Vytvorili sme trend, bežecké oblečenie už je frajerina, hovorí organizátor bratislavského maratónu

Keď sa začala valiť prvá vlna ochorení na covid-19, aprílový ČSOB Bratislava Marathon bol jedným z prvých veľkých podujatí, ktoré museli presunúť na september. Nekonal sa však ani v náhradnom termíne.

„Maratón bol celý vymyslený, pán hlavný hygienik (Ján Mikas, pozn. red.) bol nadšený, ako sme to vymysleli, potom však prišla vyššia moc, ktorá nám mení veci,“ hovorí Peter Pukalovič v podcaste Traja o športe. Pukalovič je spolumajiteľ spoločnosti BE COOL, ktorá organizuje aj bratislavský maratón.

„Pol roka sme sa rozprávali, či a ako robiť podujatia. Makali sme, no zabudlo sa, že treba aj pomáhať, súkromný sektor to všetko neutiahne sám, štát by mal pomôcť.“

Pukalovič hovorí, že okrem finančnej injekcie v úvode pandémie už nevideli žiadne peniaze od štátu.

V lete počas uvoľnenia opatrení zorganizovali niekoľko bežeckých podujatí. Tvrdí, že bežci na nich vzorne dodržiavali hygienické opatrenia.

„Zažili sme obrovský nával pozitívnej energie od ľudí. Vstup do koridora bol len s rúškom, z tisíc ľudí sme museli možno troch vyzvať, nech si ho nasadia,“ hovorí.

„Vybehli, dali si ho dole a po dobehnutí do cieľa si rúško opäť nasadili. (…) Rešpektovali, že fľaška môže byť len uzavretá a že nedostali žiadne jablko ani nič, cez čo by sa mohli prenášať baktérie.“

Vytvorili bežecký trend?

Pukalovič si v podcaste Traja o športe zaspomínal aj na začiatky maratónu, ktorý organizuje už šestnásť rokov.

„Nebol som veľký bežec, ale futbalový brankár. A je známe, že tí, ktorým sa nechcelo behať, išli do bránky,“ smeje sa.

So začiatkami sa mu spájajú mnohé zábavné zážitky. Napríklad keď bežec vošiel do záchoda na Hviezdoslavovom námestí a vyšiel z neho na Šafárikovom námestí. „Toi-toiky sme museli narýchlo premiestniť. On tam celý čas sedel. Keď otvoril dvere, len sa spýtal: Kde to som?“

Pukalovič tvrdí, že bol pri tom, ako sa z behu stal trend. „Veľa ľudí nám hovorilo, že sme chytili dobrú vlnu, keď všetci začali športovať. Ja tvrdím, že sme ju vytvorili. Možno to znie silno, ale výrazne sme zapracovali na tom, že ľudia sa chytili a začali športovať.“

Vysvetľuje, že tu nešlo len o beh, ale aj o kultúru, obliekanie a o spoluprácu s veľkými značkami.

„Zoberte si, že keď sa otvorila Eurovea, všetci tam chodili vystajlovaní, a keď tam boli prvé preteky, bežci sa hanbili ísť dnu, rýchlo išli domov. A dnes? Keď si odbehajú, idú na kávu a sú za frajerov, že sú v športovom, a porovnávajú si, koľko odbehli.“

S prehlásením od lekára či s testom

Pukalovič je „viac ako presvedčený“ o tom, že budúci ročník bratislavského maratónu sa bude konať. Tohtoročný napokon zrušili, no v spolupráci so Slovenským atletickým zväzom usporiadali aspoň majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. Nebežalo sa však ulicami mesta, ale na okruhu na nábreží Dunaja.

Menšie septembrové behy sa konali, no len vo virtuálnej podobe – ľudia si odbehli svoju vzdialenosť kdekoľvek, odoslali záznam zo svojich hodiniek či mobilu a na základe týchto dát sa umiestnili.

„Boli aj chytrolíni, ktorí šprintovali kilometer, oddychovali a potom pokračovali ďalej. Systém ich však dokáže rozoznať. […] Virtuálnych behov sa však aj tak začínam báť, zážitok z reálneho behu nič nenahradí,“ hovorí Pukalovič.

Bude rád, ak sa v najbližších rokoch pre opatrenia budú behy orientovať na slovenských bežcov. „My sme mali tretinu bežcov zo zahraničia, konkrétne z 55 krajín.“

Ako budú behy vyzerať v budúcnosti? „Nebudú tam naraz desaťtisíce ľudí, budeme to rozťahovať do viacerých dní. Štarty budú vlnové, budú sa dodržiavať rozostupy a obmedzia sa sprievodné akcie aj občerstvovacie stanice, už to nebude také hodovanie.“

Pukalovič hovorí, že ak budú k dispozícii jednoduché rýchle testy, podmienkou štartu by mohol byť negatívny výsledok. „V New Yorku či v Paríži už roky potrebujete vyhlásenie o zdravotnom stave od svojho lekára,“ hovorí.