Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Predpovede pre Česko sú zlé, tisíc obetí považujú za lepší scenár

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Dobrý deň,

už niet pochýb o tom, že jeseň a zima budú v Európe vyzerať podobne ako jar, keď svet zasiahla prvá vlna pandémie. Počty potvrdených prípadov rastú na celom kontinente a vlády museli začať zavádzať nové obmedzenia.

Medzi štáty, ktoré sú na tom najhoršie, patrí Česko, nepríjemným prognózam preň sa venujeme vo Svetovom newsfiltri.

Píšeme aj o tom, že Trump je späť, no podľa expertov si koleduje o problémy, a že postsovietsky priestor má za sebou ďalšie bizarné voľby.


Európa: Druhá vlna je definitívne tu

Česko čakajú najťažšie mesiace v novodobých dejinách. Aj tento týždeň zaznamenala krajina rekordy v počte nových pozitívne testovaných (skoro 10-tisíc denne), ľudí s covidom-19 v nemocniciach (2920, pätina sú vážne stavy) či úmrtí.

Ako to vyzerá: Denne v Česku zomrie skoro 50 ľudí, za október už hlásia 559 pozitívne testovaných obetí. V počte potvrdených prípadov za deň sú Česi v prepočte na obyvateľov momentálne štvrtí najhorší na svete (po Vatikáne, Andorre a Francúzskej Polynézii) a piati v počte denných obetí.

Vláda síce prijala niečo, čo sa dá nazvať čiastočným lockdownom (zatvorené školy, bary, reštaurácie), no kým sa tieto opatrenia prejavia, budú stúpať počty infikovaných aj tých, čo sú vo vážnom stave v nemocniciach.

Mnohé sú už teraz na pokraji kapacít a vedia, že nápor sa v najbližších týždňoch nezmenší. Práve naopak.

Mnohí zdravotníci sú infikovaní, preto môže byť problémom nedostatok personálu, no Česko sa pripravuje aj na nedostatok lôžok. V sobotu začne armáda stavať poľnú nemocnicu na pražskom výstavisku Letňany. Ráta sa s asi 500 lôžkami, no nie je jasné, kto ich bude obsluhovať.

Ide o opatrenie, ktoré sme na jar videli v tých najhoršie zasiahnutých oblastiach – vo Wu-chane, v New Yorku, Madride či na severe Talianska.

Čo bude ďalej: Bezútešnú prognózu na najbližšie týždne zverejnil český ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Jeho optimistický scenár počíta s tým, že sa reprodukčné číslo Re zníži na 1,1 a v októbri podľahne chorobe skoro tisíc ľudí.

V tom najhoršom scenári (Re – 1,5) by počet obetí za tento mesiac dosiahol 1755 a denné rekordy pozitívnych by presiahli 20-tisíc.

Aj preto minister zdravotníctva Roman Prymula prosí ľudí, aby ostali doma, ak môžu. Pridala sa aj skupina vedcov, ktorí ľudí vyzvali, aby si urobili osobný lockdown, inak zomrú tisíce ľudí.

Podľa ich prepočtov sa takmer isto blíži moment, keď bude zdravotníctvo preťažené. Pri malých nemocniciach sa dá očakávať v priebehu dní, pri veľkých to budú týždne.

Aké to je inde: Rekordné čísla pozitívnych hlásia aj ďalšie európske krajiny a EÚ ako celok už v prepočte na počet obyvateľov prekonala aj USA. Počty obetí sa v týchto štátoch zatiaľ stále držia na nižšej úrovni, najmä keď to porovnáme s jarnou vlnou, no český príklad ukazuje, že sa to môže rýchlo zmeniť. Viaceré štáty preto pritvrdzujú opatrenia.

Holandsko tento týždeň zaviedlo čiastočný lockdown. Zatvorili sa všetky reštaurácie a bary v krajine, v obchodoch platí zákaz predaja alkoholu po 20. hodine. Stretnúť sa môžu maximálne štyria ľudia, školy zostávajú otvorené. Tie už zavreli v Severnom Írsku.

Holandská vláda dokonca v interiéroch nariadila nosenie rúšok, hoci krajina doteraz patrila medzi posledné v Európe, kde prebiehali spory o to, či rúška pomáhajú. Opatrenia budú trvať štyri týždne.

V holandských nemocniciach nie je taká zlá situácia ako v Česku, v 17-miliónovej krajine je s covidom-19 hospitalizovaných takmer 1500 ľudí, trikrát menej ako počas jarného vrcholu. Koncom novembra to môže byť podľa oficiálnych prognóz 3000 až 5700 – podľa toho, ako zaberú opatrenia.

Ďalšie v poradí: Medzi ďalšie najviac zasiahnuté krajiny v Európe patrí Francúzsko, Británia a aj Slovensko, ktoré je v počte nových pozitívnych prípadov siedme v EÚ a deviate, ak rátame aj Island a Britániu.

Francúzi v stredu rozhodli o vyhlásení stavu zdravotníckej núdze. V Paríži a niektorých ďalších mestách bude zákaz vychádzania od 21. do šiestej hodiny ráno.

Pred druhým lockdownom varujú politici aj v Nemecku, ktoré sa doteraz držalo, no aj tu už padol rekord z jari.


Severná Amerika: Trump je späť a ide do toho naplno

Donald Trump prekonal koronavírus a necelé tri týždne pred koncom predvolebnej kampane nasadil vysoké tempo. V kľúčových štátoch si chce vynahradiť to, čo zameškal, experti ho však varujú, že riskuje, a analytici mu odkazujú, že jeho snaha zrejme bude márna.

Čo sa stalo: Desať dní po pozitívnom teste na koronavírus sa Trump na mítingu postavil pred ľudí. Už tradične zveličoval, rozprával, aký je silný a že by najradšej išiel medzi ľudí a vybozkával ich.

To mu, samozrejme, neodporúčajú epidemiológovia. Hlavný americký odborník v tejto oblasti Anthony Fauci mu dokonca odkázal, že si koleduje o problémy, pretože chce veľké mítingy v čase, keď by ľudia mali dodržiavať odstup.

Prezident ho ignoruje, no jeho vyjadrenia využil vo svojej politickej reklame, proti ktorej sa Fauci ohradil. Jeho slová vytrhli z kontextu tak, aby sa zdalo, že expert hovorí o tom, ako Trump urobil všetko pre to, aby zachránil Ameriku.

Ako vyzerá kampaň: Trump svoju kampaň reštartoval na Floride, ktorá je kľúčová v každých prezidentských voľbách. Inak to nebude ani tento rok a prezident tam prišiel presviedčať voličov, aby mu 3. novembra dali hlas.

Zameral sa aj na seniorov, ktorí sa podľa prieskumov presúvajú k Joeovi Bidenovi. Ten takisto prišiel na Floridu a voličom povedal, že jediný senior, o ktorého sa Trump zaujíma, je on sám. Dokazovať to má jeho postoj k vysokému počtu obetí koronavírusu v USA.

Dva konkurenčné mítingy na Floride dobre ukázali kontrast medzi kampaňami prezidentských kandidátov.

Biden je omnoho opatrnejší, organizuje malé podujatia so zachovaním odstupov, Trump potrebuje davy, ktorým chce pred voľbami vliať energiu. S prezidentom však nevycestovali reportéri viacerých amerických denníkov, ktorí majú obavy z nedostatočných epidemiologických opatrení v jeho blízkom okruhu.

Foto – TASR/AP

Čo nás čaká: Je isté, že Trump aj napriek tomu do volieb nepoľaví. Kandidát republikánov chce urobiť čo najviac pre to, aby získal späť časť voličov, ktorí mu v roku 2016 pomohli vyhrať.

Ide najmä o spomínaných seniorov, obyvateľov predmestí a biele ženy. Kľúčové štáty navštevuje aj Joe Biden, ktorý zas verí, že tento rok by demokrati mohli zlomiť aj tie, v ktorých naposledy vyhrali republikáni.

Týka sa to aj Ohia, kam Biden prišiel za pracujúcou triedou s podobným posolstvom, aké predniesol aj seniorom – že Trumpovi na nich v skutočnosti nezáleží.

Ohio má pre republikánov veľký význam a je aj symbolom – žiadny republikán v histórii totiž nevyhral prezidentské voľby bez Ohia.

Momentálne tam však v prieskumoch vedie Biden, hoci ide iba o náskok na úrovni štatistickej chyby. Horšie to pre Trumpa vyzerá na celonárodnej úrovni, tam sa jeho manko na súpera z Demokratickej strany pohybuje nad deviatimi percentami.


Ázia: Takto vyzerá stabilný diktátor

Emomali Rachmon v nedeľu piatykrát vyhral prezidentské voľby v Tadžikistane. Získal pôsobivých 90,92 percenta hlasov. Samozrejme, voľby to boli len naoko – tak ako všetky ostatné.

O čo ide: Rachmon je pri moci od roku 1992 a dnes patrí medzi desiatich najdlhšie vládnucich lídrov na svete. V štátoch strednej Ázie, respektíve bývalého Sovietskeho zväzu, je absolútnym rekordérom.

Do funkcie sa pritom dostal v podstate náhodou. Po prvých chaotických momentoch a vypuknutí občianskej vojny po rozpade Sovietskeho zväzu sa ako 40-ročný stal predsedom parlamentu.

Neskôr bol dočasnou hlavou štátu, až napokon získal titul „vodca národa“ s doživotnou imunitou. Dnes sa o ňom píšu básne, všade po krajine vidno jeho portréty a nie je raritou, keď ho médiá prirovnávajú k slnku.

Foto – TASR/AP

Ako to dosiahol: 68-ročný tadžický vodca sa pôvodne volal Rachmonov, no v roku 2007 sa v rámci derusifikácie krajiny a návratu k perzskej kultúre zbavil rusky znejúcej koncovky.

V štáte dnes platí prísny zoznam povolených mien a dlhé brady, symbol islamského extrémizmu, sú zakázané. Ženy by sa nemali obliekať európsky, ale nosiť tradičné národné odevy.

Rachmon vo voľbách víťazí presvedčivo aj vďaka tomu, že odstránil akúkoľvek relevantnú opozíciu. Z umiernenej Islamskej strany obnovy Tadžikistanu, svojho najväčšieho súpera, spravil teroristov. V krajine pritom majú aj skutočných islamistických extrémistov, diktátorovi však vyhovuje, že boj s terorizmom môže využiť ako zámienku na potláčanie opozície.

Preto sú dnes najväčší opoziční lídri buď vo väzení, záhadne zomreli, alebo ušli za hranice.

Chudobná, ale bez vojny: Za jeho najväčšie plus je v krajine považovaná stabilita – karta, s ktorou dlho hral aj Alexandr Lukašenko.

To zatieňuje aj chudobu v krajine. Až polovica domáceho rozpočtu podľa odhadov funguje vďaka peniazom Tadžikov, ktorí išli za prácou do zahraničia – najmä do Ruska.

K Moskve, ktorá má v krajine svoju najväčšiu vojenskú základňu, má Tadžikistan blízko aj geopoliticky. Z Ruska si Rachmon berie príklad aj pri svojej snahe zostať pri moci čo najdlhšie.

To je zatiaľ zásadný rozdiel oproti susednému Kirgizsku, kde tento týždeň po sfušovaných voľbách a protestoch odstúpil prezident. Keby sa náhodou Rachmon rozhodol, že predsa len odíde, predpokladá sa, že najvyššiu pozíciu by prebral jeho 32-ročný syn Rustam, ktorý je starostom Dušanbe a zároveň aj šéfom senátu.

Vysokú funkciu má aj najstaršia dcéra Ozoda, ktorá je šéfkou otcovej prezidentskej kancelárie, a jej muž, ktorý vedie národnú banku.


Latinská Amerika: Neriešiteľná kríza vo Venezuele

Tisíce Venezuelčanov sú znovu v pohybe. Jednu z najväčších migračných vĺn na svete v uplynulých mesiacoch spomalili obmedzenia pohybu zavedené počas pandémie.

Situácia vo Venezuele sa však nezlepšila, preto mnohí ľudia aj napriek sťaženým podmienkam hľadajú cestu, ako odísť z krajiny.

O čo ide: Mimo svojej rodnej krajiny dnes žije 5,5 milióna venezuelských utečencov a migrantov. Drvivá väčšina z nich (4,6 milióna) je v okolitých štátoch Latinskej Ameriky.

To sú oficiálne štatistiky, ktoré vedú štáty a mimovládky, aj ony však priznávajú, že reálne čísla budú vyššie. Mnohí migranti prežívajú v zahraničí bez toho, aby sa dostali do akejkoľvek oficiálnej evidencie.

Väčšina z nich odišla z Venezuely po roku 2014, keď sa krajina dostala do hlbokej krízy. Prirodzenou destináciou sú pre nich susedné krajiny a latinskoamerické štáty museli zvládnuť migračnú vlnu, ktorá prekonáva aj tú, čo v Európe pred pár rokmi vyvolala obrovskú politickú krízu.

Napríklad v takej Kolumbii je dnes 1,8 milióna prisťahovalcov z Venezuely, v Peru milión a v Čile pol milióna.

Venezuelskí migranti sa často presúvajú pešo alebo stopom. Foto – TASR/AP

Čo bude nasledovať: Tieto štáty počítajú s tým, že z Venezuely k nim budú aj naďalej prichádzať ľudia, ktorí nechcú žiť v zlyhávajúcom autoritárskom štáte. Kolumbia v najbližších mesiacoch očakáva asi 200-tisíc migrantov, hoci hranica je oficiálne uzavretá.

Problémom je, že pandémia koronavírusu zmenila to, čo bolo zlé, na ešte horšie. Agentúra AP vo svojej reportáži opisuje, že zariadenia pre utečencov sú zavreté a ľudia sa logicky stránia cudzincov, ktorí v sebe môžu mať rýchlo sa šíriaci vírus.

Vlády sa navyše musia sústreďovať na to, aby sa vyrovnali s dôsledkami ekonomickej krízy, ktorú spôsobila pandémia. Napríklad v Kolumbii nezamestnanosť v auguste dosiahla 16,8 %, čo predstavuje medziročný nárast o šesť percentuálnych bodov, výrazný nárast zaznamenalo aj Peru a Čile.

Ťažká voľba: Migranti z Venezuely to majú veľmi zložité. Začať nový život v inej krajine je dnes ešte ťažšie ako pred pandémiou, návrat domov však takisto nie je riešením.

Asi 130-tisíc ľudí to po vypuknutí pandémie skúsilo. Tam, kde žili, prišli v dôsledku lockdownu o príjem, no doma sa dočkali slovných útokov zo strany Nicolása Madura a podmienok, ktoré zvyšujú šancu, že sa nakazia koronavírusom.

Organizácia Human Rights Watch a Univerzita Johnsa Hopkinsa poukazujú na preplnené karanténne centrá pre ľudí, ktorí sa vrátili do krajiny. Prístup k strave, vode a zdravotnej starostlivosti je v nich veľmi limitovaný.

A potom už nasleduje venezuelská realita – tí, čo proti podmienkam protestujú, čelia zatýkaniu.


Afrika: Mladí chcú zmeniť Nigériu

Demonštranti v Nigérii dosiahli svoje. Vláda rozpustila špeciálne jednotky známe pod skratkou SARS. Tie boli terčom protestov po tom, čo sa objavili obvinenia z policajnej brutality.

O čo ide: Jednotky SARS vznikli ešte v 90. rokoch, zameriavať sa mali najmä na krádeže a zločiny, pri ktorých sú páchatelia ozbrojení.

Ich činnosť však roky sprevádzajú obvinenia z mučenia, brutality, nezákonného zatýkania či dokonca vrážd. Zdokumentovala to aj organizácia Amnesty International, ktorá za dva a pol roka zozbierala dôkazy o 82 prípadoch.

Ani jeden z policajtov nebol stíhaný.

Výzvy na to, aby špeciálne jednotky boli zrušené alebo prešli reformou, sa preto objavili už v minulosti. Vláda aj deklarovala snahu situáciu zlepšiť, no sľuby ostali nenaplnené.

Foto – TASR/AP

Prečo nie sú spokojní: Dospelo to až do aktuálnej vlny protestov. Tú vyvolalo video, na ktorom vidieť, ako členovia jednotky vytiahnu z hotela v Lagose dvoch mužov a jedného z nich zastrelia.

Ani demonštrácie sa nezaobišli bez násilia a obetí. Protestujúci prinútili vládu, aby jednotky SARS rozpustila, za jednoznačné víťazstvo to však nepovažujú.

Vláda totiž demonštrantom sľúbila, že členovia kontroverznej jednotky budú preradení, čo neznamená, že z polície odídu. Protestujúci zároveň ich správanie považujú za súčasť širšieho problému, ktorý môže vyriešiť len hlboká reforma polície.

Tu už vláda v minulosti sľubovala, no udalosti sa opakujú, čo vyvoláva skepsu, že reálne k žiadnej zmene znovu nedôjde. Prezident Muhammadu Buhari však odkazuje, že ide iba o prvý krok.

Čo bude ďalej: Štát chce zriadiť špeciálnu komisiu na vyšetrovanie policajnej brutality, v ktorej bude aj občianska spoločnosť, a sľubuje, že policajti, ktorí šikanovali ľudí, sa budú zodpovedať zo svojich skutkov.

To, či tieto kroky budú skutočné efektívne, sa ukáže až časom. Ako upozorňujú niektorí analytici, vláda vie, že naraz nemôže prepustiť vytrénovaných členov špeciálnych jednotiek, pretože ich nespokojnosť by mohla predstavovať bezpečnostné riziko.

Prezident však nemôže ignorovať ani nespokojnosť mladých ľudí, ktorí vyšli do ulíc. Ich podpora je dnes v Nigérii kľúčová – takmer polovica zo 180-miliónovej populácie má menej ako 30 rokov.

Medzičasom však hrozí, že kríza vygraduje do neželaných rozmerov. Pomoc vláde totiž ponúkla armáda.

Meno týždňa: Hanz-Christian Strache

Heinz-Christian Strache. Foto – TASR/AP

Bývalý líder rakúskej krajne pravicovej strany FPÖ prepadol v regionálnych voľbách vo Viedni. Strache po veľkom škandále s pokusmi o financovanie strany ruskými oligarchami musel odísť z FPÖ.

Teraz skúsil šťastie s novým hnutím, ktoré pomenoval podľa seba (Team HC Strache), no získal len 3,27 percenta hlasov. To môže predznamenávať jeho definitívny koniec v politike.

Vo Viedni prepadla aj jeho bývalá strana, ktorej podpora v porovnaní s minulými voľbami klesla o neuveriteľných 23,7 %.

Viac čítajte v článku Mirka Tódu.

Video týždňa

Spôsob, akým policajti v Texase zadržali Donalda Neelyho, pobúril verejnosť. Dvaja príslušníci polície na koňoch ho na stanicu viedli spútaného lanom, čo pripomínalo praktiky z čias, keď bolo v USA legálne otroctvo.

Video je z minulého roka, do médií sa dostalo až teraz. Neely políciu zažaloval a žiada milión dolárov.


O čom sme písali:

Lukašenko je v úzkych a jeho okrúhly stôl vo väzení je na smiech, vravia bieloruské analytičky

Ľudské práva má strážiť Kuba, Rusko aj Čína. Je to ako spraviť z podpaľačov hasičov, odkazuje expert

Pomôže nám už iba lockdown, môže zomierať sto ľudí denne, hovorí šéf Českej lekárskej komory

Ako fungujú americké voľby a čo sa môže stať, ak Trump nebude chcieť odísť (otázky a odpovede)

Nový britský veľvyslanec: Niektoré zvyky z Mečiarovej éry sú problémom Slovenska dodnes

Manuál ruského špióna, čo chodil do Sadu Janka Kráľa: pošli správu cez satelit, príde odmena

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Americké voľby 2020

Donald Trump

Joe Biden

Koronavírus

    Podcasty Denníka N

    Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

    Svet

    Teraz najčítanejšie