Denník N

Deväť nepravdepodobných možností, ako by Trump ešte mohol vyhrať

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Nevieme to na sto percent, ale všetko nasvedčuje tomu, že Ameriku čaká víťazstvo Joea Bidena, a teda návrat k normálnosti.

Autor je britsko-americký historik

„To, čo Amerika v súčasnosti potrebuje,“ deklaroval kandidát, „nie je hrdinstvo, ale liečenie; nie šarlatánstvo, ale normálnosť… Podľa môjho úsudku sa teraz Amerika potrebuje stabilizovať, udržať sa pevne na nohách a uistiť sa, že ideme správnou cestou. Dostaňme sa už z tohto horúčkovitého delíria.“

Tým kandidátom bol republikán Warren G. Harding a svoje slová vyslovil 14. mája 1920. O šesť mesiacov neskôr zaznamenal veľké víťazstvo nad demokratickým kandidátom Jamesom M. Coxom, keď získal 60 percent všetkých odovzdaných hlasov a 404 hlasov voliteľov.

Storočná paralela

Návrat normálnosti je aj dnes, uprostred pokračujúcej pandémie, na začiatku bezprecedentného ekonomického šoku a po štyroch rokoch politického chaosu príťažlivou myšlienkou. Isteže, pred storočím si Američania prešli niečím oveľa horším: prvou svetovou vojnou a španielskou chrípkou, ktorá v rokoch 1918 až 1919 zabila asi 675-tisíc ľudí.

Pred storočím v prezidentských voľbách nekandidoval úradujúci prezident. Woodrowa Wilsona, ktorého počas parížskej mierovej konferencie v roku 1919 zložila horúčka a následne vážna mŕtvica, jeho strana neuznala za schopného kandidovať. (Ešte len uvidíme, či prepustenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorý bol hospitalizovaný s covidom-19 v nemocnici, nebolo predčasné.) Ale paralela s dneškom je stále udivujúca. Počas obdobia takzvaného červeného strachu z rokov 1919 až 1920 krajinu zasiahli štrajky, protesty a rasové nepokoje. V januári 1920 sa začala tvrdá recesia. To, po čom Američania túžili v novembri, bola skutočne normálnosť.

V snahe predpovedať výsledky tohtoročných volieb som veľa rozmýšľal práve nad voľbami 1920. Pred štyrmi rokmi som vytrestaný a poučený skúsenosťou z britského referenda o vystúpení z Európskej únie cítil, že Trump má minimálne vyrovnané šance stať sa prezidentom. Spomeňte si, že len týždeň pred voľbami, ktoré sa konali 8. novembra 2016, dávala ľavicová stránka Daily Kos Hillary Clintonovej až 90-percentnú šancu na víťazstvo. Podľa denníka New York Times bola táto šanca 85-percentná. Stávková kancelária Betfair hovorila o 79 percentách a štatistik Nate Silver jej dával 65 percent.

Takže čo si myslím teraz, keď ešte aj ultraopatrný Silver dáva Joeovi Bidenovi 80-percentnú šancu poraziť Donalda Trumpa? Vždy som tvrdil, že polčas rozpadu populizmu je krátky.

Populista, žiadny diktátor

Donald Trump je klasický populista, ktorý ponúkol nespokojným voličom opojný kokteil protekcionizmu, nativizmu, ľahkých peňazí, izolacionizmu a antielitizmu. Porovnanie s európskymi fašistami medzi svetovými vojnami ma vždy zarážalo. Historicky bolo pre podobné prelietavé postavy ako Trump ťažké získať najvyššiu politickú funkciu, aspoň na severnej pologuli. (Nikdy som neveril ani analógii bývalého poradcu Bieleho domu Steva Bannona, že Trump je ako Andrew Jackson.) Napokon, história populizmu je často históriou tesných prehier, čo bol dôvod, prečo väčšina politológov či komentátorov pred štyrmi rokmi predpokladala, že tesne prehrá aj Trump.

Keď ľudia populistov predsa len zvolia, tí takmer nikdy nesplnia všetko, čo svojim podporovateľom sľúbili, a často sa ukáže, že sú ešte aj skorumpovanejší ako ľudia, proti ktorým bojovali. Južná Amerika má v tomto ohľade množstvo skúseností: od Juana Peróna v Argentíne po Huga Cháveza z Venezuely. Latinskoamerických populistov ľudia vo voľbách nevolia preto, že im zabezpečili vyšší životný štandard. To môžu urobiť len z krátkodobého hľadiska, čo sa však vždy končí nejakým typom finančnej krízy. Boli znovuzvolení preto, že potláčali svojich oponentov, a keď bolo treba, menili aj ústavu, čo je bežná regionálna záľuba.

Všetko funguje, ako má

Pri čítaní mainstreamovej tlače sa môžete prichytiť pri tom, že si myslíte, že niečo podobné sa môže stať aj v Spojených štátoch. Podľa Bartona Gellmana z Atlanticu môžeme čakať potlačenie práv voličov, ich vydieranie, obchádzanie volebných výsledkov v neistých štátoch a nakoniec výnimočný stav. Ako píše Fareed Zakaria, Trump sa chystá ukradnúť voľby, a to dokonca podľa ústavy. Inde sa dá dočítať, že len Bidenovo jasné víťazstvo môže ochrániť republiku pred násilím a ústavnou krízou. Zabudnite na Hitlera a Mussolliniho, dnes je Trump Richardom III.

Treba povedať, že súčasný prezident urobil všetko možné, aby tieto hrôzostrašné obavy v prvej prezidentskej debate potvrdil. Lenže ako rád hovorí Biden: „No tak, človeče.“ Trump môže mať inštinkty, aké má správny juhoamerický caudillo, ale USA skutočne nie sú Venezuela. Na tejto debate by záležalo, ak by iba Biden pôsobil nepochybne senilným dojmom. Ale to sa nestalo. Skôr bolo vidno to, že Trump je nevyliečiteľný hulvát. Dokonca aj moji bývalí priatelia, ktorí Trumpa v roku 2016 podporovali, cítili, že prezident je príliš agresívny. (A teraz vychádza najavo, že Trump zhadzoval Bidena za to, že nosil rúško práve v čase, keď bol on infikovaný covidom-19. A nielenže ho zhadzoval, ale kričal naňho v interiéri len z dvojmetrovej vzdialenosti. Za zhruba týždeň uvidíme, či ho nenakazil.)

Amerika nie je v nebezpečenstve. Naopak, ústava funguje tak, ako bola navrhnutá: zvyčajnými spôsobmi úspešne obmedzovala demagogického prezidenta počas celého jeho funkčného obdobia. Súdy rušili jeho exekutívne príkazy, jeho nominanti na najvyššom súde konali nezávisle, uprostred volebného obdobia zvíťazili vo voľbách do snemovne reprezentantov demokrati a voliči ho nakoniec vyprevadia z Bieleho domu a inštalujú tam starého dobrého Joea Normálneho.

Aby došlo na niektorý zo scenárov, ktorý by znamenal koniec republiky, museli by byť voľby dostatočne tesné na to, aby aspoň jeden z kandidátov mohol spochybniť výsledky hneď v niekoľkých štátoch. Ale nech sa snažím, ako chcem, nevidím spôsob, ako by sa to mohlo stať.

Všetko svedčí proti prezidentovi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie