Denník N

Ilustrátorka Michaela Chmelíčková nakreslila Denník N: Dobrý dizajn nefunguje na masy

Grafická dizajnérka a ilustrátorka Michaela Chmelíčková upravila pondelkové vydanie Denníka N a ku každému článku nakreslila ilustráciu.

Michaela Chmelíčková ako sa vidí sama.
Michaela Chmelíčková (1985), ilustrátorka a grafická dizajnérka. Vyštudovala bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení, počas školy spolupracovala na Dizajnshope 220, ktorý sprostredkúval domáci a zahraničný dizajn. Venuje sa tvorbe ilustrácií, webových stránok, korporátnej identity, grafickému dizajnu kníh, plagátov, VJ-ingu a voľnej tvorbe.

Od detstva vyrastáme so zlým dizajnom v podobe školských učebníc – nečudo, že keď sa potom človek stretne s dobrým dizajnom, často ho odmietne, lebo naň nie je zvyknutý, hovorí MICHAELA CHMELÍČKOVÁ.

Čítate tlačené noviny?

Stále ich beriem ako súčasť života, od detstva u nás doma boli noviny, chodili nám do schránky, ale dnes skôr patrím medzi tých, čo noviny čítajú iba na internete. Obyčajne čítam to, čo ma zaujme hneď, alebo to, čo zdieľajú moji priatelia na sociálnej sieti. V detstve som tlačené noviny čítala, ale hlavne som sa zabávala dokresľovaním portrétov vtedajších vládcov Slovenska. Potom som ich opäť začala viac registrovať, až keď som začala študovať grafický dizajn, ale to už najmä z pohľadu dizajnéra.

Keď sa laik pozrie na knihu alebo noviny, stále môže mať pocit, že na nich predsa niet čo meniť. Kniha stále vyzerá ako kniha a noviny ako noviny. Čo je teda tá práca – zmena, ktorú dizajnér urobí? Ako sa dá rozpoznať?

Úprimne, neviem si už predstaviť pohľad laika – neviem, čo vidí, keď sa pozerá na knihy. Ja sa na ne už dívam najmä z pohľadu grafického dizajnéra. Keď idem do kníhkupectva, sledujem najmä to, ako sú zalomené, ako majú urobenú obálku, či sa mi dobre číta text vo vnútri. Niekto, kto grafický dizajn neštudoval ani sa ním nijako nezaoberal, možno nevie vysvetliť, čo je tou prácou, ktorú dizajnér odvedie, no myslím, že ju spozná. Jej výsledkom môže byť, napríklad, to, že sa mu kniha dobre drží v ruke, že sa príjemne číta – že vybrané písmo a layout sú zvolené správne. Ten rozdiel naozaj vidno, najmä ak by sme vedľa seba položili dobre a zle urobenú knihu. Nedávno sa, napríklad, na našom trhu objavila reedícia kníh Ruda Slobodu. Dizajn im robil Boris Meluš. A je to také skvelé, že hoci mám Slobodove knihy v starých vydaniach, musím mať aj tieto – všetky. Ďalším dobrým príkladom, ktorý teraz vidno, je dizajn k výstave SNG Biedermeier, ktorý robil Palo Bálik, ale i dizajn festivalu Bratislava Design Week, ktorý sa konal v júni, bol tiež veľmi dobrý. Máme tu veľmi kvalitných ľudí.

Kresba z titulnej strany pondelkového Denníka N

titulka

Je práca na novinách pre dizajnéra výzvou?

Iste je, najmä pre tých, ktorí sa viac zaoberajú textom alebo napríklad tvoria písmo, lebo noviny sú najmä o typografii a layoute. Doteraz si pamätám, keď prešiel denník SME veľkou zmenou dizajnu, a veľmi ma to vtedy zaujalo. Bola som zyknutá na starý dizajn tak, že mi už neprekážal, ale bola to jednoznačne výborná zmena. Správny výber fontu a layout vie zlepšiť to, ako človek noviny číta, ako sú prehľadné, a určitý typ dizajnu sa spája s výrazom značky novín a ovplyvňuje, ako ich čitatelia vnímajú. Takáto práca si vyžaduje dlhú prípravu a je to náročný proces, ktorý trvá týždne.

Vy ste mali na úpravy dizajnu dnešného vydania a všetky jeho ilustrácie iba jeden víkend. Aké zmeny ste urobili?

Okrem ilustrácií sú to len malé zmeny. Od začiatku mi bolo jasné, že nechcem úplne meniť layout, lebo je nastavený dobre a jeho vývoj trval dlho. Pri tejto príležitosti som však chcela vymeniť písmo pre všetky nadpisy a titulky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie