Denník N

Soundtrack vhodný aj k druhej vlne korony

Koncert KIN na festivale Jazz Goes To Town v Hradci Králové. Foto - Helena Herzánová
Koncert KIN na festivale Jazz Goes To Town v Hradci Králové. Foto – Helena Herzánová

Môže to byť na dlhší čas posledná možnosť vidieť koncert naživo. Navyše, špeciálnu hudbu na špeciálnom mieste. Skupina KIN hrá v stredu 13. októbra v bratislavskom T3 – kultúrnom prostriedku. Alebo inak povedané – trio mladých nadupaných muzikantov koncertuje v električke zaparkovanej vedľa Novej tržnice. Tu by sa správa mohla končiť ako krátka pozvánka na jednu konkrétnu akciu, ale na túto kapelu sa oplatí pozrieť zbližša.

Gitarista Štefan Szabó z Rimavskej Soboty začínal ako samouk, počúval grungeové kapely, potom začal študovať jazz (práve končí JAMU v Brne) a dnes sa posúva stále viac k experimentovaniu s formami aj so zvukom. S Michaelou Turcerovou, študentkou kompozície na Akadémii umení v Banskej Bystrici a saxofónu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu a s českým bubeníkom Petrom Macečkom dali dokopy trio Szaturmu a na jar tohto roka vydali debut v košickej Hevhetii. O ich ambíciách svedčí, že album sa rozhodli urobiť vo vychytenom štúdiu Sono pri Prahe, kam chodievajú najväčšie české a slovenské skupiny (nahrávali tam napríklad aj David Bowie či Linkin Park).

Už ten debut bol zaujímavý, no teraz, s druhou vlnou koronavírusu, je to v ich prípade ešte zaujímavejšie.

Dať si názov podľa anagramov z priezvisk znamená ohraničiť životnosť kapely schopnosťou nemeniť zostavu. Szaturma to nedokázala, preto je tu teraz KIN. Toto však bola zmena k lepšiemu. Nový bubeník Jakub Švejnar priniesol väčší drajv, keď počúvate 7-minútovú antifónu I., ocitáte sa vo svete odkazujúcom na scénu newyorského downtownu, kde sa z intímnych minimalistických plôch cez dunivé beaty a riffy elektrickej gitary s rýchlymi témami altsaxofónu prechádza k voľnému improvizovaniu. Takáto hudba sa na Slovensku príliš nehráva, na jazz je príliš tvrdá a vymknutá z tradičných patternov, na grunge zase virtuózna a experimentujúca.

„V angličtine KIN označuje príbuzenstvo, rodinu, je to odvážnejšie a voľnejšie pokračovanie nášho tria Szaturma. Páči sa nám znenie slova spolu s významom a chceli sme názov, ktorý vytvorí samostatný kapelový svet,“ vysvetľujú mladí muzikanti.

O pesničkách si každý môže myslieť, čo len chce (© Milan Lasica). Toto sú tiež pesničky, akurát bez slov, a dosť dobre vystihujú dnešnú dobu. Je v nich napätie, stupňujúci sa tlak aj striedanie nálad. Môžu byť rovnako ventilom k ďalšiemu kolu vynútených domácich izolácií, ako aj soundtrackom k snahám, aby sa ľudstvo spamätalo a využilo svoju poslednú šancu zvrátiť klimatickú krízu. V tomto zmysle je to podobný typ environmentálneho apelu, aký napríklad cez hudbu vysiela iné trio – Weltschmerzen. Menej zvukovo atakujúci, ale tiež intenzívny a (nad)žánrovo ešte pestrejší.

Z tohtoročného česko-slovenského turné KIN zostalo torzo a ich koncert bude posledným, ktorý budú môcť v októbri vidieť diváci naživo v bratislavskom T3 – kultúrnom prostriedku. Prevádzkovatelia tohto nezávislého centra veria, že v novembri a decembri budú môcť zrealizovať ešte nejaké akcie. Do januára majú zmluvu na umiestnenie električky na Trnavskom mýte, aktuálne žiadajú hlavné mesto o prenájom iného pozemku. Bola by veľká škoda, keby z mapy Bratislavy zmizol tento zaujímavý komunitný priestor.

Kultúra

Teraz najčítanejšie