Niektoré príznaky majú podobné, v mnohom sa však líšia. Covid-19 nie je chrípka (otázky a odpovede)

Na chrípku zomrie na Slovensku 800 ľudí ročne, na covid-19 je zatiaľ hlásených 66 úmrtí. Prečo potom robia ľudia z koronavírusu takú paniku? Táto pochybnosť sa často objavuje na Facebooku a v konečnom dôsledku sa opakuje aj ako dôvod nenosenia rúšok či nerešpektovania opatrení.

V poslednom prieskume agentúry Ipsos viac ako polovica respondentov odpovedala, že covid-19 je rovnako nebezpečný ako chrípka. Existuje však veľa presvedčivých argumentov, že to tak nie je.

Denník N tieto argumenty pozbieral a zostavil z nich odpovede na najčastejšie otázky o podobnostiach a odlišnostiach medzi chrípkou a covidom-19.

Koľko ľudí zabíja vo svete chrípka a koľko covid-19?

Od začiatku pandémie zomrelo oficálne na koronavírus doteraz (14. októbra) viac ako milión ľudí (1,09 milióna). Prvú oficiálnu obeť nahlásili čínske úrady 11. januára 2020.

Úmrtnosť spojenú s epidémiami sezónnej chrípky v rokoch 2001 – 2011 skúmala na globálnej úrovni minuloročná štúdia. Vedci na jej základe odhadli priemernú ročnú úmrtnosť na 389-tisíc úmrtí. Tento výsledok bol vyšší než dovtedajšie odhady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Počet úmrtí na covid-19 pritom výrazne ovplyvňujú zavedené opatrenia. Počty obetí chrípky a covidu-19 preto nie je jednoduché porovnať. Počas chrípkovej epidémie totiž neplatia také prísne opatrenia ako počas momentálnej pandémie koronavírusu. Poznáme lokálne zatvárania škôl, ak tam vypukne nákaza, ale nie povinné nosenie rúšok alebo zatvaránie prevádzok. Už len používanie rúšok výrazne znižuje šírenie, a teda aj počet infikovaných.

Aké presné sú počty mŕtvych?

Pri počítaní úmrtí na akékoľvek choroby v rámci celého sveta ide vždy len o odhady bez ohľadu na to, či ide o epidémiu tuberkulózy, HIV alebo covidu-19. Každá krajina môže mať iný spôsob sčítania obetí, ale aj iné možnosti diagnostiky. Pri odhadoch vedci väčšinou určia interval, teda najnižší a najvyšší možný počet, a v ďalších výpočtoch používajú strednú hodnotu tohto intervalu. Napríklad pri spomenutom výskume chrípky vedci uvádzali interval 294-tisíc až 518-tisíc obetí.

Ráta sa aj s tým, že v niektorých prípadoch sa čísla posunú smerom dole (napríklad keď krajiny hlásia obete nedostatočne, či už pre absenciu kapacít, alebo z politických dôvodov, aby bagatelizovali situáciu), inde zase smerom hore (niektoré krajiny napríklad na jar uvádzali medzi obeťami každého, kto bol pozitívne testovaný na koronavírus a zomrel po ochorení).

Dobrý indikátor toho, koľko ľudí mohlo v dôsledku pandémie zomrieť, sú takzvané nadmerné úmrtia. „V turbulentných časoch, ako sú vojny, prírodné katastrofy a epidémie chorôb, výskumníci potrebujú rátať úmrtia rýchlo a zvyčajne sa upínajú na túto hrubú, ale spoľahlivú metriku,“ píše magazín Nature.

Nasledujúci graf ukazuje krivku úmrtí v 24 európskych krajinách. Sivá línia naznačuje normálny rozsah úmrtí, tmavomodrá krivka zobrazuje výrazné odchýlky. Tie sa pravidelne objavujú v prvých mesiacoch roka, ktoré bývajú zasiahnuté vrcholom chrípkovej sezóny. Na jar 2020 však krivka namiesto poklesu stúpala a kopírovala priebeh pandémie v Európe. Počas jej vrcholu bol celkový počet mŕtvych takmer o tretinu väčší ako v roku 2019.

 

Nasledujúci graf ukazuje úmrtia v rokoch 2018, 2019 a 2020 v tých istých 20 európskych krajinách. Údaje zbiera a vyhodnocuje európska iniciatíva sledujúca úmrtnosť (EuroMOMO).

Je smrteľnejší covid-19 alebo sezónna chrípka?

Smrtnosť choroby hovorí, aký podiel infikovaných ľudí chorobu neprežije. Pri smrtnosti rozlišuje angličtina dva termíny: case fatality rate (CFR), čo je smrtnosť potvrdených prípadov covidu-19, a infection fatality rate (IFR), čo je smrtnosť celkového počtu infikovaných novým koronavírusom. IFR sa od CFR líši v tom, že zaznamenáva smrtnosť celkového počtu infikovaných (nielen potvrdených prípadov).

IFR, čiže smrtnosť celkového počtu infikovaných novým koronavírusom, sa v čase mení. Líši sa aj medzi krajinami – podľa kvality zdravotníctva, podielu seniorov v populácii či podľa iných faktorov.

Meta-analýza, ktorá vyšla v septembri v časopise International Journal of Infectious Diseases, systematicky prešla štúdie, ktoré sa týmto číslom zaoberali od februára do júna. Priemerná hodnota IFR v prípade koronavírusu je podľa nej 0,68 percenta. To znamená, že z tisíc nakazených zomrie v priemere takmer sedem ľudí.

Sezónna chrípka má smrtnosť celkového počtu infikovaných (IFR) na úrovni okolo 0,02 až 0,05 percenta (CFR je v prípade chrípky na úrovni 0,1 percenta). Covid-19 je teda 13- až 34-krát smrteľnejší ako sezónna chrípka. Rozdiel sa môže postupne zmenšovať, pretože lekári poznajú čoraz lepšie spôsoby, ako zachrániť vážne stavy covidu-19.

Prečo je ticho o obetiach chrípky?

Počet úmrtí na covid-19 výrazne ovplyvňujú zavedené opatrenia. Ak hovoríme, že na chrípku zomiera viac ľudí ako momentálne na covid-19, nedá sa to takto jednoducho porovnať.

Počas chrípkovej epidémie neplatia také prísne opatrenia ako počas aktuálnej epidémie koronavírusu. Už len používanie rúšok výrazne znižuje šírenie infekcie, a teda aj počet infikovaných.

Epidemiologička Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty UK pre Denník N v minulosti vysvetlila, z akých poznatkov vychádza odhad 800 úmrtí na chrípku: „Počas celej chrípkovej sezóny, ktorá trvá od októbra do apríla, zomrie nadbytočne 1500 ľudí ročne. Len v týždňoch chrípkovej epidémie, čo je 5 až 15 týždňov v roku, je to 800 ľudí z tých 1500. V porovnaní s ostatnými kalendárnymi týždňami je v období chrípkovej sezóny alebo chrípkovej epidémie úmrtí signifikantne viac a pripisujeme ich respiračným ochoreniam, najmä chrípke.“

Počet prípadov úmrtia na chrípku, ktoré sú potvrdené testom, je oveľa menej (40 v sezóne 2018/2019).

Ďalší z dôvodov, prečo koronavírus nebrať na ľahkú váhu, je, že sa o ňom ešte veľa nevie. Aj keď každý týždeň vychádzajú nové štúdie, stále napríklad nie je isté, aké spôsobuje dlhodobé následky. Niektoré sa môžu prejaviť aj o niekoľko týždňov, mesiacov či dokonca rokov. Zdravotné dôsledky sa dajú ťažko odhadnúť, pretože od objavenia nákazy a prvých vyliečených pacientov neuplynul ešte ani rok. To je jeden z dôvodov, prečo väčšina odborníkov upustila od taktiky premorenia populácie.

Dôležitá je aj možnosť ochrany. Pred sezónnou chrípkou sa môžu ľudia chrániť očkovaním. Na Slovensku sa táto možnosť veľmi nevyužíva, ročne sa očkuje proti chrípke okolo päť percent ľudí. Ak by sa očkovali viacerí, počet úmrtí aj chorých by klesol.

Môžem mať naraz chrípku aj covid-19?

Áno. Kombinácia respiračných infekcií pritom výrazne zhoršuje ich priebeh a zvyšuje riziko úmrtia.

Chráni očkovanie proti sezónnej chrípke aj pred covidom-19? 

Nie, ide o dva rôzne vírusy. Ak sa dáte očkovať proti chrípke, výrazne znižujete riziko, že sa nakazíte oboma vírusmi naraz.

Ako mám zistiť, či mám chrípku alebo covid-19?

Z doterajších výskumov sa zdá, že najvýraznejší rozdiel v príznakoch covidu-19 v porovnaní s chrípkou je strata čuchu a chuti. Zmysly sú pritom zmenené alebo utlmené náhle a na rozdiel od chrípky to nie je spojené s upchatým nosom. Vedci predpokladajú, že vírus ovplyvňuje nervové bunky priamo spojené s čuchom a chuťou.

Príznaky ochorenia sa však môžu líšiť a stále nie sú dôkladne preskúmané. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako momentálne rozlíšiť covid-19 a chrípku, je preto test.

Ako sa líšia príznaky chrípky, nádchy a covidu-19?

Infikovaní majú rôzne kombinácie príznakov, pričom väčšina sa objavuje pri všetkých troch ochoreniach. Bez testu sa preto s istotou nedajú rozlíšiť. Podľa agentúry Public health England má však 85 percent ľudí s ochorením covid-19 aspoň jeden z týchto príznakov:

• nezvyčajný a nepretržitý kašeľ – dlhý záchvat kašľa, ktorý môže trvať aj hodinu alebo tri, či viac záchvatov kašľa v priebehu 24 hodín;
• teplota zvýšená nad 37,8 °C;
• zmenené vnemy vône alebo chuti – buď necítia nič, alebo sa ich vnemy líšia od bežných.

Aj hygienici z úradu verejného zdravotníctva tvrdia, že sa chrípka a covid-19 veľmi ťažko rozlišujú, aj keď ich spôsobujú rozdielne vírusy. Do istej miery sú odlišné príznaky ako bolesť hlavy, kĺbov a svalov – pri chrípke sú výrazné, pri covide-19 sú prítomné len niekedy. Hnačky, bolesť brucha či vracanie sa, naopak, pri chrípke nevyskytujú, pri covide-19 sa niekedy vyskytujú.

Prejavuje sa koronavírus u každého rovnako?

Nie. Infekcia koronavírusom môže mať u rôznych ľudí iné prejavy. V analýze zdravotníckych údajov od štyroch miliónov pacientov vedci rozdelili prejavy ochorenia covid-19 do šiestich podskupín.

Medzi príznaky patria:

• príznaky podobné chrípke bez horúčky: bolesť hlavy, strata čuchu, bolesti svalov, kašeľ, bolesť hrdla, bolesť na hrudníku;
• príznaky podobné chrípke s horúčkou: bolesť hlavy, strata čuchu, kašeľ, bolesť hrdla, zachrípnutie, horúčka, strata chuti do jedla;
• gastrointestinálne príznaky: bolesť hlavy, strata čuchu, strata chuti do jedla, hnačka, bolesť hrdla, bolesť na hrudníku, žiadny kašeľ;
• únava (ľahké príznaky): bolesť hlavy, strata čuchu, kašeľ, horúčka, zachrípnutie, bolesť na hrudníku, únava;
• zmätenosť (stredne ťažké príznaky): bolesť hlavy, strata čuchu, strata chuti do jedla, kašeľ, horúčka, zachrípnutie, bolesť hrdla, bolesť na hrudníku, únava, zmätenosť, bolesť svalov;
• brušné problémy a problémy s dýchacími cestami (ťažké príznaky): bolesť hlavy, strata čuchu, strata chuti do jedla, kašeľ, horúčka, zachrípnutie, bolesť hrdla, bolesť na hrudníku, únava, zmätenosť, bolesť svalov, dýchavičnosť, hnačka, bolesť brucha.
• Vracanie, hnačky a kŕče v bruchu môžu byť podľa vedcov znakom infekcie koronavírusom u detí.

Prečo sa odkladajú operácie, keď na covid-19 zatiaľ umrelo menej ľudí ako na chrípku?

Pacienti s covidom-19 ležia na izolovaných oddeleniach – infekčných. Ak má niekto len podozrenie a nemá covid-19 potvrdený, musí byť na izbe sám – teda nemôže ležať ani s potvrdeným pacientom, ani s pacientom bez covidu-19. Tým sa plnia kapacity.

Výrazne stúpa aj počet ľudí v nemocniciach s potvrdeným covidom-19. Starostlivosť o nich je náročnejšia, lebo im ju lekári a sestry poskytujú v ochranných odevoch. Môžu v nich byť najdlhšie štyri hodiny, potom ich musia vystriedať iní zdravotníci. Preto treba na starostlivosť o pacientov s covidom-19 viac personálu.

Stúpa aj počet ľudí na umelej pľúcnej ventilácii, starostlivosť je veľmi náročná z pohľadu personálu. A okrem toho sa už covidom-19 nakazilo 700 zdravotníkov, čo takisto obmedzuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Prečo sa musia zatvárať prevádzky, plavárne či fitnescentrá, aby sa zabránilo koronavírusu?

Najnovšie opatrenia, ktoré zatvárajú alebo obmedzujú prevádzky, majú za cieľ obmedziť stretávanie a mobilitu ľudí. Dnes už je v populácii vírus veľmi rozšírený, vláda sa tak snaží, aby boli ľudia viac doma a nestretávali sa s inými ľuďmi.

Ak obmedzia reštaurácie či fitnescentrá, predpokladajú, že ľudia sa budú menej pohybovať, a teda aj menej využívať napríklad verejnú dopravu. Fitnescentrá, plavárne a reštaurácie sú okrem toho rizikové, lebo sa tam nenosia rúška. Aj úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že opatrenia, ktoré sa už prijímajú, sú proaktívne, majú teda za cieľ predchádzať ďalšiemu šíreniu nákazy.

Prečo musím nosiť rúško, aj keď sa cítim zdravo?

Infekcia koronavírusom má dlhšie inkubačné obdobie ako napríklad chrípka. Infikovaný človek ju môže rozšíriť napriek tomu, že nemá žiadne príznaky a je presvedčený, že je zdravý.

Príznaky chrípky sa typicky objavia v rozpätí od 1 do 4 dní po infekcii.

Príznaky covidu-19 sa zvyčajne prejavia päť dní po infikovaní. No časové rozpätie je oveľa širšie. Môže ísť o 2 až 14 dní od infekcie.

Dlhšie inkubačné obdobie prispieva k ťažšiemu kontrolovaniu nákazy a k jej rýchlejšiemu šíreniu. Každý človek bez čerstvého negatívneho testu môže byť teoreticky prenášačom. Infikovať iných môže aj pred tým, ako sa prejavia príznaky ochorenia.

Kedy môžem nakaziť ľudí okolo? 

Chrípka

Väčšina ľudí s chrípkou je infekčná deň pred tým, ako sa u nich prejavia príznaky. Staršie deti a dospelí s chrípkou bývajú infekční počas prvých troch až štyroch dní od vypuknutia choroby, ale niekedy môže ísť až o sedem dní a v prípade dojčiat a ľudí s oslabeným imunitným systémom ešte dlhšie.

Covid-19

To, ako dlho môže infikovaný človek šíriť nový koronavírus, ešte nie je jasné.

Vedci zatiaľ predpokladajú, že ľudia sú infekční dva dni pred tým, ako sa u nich vyskytnú príznaky, a najmenej 10 dní po ich vypuknutí. Pacienti s ťažkým priebehom však môžu byť infekční aj dlhšie. Infekciu môžu šíriť aj ľudia bez príznakov. Pri zachytených bezpríznakových prípadoch sa predpokladá, že sú infekčné najmenej 10 dní od pozitívneho testu na covid-19.

Ako sa môžem chrániť pred chrípkou?

Chrípka sa šíri rovnako ako koronavírus – najmä kvapôčkovou infekciou. Zavedené opatrenia, ako rúška, umývanie rúk či rozstupy medzi ľuďmi, teda znižujú aj pravdepodobnosť nákazy chrípkou. Krajiny na južnej pologuli, ktoré mali chrípkovú sezónu už počas pandémie (napríklad Nový Zéland či Juhoafrická republika), zaznamenali menej prípadov chrípkovej infekcie ako po minulé roky.

Chrípková sezóna sa začala od 1. októbra a trvá až do konca apríla nasledujúceho roka. V tomto období bude podľa epidemiológov pribúdať počet infikovaných chrípkou, ale aj inými ochoreniami, ktoré sú chrípke podobné. Chrípka je viac rozšírená najmä v priebehu decembra a do epidémie prerastá zväčša na prelome januára a februára.

Úrad verejného zdravotníctva odporúča najmä ochranu, ktorú poznáme z pandémie covidu-19. „Správne nasadené rúško cez ústa a nos bráni, aby sa do okolia dostalo veľké množstvo kvapôčok, ktorými sa chrípka a covid-19 šíria pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní aj pri vydychovaní vzduchu,“ uvádza úrad verejného zdravotníctva.

Dvojmetrový odstup od iných ľudí (mimo jednej domácnosti) zase výrazne znižuje riziko doletu kvapôčok s vírusom.

Časté umývanie rúk mydlom a teplou vodou a dezinfekcia rúk zas ničia vírusy, ktoré sa usadili na pokožke dotykom s kontaminovanými predmetmi. „Nečistými rukami sa nedotýkajte tváre, úst ani očí. Vírus sa môže do organizmu dostať aj cez očné spojivky,“ varuje úrad hlavného hygienika.

Pred chrípkou sa chránite aj tak, že sa budete vyhýbať miestam, kde sa koncentruje veľa ľudí. V miestnostiach treba veľa a nárazovo vetrať.

Ako si môžem zlepšiť imunitu?

Hygienici odporúčajú, aby ľudia prijímali viac vitamínov A, C, E, väčšinu vitamínov zo skupiny B-komplexu a vitamín D na podporu imunity. Najlepšie je prijímať ich z čerstvého ovocia a zeleniny a z celozrných obilnín.

„Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusy, kivi, zelené vňate, kel a kapustu,“ radia hygienici. Odporúčajú aj denný pobyt na čerstvom vzduchu, pomáha aj dostatok spánku a otužovanie. Treba sa obliekať primerane počasiu.

Čo mám robiť, ak mám príznaky chrípky?

Ak máte prejavy chrípky (a teda aj covidu-19, pretože sú si veľmi podobné), nechoďte do práce a nenavštevujte verejné miesta, radia hygienici. Ak má takéto príznaky dieťa, neposielajte ho do školy ani ho nenechávajte so starými rodičmi, tí sú totiž najviac rizikovou skupinou pri chrípke aj covide-19.

Ideálne je izolovať sa. Bez ohlásenia nechoďte za všeobecným lekárom, zavolajte mu, opíšte mu príznaky a potom sa dohodnite, či ho treba navštíviť. Ak kašlete, zakryte si ústa aj nos papierovou vreckovkou, nie dlaňou. Vreckovku nepoužívajte opakovane, ale po kašli ju odhoďte.

Ak sa vám stav zhorší, volajte 155 a informujte dispečing, že môžete mať covid-19, aby ste neohrozili posádku.

Ako sa mám správať, keď som sa nakazil covidom-19?

Ak ste dostali SMS s pozitívnym výsledkom, zostaňte v domácej karanténe a izolujte sa aj od zvyšných členov domácnosti. O výsledku testu dajte vedieť všeobecnému lekárovi. Inštrukcie na stránke korona.gov.sk ďalej odporúčajú kontaktovať všetkých, s ktorými ste boli posledných 14 dní v úzkom kontakte bez rúška, s pokynom, aby zostali v domácej izolácii a aby sa zaregistrovali na vyšetrenie. Zoznam týchto kontaktov treba zaslať e-mailom na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a čakať na ďalšie usmernenia.

V prípade, že sa vám zhorší zdravotný stav alebo nastanú iné mimoriadne zdravotné udalosti, volajte číslo 155 a informujte dispečing, že máte covid-19. Ak je to možné, nasaďte si rúško ešte pred príchodom pohotovostnej služby.