Leto u nás bude ako v Stredomorí – horúce a suché

Autor je klimatológ z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied ČR, Praha

Tohtoročné leto si za svoj vrchol vybralo opäť august. Po veľmi horúcom a aj mimoriadne suchom júli nás celkom určite čaká ešte suchší a možno aj rekordne horúci august.

K tomuto „nešťastnému“ statusu by mu mala dopomôcť aj súčasná vlna horúčav, ktorá sa zapíše do histórie ako jedna z tých najextrémnejších.

Rok 2015 si tak pravdepodobne zapamätáme všetci, a to nielen vďaka horúcemu letu. Tento rok má ambície stať sa nielen najteplejším rokom za posledných viac ako sto rokov, a prekonať tak minulý rok, ale dnes je už takmer isté aj to, že bude jedným z najsuchších. Už teraz je sucho vážnejšie ako to v roku 2003, a preto aj obavy z toho, že by sa mohla opakovať katastrofálna situácia z roku 1947, sú celkom určite na mieste.

Nejde len o nás

Mladšie ročníky si na povojnové sucho a katastrofálnu neúrodu asi spomenú len veľmi ťažko, preto sa oplatí pripomenúť si, že vtedy nás pred zúfalou potravinovou krízou, a možno aj hladomorom, zachránila až potravinová pomoc z bývalého Sovietskeho zväzu. Je síce pravda, že aj keby sa sucho z roku 1947 opakovalo v celom svojom rozsahu, vďaka lepším technológiám by nakoniec nemuselo mať také závažné dôsledky. Či to tak skutočne aj bude, je stále otázne, no podľa najnovších informácií od poľnohospodárov sa zdá, že tohtoročná úroda obilnín môže byť o viac ako 20 percent nižšia než v priemernom roku. Ak by hrozila dokonca ešte väčšia neúroda, kto nám pomôže teraz, keď s podobnou situáciou zápasia aj okolité štáty v Európe?

Extrémne teplo, a v mnohých prípadoch aj sucho, nie je totiž len u nás. Vlna horúčav, pravdepodobne najvýraznejšia od roku 2010, keď v Rusku na následky prehriatia organizmu predčasne zomrelo viac ako 50-tisíc ľudí a zastavil sa vývoz pšenice pre obrovskú neúrodu, zasiahla s výnimkou Škandinávie a Britských ostrovov prakticky celú Európu. Celkom určite stojí za pozornosť aj skutočnosť, že sucho v niektorých častiach strednej Európy pretrváva s veľmi krátkymi prestávkami už štvrtý rok po sebe.

Megasucho

Vo svete sa v posledných rokoch celkom oprávnene, a to dokonca aj medzi odborníkmi, rozšírilo používanie termínu „megadrought“, teda megasucho. V skratke ide o veľmi dlhé obdobia sucha, trvajúce minimálne jedno desaťročie a spôsobujúce mimoriadne závažné ekonomické straty.

Svojou dĺžkou a následkami sa celkom určite k tomuto statusu priblížilo napríklad mimoriadne sucho v Austrálii, ktoré pustošilo krajinu v rokoch 2001 až 2009, pričom obzvlášť kritické boli roky 2002 a 2006. Podobný charakter malo a stále má sucho v centrálnej a východnej Brazílii, ktoré s prestávkami trvá už viac ako desať rokov a ktorého následkom je aj pretrvávajúca kritická situácia v najhustejšie obývanej oblasti Južnej Ameriky, v okolí 20-miliónového São Paula.

Extrémne sucho však pomerne rýchlo devastuje aj celé západné pobrežie Severnej Ameriky, vrátane veľkej časti Aljašky a vnútrozemia Kanady, kde zažívajú jednu z najhorších sezón lesných požiarov v histórii. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej, keďže zoznam oblastí, ktoré v súčasnosti bojujú s nedostatkom vody, je čoraz dlhší.

Chronický nedostatok vody

Možno sa však pýtate, či podobné megasucho hrozí v najbližšej budúcnosti aj Slovensku či strednej Európe. Sucho je veľmi nepríjemný „protivník“. Prichádza nenápadne a pomaly, no jeho dôsledky môžu pretrvávať celé desaťročia, a nie je preto žiadnym prekvapením, že dokáže zruinovať ekonomiku celých štátov. Ak by sme sa pozreli na niekoľko základných ukazovateľov vývoja sucha, a to nielen na území Slovenska, vyplýva z nich, že to tohtoročné môže mať pre Slovensko dokonca ešte vážnejšie následky než povedzme tie z rokov 2011 a 2012, 2007 či 2003. Dôvod je vcelku jednoduchý. Sucho totiž nie je len u nás, ale dlhodobo pretrváva na viac ako polovici európskeho kontinentu, zvlášť na západ a sever od našich hraníc.

Táto situácia môže nakoniec prispieť nielen k rýchlejšiemu nástupu extrémne vysokých teplôt vzduchu počas leta, k čomu nakoniec aj v týchto dňoch dochádza, ale aj k chronickému nedostatku vody a jej zhoršenej dostupnosti pre obyvateľstvo v mnohých regiónoch Slovenska. Možno je už trochu neskoro sa teraz pýtať, či je naša krajina na takúto situáciu pripravená.

Na smiech

Tieto štatistiky sú na jednej strane síce zaujímavé, ale na strane druhej treba pripustiť aj fakt, že nie sú dielom žiadnej náhody. Klimatológovia upozorňujú na pribúdajúce extrémy počasia či výskyt suchších a teplejších rokov, ktoré prichádzajú najmä v dôsledku globálneho otepľovania, už celé desaťročia. Takmer nikto však týmto varovaniam doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť a klimatológovia boli takmer vždy len na smiech.

Museli prísť až dôsledky nového režimu klímy v podobe klesajúcich zásob podzemných vôd, zväčšujúcich sa škôd a strát v poľnohospodárstve či rastúceho počtu úmrtí na následky extrémneho počasia, aby si naša spoločnosť konečne začala uvedomovať, akú hrozbu pre nás všetkých klimatická zmena v skutočnosti predstavuje. Či je alebo nie je na adekvátnu odpoveď neskoro, ukáže až čas, no z dnešného pohľadu je istá jedna dosť podstatná vec. Pokiaľ ľudia neprestanú zahlcovať zemskú atmosféru prebytočným oxidom uhličitým či metánom, situácia sa v budúcnosti nezlepší – práve naopak. Ak nebudeme pripravení, môže nás veľmi nepríjemne prekvapiť.

Ako v Kalifornii?

Mali by sme sa teda obávať toho, že podobné suché a horúce roky budú v budúcnosti celkom bežné aj u nás v strednej Európe? A nakoniec, plynie z toho aj to, že by jedného dňa Slovensko dospelo až do situácie, s ktorou si nedokážu poradiť ani obyvatelia vyspelej Kalifornie, ktorej ekonomiku doslova ničí dlhotrvajúce sucho a extrémny nedostatok vody?

Áno, aj to je jeden z možných variantov našej budúcnosti v prípade, že ľudstvo bude aj naďalej využívať na pohon globálnej ekonomiky fosílne palivá a dopyt po energii bude neustále narastať. Ak by sa tento scenár naplnil, klíma na Slovensku sa v priebehu nasledujúcich desaťročí zmení doslova na nepoznanie. Dôkazom sú aj najnovšie výskumy pracujúce so simuláciami budúcej klímy, ktoré ponúkajú možné scenáre budúceho vývoja podnebia v celej Európe.

A na čo by sa mali obyvatelia Slovenska pripraviť?

Fakt, že zima alebo leto budú v priemere teplejšie o minimálne päť stupňov Celzia, neznie na prvý pohľad veľmi znepokojujúco. Ale už to, že počas letných horúčav budeme pravidelne vystavení teplotám okolo 45 stupňov, celkom určite príjemné nebude, najmä nie v mestách. Naše najjužnejšie oblasti sa tak teplotne priblížia klíme južného pobrežia Francúzska či stredného Portugalska.

S vyššími teplotami však automaticky prichádza aj vyššia spotreba vody, či už v domácnostiach, alebo na záhradke. Scenáre toho, ako veľa bude u nás pršať o 50 rokov, síce nie sú také jednoznačné ako v prípade teploty, no prevažná časť modelov očakáva na Slovensku výrazne suchšie podmienky ako dnes, hlavne v lete. Čaká nás teda podobný osud ako suchom sužovanú Kaliforniu, kde farmári bojujú o každý galón vody a v tom horšom prípade opúšťajú svoje zdevastované statky, len aby prežili? Ak sa napríklad naučíme efektívne využívať prebytok vody zo zimy, nemusí byť takýto scenár nevyhnutný. Môže to byť pre nás dokonca výhoda.