, že existuje pomoc a možnosť komunikácie niekde inde. Nesúdiť, nehovoriť, že je to ich vina, nech je to čokoľvek. Ukážte im aj na iných situáciách, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne. O to ľahšie za vami prídu aj v náročných momentoch.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hekeri a kyberbezpečnosť

Slovensko

Teraz najčítanejšie