Denník N

Desať rokov bez povinnej vojny: Radšej platiť 12-tisíc profesionálov, ako báť sa stotisíc Švejkov

Vojakov začali z kasární púšťať skôr už v roku 2004. Foto – TASR
Vojakov začali z kasární púšťať skôr už v roku 2004. Foto – TASR

Za povinnú vojenskú službu sme vďačili cisárovi Františkovi Jozefovi I., ale najmä pruskej rozpínavosti. Všeobecná branná povinnosť vydržala s obmenami takmer 140 rokov.

Dnešným dňom mladí ľudia nebudú musieť chodiť na základnú vojenskú službu a naša armáda sa stala plne profesionalizovanou, oznámil minister obrany Juraj Liška v polovici roku 2005 na festivale Pohoda koniec povolávania brancov a prechod na malú, ale profesionálnu armádu. V tom čase slúžilo v kasárňach posledných 1600 odvedených vojakov.

Minister povedal len to, na čo rozmýšľajúca časť Slovenska čakala roky. Vojakmi budú tí, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu chcú, a nie tí, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu nechcú. Vojenčina nebude nezmyselnou dvojročnou stratou času a peňazí, ale plateným zamestnaním.

Z 53-tisícovej armády z roku 1993 sa stala podstatne štíhlejšia. Ubudlo približne 40-tisíc vojakov. Podľa dlhodobých strategických plánov by počet nemal prekročiť 24,5 tisíca.

[poll id=“132″]

Pred desiatimi rokmi prestala armáda povolávať na výkon povinnej vojenskej služby a zanikol systém odvodov platný od roku 1949. Profesionálny vojak je odvtedy dobrovoľné povolanie.

Zostali problémy najmä s financovaním, modernizáciou a vytváraním aktívnych záloh z radov bývalých profesionálnych vojakov.

Po desiatich rokoch začali funkcionári rezortu obrany uvažovať opäť o zmene. Objavili sa individuálne názory od znovuzavedenia povinnej vojenčiny až po aktívne zálohy a cvičiacich dobrovoľníkov.

Minister je fanúšik vojenčiny

Minister obrany Martin Glváč (Smer) v polovici minulého roku vyhlásil, že je fanúšikom povinnej vojenskej služby. Neskôr doplnila hovorkyňa, že o povinnej vojenskej službe známej z minulosti neuvažujú.

Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave je v pripomienkovom konaní. Podľa návrhu zákona by mala trvať tri mesiace. Otvorená je otázka, či zamestnávatelia budú musieť záujemcov uvoľniť, alebo nie. „Cieľom je, aby záujemcovia neboli negatívne postihovaní v súvisiacich osobných alebo pracovných aspektoch,“ konštatovala hovorkyňa rezortu Martina Balleková.

Dobrovoľníci by počas troch mesiacov prípravy dostávali „istý“ finančný príspevok, ale ešte nie je jasné, koľko. Objavila sa suma do 400 eur za tri mesiace. Ročne by mohli vycvičiť okolo 150 dobrovoľníkov.

Pozitívom by mohlo byť zvýhodnenie pri získavaní zamestnania, napríklad v polícii, ako povedal premiér Robert Fico.

Vytváranie aktívnych záloh, ale výhradne na báze dobrovoľnosti, podporuje aj exminister obrany Ľubomír Galko.

Mohlo by sa zdať, že profesionálne armády sú v západnej Európe „odjakživa“, ale nie je to tak. Prví sprofesionalizovali armádu Angličania v roku 1962, a potom bolo dlho ticho. Belgičania a Holanďania to urobili až v polovici 90. rokov, Francúzi, Španieli a Slovinci až v prvých rokoch 21. storočia. Maďari a Česi profesionalizovali armádu len krátko pred Slovenskom.

Vojaci sú už len profesionáli, posielame ich najmä do misie do zahraničia. Tak, ako tohto pyrotechnika vycvičeného v Novákoch. Foto - TASR
Vojaci sú už len profesionáli, posielame ich najmä do misie do zahraničia. Tak ako tohto pyrotechnika vycvičeného v Novákoch. Foto – TASR

Povinná vojenčina priťahuje

Za posledné dve desaťročia sa zmenili od základov hrozby, konflikty aj spôsoby vedenia vojny – len pocit, že existuje priama úmera medzi počtom vojakov a mierou bezpečnosti, zostal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Teraz najčítanejšie