Denník N

Legenda o zápase, ktorý otočili v posledných sekundách

Strelec vyrovnávajúceho gólu Manchestru Teddy Sheringham. Foto – TASR/AP
Strelec vyrovnávajúceho gólu Manchestru Teddy Sheringham. Foto – TASR/AP

Futbalové zápasy niekedy rozhodujú góly v poslednej minúte. Minulý týždeň sa to podarilo Žiline. Najpamätnejší obrat sa však podaril Manchestru United proti Bayernu vo finále Ligy majstrov 1999.

Pamätná Petržalka gólom v nadstavenom čase predĺženia proti Kairatu Almaty začala písať príbeh, na ktorý spomíname dodnes: na jeho konci na premočenom Tehelnom poli k zúfalstvu doháňala veľké FC Porto, obhajcu trofeje.

Nayimov legendárny gól z polovice ihriska vo finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov, tiež na konci predĺženia, vďaka ktorému Real Zaragoza porazil Arsenal.

Menšie javisko, na ňom William a gól Žiliny v poslednej sekunde proti Poltave.

Finále Ligy majstrov 1999, Bayern proti Manchestru United – zrejme najväčší obrat vo futbalových dejinách.

Finále 1999: Tri nadstavené minúty a ako si ich pamätajú aj Solskjaer a Ferguson

Všetko pripravené na veľký zápas

Nedá sa ubrániť pocitu, že to boli akosi iné časy; v zostave Bayernu desať Nemcov, čo meno – to legenda. Veľký Lothar Matthäus, tiež veľký (hoci inak) Carsten Jancker, jaskynný muž Jens Jeremies, Oliver Kahn, Mario Basler a Stefan Effenberg; na druhej strane Peter Schmeichel, David Beckham a Ryan Giggs, Andy Cole, Dwight Yorke, Teddy Sheringham a Ole Gunnar Solskjaer. Ako ďaleko je k pocitu, že takí už dnes nehrávajú?

Bayern v semifinále vyradil Dynamo Kyjev vedené Valerijom Lobanovským. Brilantní Ukrajinci si robili, čo chceli, vyhrávali o dva góly, ale chceli dať viac, len preto, že vedeli, že môžu. Namiesto toho Nemci chladnokrvne vyrovnali, v odvete vyhrali 1-0 a postúpili. Príbeh Dynama Kyjev z konca 90. rokov, jeden z tých nenaplnených.

Bayern a United sa stretli už v základnej skupine (neuveriteľnej, tretia za nimi skončila Barcelona), oba zápasy sa skončili remízou, teraz bol čas to rozseknúť.

Ako sa Bayern zrútil

Pravdu? Bayern bol väčšinu času lepší. V šiestej minúte dal z priameho kopu gól Basler a ďalej sa toho mnoho nedialo. Nezdalo sa, že by United mohol vyrovnať – ak sa aj snažil, nemecké protiútoky boli omnoho nebezpečnejšie. Sheringham a Solskjaer síce priniesli oživenie, ale v momente, keď štvrtý rozhodca dvíhal tabuľku, aby oznámil, že nadstavovať sa budú tri minúty, sa ešte aj britskí komentátori zhodli, že United by tých minút potreboval skôr dvadsať. Lenže, no, viete ako.

Po polminúte nadstaveného času získal United roh. „Hluk bol nesmierny,“ spomínal Pierluigi Collina, lebo kto iný mal rozhodovať podobný zápas. Nemeckí fanúšikovia už odpaľovali víťazné svetlice, anglickí zase cítili šancu. David Beckham kopol do lopty, tá sa poodrážala k Ryanovi Giggsovi, ten ju poriadne netrafil, čiže sa odrazila k Teddymu Sheringhamovi, ktorý ju tiež poriadne netrafil – a práve preto dal gól.

Bolo vidieť, ako sa Bayern rúca: desať sekúnd stačilo na to, aby si hráči úplne prestali veriť. Víťazstvom, aj jeho oprávnenosťou, si boli takí istí, že si vyrovnanie jednoducho nepripúšťali a nemali teda ani žiaden plán, ako sa s ním vyrovnať. Prepadli sa do obrovskej neistoty.

V tej neistote sa lopta hneď po rozohraní vrátila – ani nie celú minútu od vyrovnania získal United ďalší roh. Panika bola zjavná. Beckhamovu loptu predĺžil Sheringham, tá smerovala presne tam, kde sa objavila noha Oleho Gunnara Solskjaera, ktorý ju razantne dorazil do pravého horného rohu. Neprešlo viac ako poldruha minúty. Manchester vstal z mŕtvych, neexistujú slová, ktoré by ten obrat opísali. My, ktorí sme ho videli naživo, vieme, že nič podobné sme nikdy nevideli.

Ako si pamätáme Sammyho Kuffoura

Všetko sa udialo príliš rýchlo na to, aby to jedna alebo druhá strana vôbec spracovala. Ukážkový materiál na dizertačku, povinné štúdium pre ašpirujúcich psychológov: krehkosť sebavedomia verzus odhodlanie a šťastie, súvis medzi psychickým rozpoložením a výkonom. Sammy Kuffour.

Bayern Munich's Samuel Osei Kuffour of Ghana wipes his face as he walks past the trophy at the end of the UEFA Champions Cup final at the Nou Camp Stadium in Barcelona Wednesday May 26, 1999. Manchester United beat Bayern Munch 2-1. (AP Photo/Cesar Rangel) //DS22 Barcelona - Ghanèan Samuel Osei Kuffour z Bayernu Mníchov si utiera tvár keï prechádza okolo pohára po skonèení finálového zápasu Ligy majstrov proti Manchesteru United na štadióne Nou Camp v Barcelone 26. mája 1999. Foto TASR/AP
Samuel Osei Kuffour pri trofeji, ktorú nezískal. Foto – TASR/AP

Nikto tie momenty nestelesnil lepšie ako práve on, jediný legionár v mužstve plnom Nemcov. Dôrazný, stále ešte mladý, vždy pripravený vyrobiť nepochopiteľnú hrúbku. Šokovaní boli všetci – kým hráči United obďaleč tvorili jednu veľkú víťaznú kopu, kamery snímali nepochopenie a bezmocnosť v tvárach porazených. Zďaleka najhoršie na kariére futbalistu sa zdá byť, že sa práve v takýchto momentoch nemá kam ukryť a musí pokračovať.

Sammy Kuffour sa najprv zrútil na trávnik, búchal doň päsťou, potom sa akosi zdvihol, lebo, hoci už len symbolicky, zápas bolo treba ukončiť. Rozhodca Collina neskôr hovoril, ako nemeckých hráčov musel dvíhať z trávnika a presviedčať ich, aby rozohrali.

Na záberoch to jasne vidno – Kuffour kráča od brány preč, tvár zvraštená plačom (opäť, nie je sa kam ukryť), nekoná on, ale akýsi automatizmus v ňom. V takomto rozpoložení niet na vyrovnanie ani pomyslenia a niet ani času. Rozhodca okamžite po rozohraní píska koniec.

Víťazstvo Manchestru na jeden záber spoza brány

Čo to všetko znamenalo?

Kto je víťaz a kto porazený? Úprimne, je v tom zmätok. Pohár pre víťazov už zdobili stuhy vo farbách Bayernu, teraz ich bolo treba narýchlo meniť – ani Lennart Johansson, vtedajší prezident UEFA, nerozumel tomu, čo videl. V očakávaní, že bude dekorovať Nemcov, opustil tesne pred koncom čestnú tribúnu a vybral sa tunelom na ihrisko.

„Keď som z neho vyšiel, porazení oslavovali a víťazi plakali. Nevedel som si to vysvetliť,“ spomínal neskôr aj on. Veď toto bol zápas, na ktorý spomínal každý, kto bol aspoň trochu svedkom. Čo to všetko znamenalo?

Referee Pierluigi Collina consoles Bayern Munich's Stefen Effenberg after Bayern lost the UEFA Champions Cup final to Manchester United at the Nou Camp Stadium in Barcelona Wednesday May 26, 1999. (AP Photo/Camay Sungu) //DS32 Barcelona - Rozhodca Pierluigi Collina utešuje hráèa Bayernu Mníchov Stefana Effenberga po prehre Bayernu 1:2 s Manchesterom United vo finálovom zápase Ligy majstrov na štadióne Nou Camp v Barcelone 26. mája 1999. Foto TASR/AP
Rozhodca Pierluigi Collina zdvíha z trávnika Stefena Effenberga. Foto – TASR/AP

Lothar Matthäus nikdy nezískal trofej pre víťaza Ligy majstrov. Sammy Kuffour o rok neskôr skončil druhý v ankete o najlepšieho afrického futbalistu a v Bayerne hrával ešte niekoľko rokov, ale zdalo sa, že tento moment mal naňho obrovský vplyv. Akosi už nikdy nebol taký ako predtým – vo veku 23 rokov dosiahol kariérny vrchol, ktorý bol zároveň krutou porážkou.

David Beckham bol v najlepšej forme, už vynikajúci a ešte nie príliš slávny; Ole Gunnar Solskjaer priložil ďalší kúsok do mozaiky hráča, ktorý z lavičky rozhoduje zápasy. Manchester United získal treble. Jeden zo základných kameňov večnej slávy Sira Alexa Fergusona bol položený.

Druhý deň som šiel do školy zúfalo unavený. Také zápasy sa dnes už nehrávajú.

Teraz najčítanejšie