Denník N

Gizi bola slovenský Schindler, obete holokaustu pripomenú dlažobné kocky

V Bratislave si pripomenuli doktora Jakuba Österreichera. Že vám to nič nehovorí? Práve o to ide: pamätné kamene pre obete holokaustu majú pripomenúť, že nešlo o čísla, ale o skutočných ľudí.

Pred domom, v ktorom naposledy žila Gizela Fleischmannová pred transportom do koncentračného tábora, osadili špeciálny kameň. Podobní dostali aj ďalšie obete  holokaustu. Foto - N
Pred domom, v ktorom naposledy žila Gizela Fleischmannová pred transportom do koncentračného tábora, osadili špeciálny kameň. Podobný dostali aj ďalšie obete holokaustu. Foto N

Na sklonku života žila Gizela Fleischmannová v jednoizbovom byte na Klariskej ulici v Bratislave. Zostala na Slovensku, aby sa starala o chorú matku, hoci dcéram už pripravila budúcnosť v Palestíne.

Na život bez kúpeľne si oproti dovtedajšiemu príbytku na Palisádach zvykala ťažko, vždy chodila perfektne upravená.

Gizi, ako ju zvyknú prezývať, totiž často rokovala s Nemcami počas druhej svetovej vojny. Cez prostriedky zo Švajčiarska sa snažila podplácať politikov, aby ovplyvnila transporty do koncentračných táborov alebo pomohla tým, ktorí sa v nich už ocitli.

Video: V Bratislave sa môžete potknúť o zlato pripomínajúce ľudský život (Martina Pažitková)

Na druhom poschodí tohto domu bývala Gizela Fleischmannová.
Na druhom poschodí tohto domu bývala Gizela Fleischmannová.

Napokon, v roku 1944, s pečiatkou „návrat neželaný“ ju vyslali do Serede a odtiaľ do Osvienčimu, odkiaľ sa už nevrátila. Takto opisovali život Gizely Fleischmannovej režisérka Anna Grusková a spisovateľka Katarína Hradská.

Kým v Jeruzalame sa po nej volá ulica, u nás žiadne podobné vzdanie úcty nevidno. V nedeľu však pred domom, v ktorom v Bratislave naposledy žila, osadili pamätný kameň, takzvaný „stolperstein“.

gizela

Kameň, o ktorý sa „potknete“, má pripomenúť obete holokaustu.

V rámci tohto projektu už uložili celkovo 54-tisíc pamätných kameňov. V nedeľu ich v Bratislave tiež niekoľko pribudlo. Cestou po Starom Meste budete môcť natrafiť aj na kamene nesúce mená Jakub a Jozefa Österreicherovci a na Štúrovej ulici si pripomeniete rodinu Rotterovcov.

Pavol Mešťan z Múzea židovskej kultúry hovorí, že je stále v kontakte s Lacim Rotterom. Ten holokaust prežil a dnes má 94 rokov. Žije v Tel Avive a každý deň ďakuje za to, že jeho otec sa nedožil transportu do koncentračného tábora, a plače preto, že ďalší členovia jeho rodiny sa ho dožili.

Takto to vyzerá na Štúrovej ulici v Bratislave  pred domom, v ktorom kedysi žila rodina Rotterovcov.
Takto to vyzerá na Štúrovej ulici v Bratislave pred domom, v ktorom kedysi žila rodina Rotterovcov.

Vnuka má na Slovensku aj Jozefa Österreicherová. Keď sa druhýkrát vydávala, vzala si za muža lekára Jakuba. Toho v Bratislave poznali ako človeka, ktorý pomáhal chorým aj bez nároku za odmenu a veľmi často sociálne odkázaným. Na transport nastúpil dobrovoľne, sklamaný z toho, že jeho snaha aj tak nikam nevedie.

Organizátor akcie, antikomplex.sk, tieto kamene kladie na Slovensku od roku 2012. Sľubuje, že ich ešte pribudne. O tom, ktorých konkrétnych ľudí na zemi pripomenú, rozhodujú najmä technické kritériá. Ide o to, kde sa dá takýto špeciálny kameň vôbec umiestniť.

Svoje o tom vie aj autor nápadu s kameňmi, Gunter Demnig. Umelec pochádzajúci z Nemecka hovorí, že keď pred rokmi začal pietne kamene ukladať do ulíc, boli považované za ilegálne, nemal na ne povolenie. Legalizovali sa dodatočne. Dnes hovorí, že tam, kam ho zavolajú, príde a kameň položí. Najviac ich má zatiaľ vo svojom rodisku v Berlíne.

Nemecký umelec Gunter Demnig má na konte už asi 54tisíc pamätných kameňov.
Nemecký umelec Gunter Demnig má na konte už asi 54-tisíc pamätných kameňov.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie