Denník N

Očný lekár: Nasadiť si v MHD ako prevenciu covid-19 športové okuliare nemusí byť zlý nápad

Očný lekár: dnes úspešne liečime ľudí, ktorí v roku 1990 zostávali slepí
Očný lekár: dnes úspešne liečime ľudí, ktorí v roku 1990 zostávali slepí

Prednosta očnej kliniky v Martine a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre oftalmológiu Peter Žiak vysvetľuje aj to, že covid-19 vniká do tela aj cez spojovku a ako možno chrániť pred koronavírusom zrak.

  • aký vplyv na zrak má práca pred displejmi a monitormi a aký je rozdiel medzi denným a umelým svetlom
  • koľko hodín denne by sme mali byť v exteriéri, aby sme znížili riziko krátkozrakosti
  • aké diagnózy, pri ktorých sme v roku 1990 ostali prakticky slepí, dnes liečime
  • čo sa deje s okom, keď nežmurkáme
  • a či chránia zrak slnečné okuliare

Povinné rúško chráni pred vírusom COVID-19 nosné a ústne sliznice, ako aj naše okolie. Ako si však máme účinne chrániť oči, cez ktoré tiež vniká do tela?

Je pravda, že vírus sa do tela môže dostať aj cez sliznicu oka – spojovku. Aerosól drobných kvapôčok sekrétu vo vzduchu môže pristáť aj na spojovke a vírus sa tak dostane do tela. Pomerne často sa infekcia COVID-19 prejavuje aj zápalom spojoviek. Niektorí lekári v Číne tvrdili, že menej často boli infikovaní ľudia nosiaci okuliare. Aj lekári na staniciach intenzívnej starostlivosti nosia obvykle okrem štítu aj ochranné okuliare.

Odporúčate teda nosiť okuliare alebo plastové štíty, samozrejme, v kombinácii s rúškom?

Teoreticky vo vysoko zamorenom prostredí by mohli byť užitočné plavecké alebo utesnené lyžiarske okuliare, najmä ak je riziko, že napríklad infikovaný pri vás zakašle alebo kýchne. Podobne fungujú ochranné štíty. V MHD si nasadiť tesné športové okuliare nemusí byť zlý nápad.

Mnohí ľudia počas koronakrízy pracujú doma, trávia veľa času pred displejmi. Aký to má vplyv na zrak?

Treba to rozdeliť. Nejde iba o smartfóny alebo notebooky, je to komplexnejšia problematika práce na blízko. Najčastejším problémom je asi zhoršené videnie na blízko po 45. roku života, takzvaná presbyopia, čo je inak fyziologický stav – je to prejav starnutia šošovky, ktorá vtedy stráca svoju elasticitu. Druhým problémom je znížená frekvencia žmurkania a z toho vyplývajúce problémy v zmysle dráždenia očí a pocitu suchosti. Trvalé poškodenie oka však pri práci na blízko nehrozí.

Je pravda, že keď čítame pri slabom svetle, môžeme si pokaziť zrak?

Pamätám si, že ako malému chlapcovi mi stará mama vravela: nečítaj potme, lebo si pokazíš oči.

To bola ľudová múdrosť?

Neviem, asi. Ale keď som sa potom začal profesionálne venovať oftalmológii, nad touto ľudovou múdrosťou som sa usmieval ako nad dobre mienenou radou starých materí.

Po rokoch sa však ukázalo, že stará mama mohla mať v niečom pravdu. Zistilo sa, že slnečné svetlo môže mať výrazný vplyv na vývoj oka v detstve. Nedostatok svetla a tiež dlhotrvajúca práca na blízko môžu spôsobiť, že oko sa predlžuje a stáva sa krátkozraké. Sú to veci, ktoré sa zistili v posledných rokoch na veľkých súboroch detí v Ázii.

Aký je súčasný vývoj oftalmológie?

Doslova búrlivý. Dnes vieme pomôcť mnohým pacientom, ktorým sme v minulosti pomôcť nevedeli. Oftalmológii som sa začal venovať v roku 1991. Od 80. rokov sa táto disciplína začala rozvíjať veľmi rýchlo, čo sa týka technológií aj vedomostí. Niektoré veci boli dovtedy nejasné. Najmä, čo sa týka príčin chorôb. Do toho potom vstúpila aj genetika. A samozrejme, v súčasnosti sa dá oveľa viac ochorení zraku riešiť s dobrým výsledkom. Pamätám sa na veľa diagnóz, ktoré dnes úspešne liečime, pričom keď ste ich mali v roku 1990, mohli ste ostať prakticky slepí.

Operačná sála Očnej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty UK a UNM v Martine. Foto – TASR

Ktoré napríklad?

Najvypuklejší je rozdiel určite v prípade vekom podmienenej makulárnej degenerácie (VPMD), ktorá postihuje najmä starších pacientov. Tam ozaj pred tridsiatimi rokmi niektorí ostali prakticky slepí.

Čo znamená prakticky slepí?

Je to odborný pojem definovaný tým, že zraková ostrosť je horšia ako desať percent normy alebo výrazne obmedzené zorné pole.

Čo taký človek reálne vidí?

V konečnom štádiu veľkú tmavú škvrnu v strede zorného poľa. V periférii čosi vidí. Ale keď sa na vás pozrie, nevidí vašu tvár, lebo je tam tmavý fľak. Nevie čítať. Toto ochorenie má suchú a vlhkú formu. Tá druhá v priebehu pol roka až roka, niekedy aj rýchlejšie, dokáže zlikvidovať videnie.

Čo s touto diagnózou robíte dnes?

Opakovane aplikujeme špeciálne injekcie do sklovca, ktoré dokážu ochorenie zastaviť alebo dokonca zlepšiť videnie a zachovať tak pacientovi užitočné videnie na roky.

Aké iné ochorenie zraku sa dnes už darí liečiť?

Určite katarakta, čiže zákal šošovky. Ľudia to poznajú ako sivý zákal. Je to veľmi časté ochorenie, ročne sa operuje na Slovensku približne 40-tisíc očí.

V časoch, keď som začínal, sa nie vždy používali umelé vnútroočné šošovky a pacient musel potom nosiť silné okuliare. Nie vždy sa robilo meranie oka a výpočet sily šošovky, neboli na to prístroje. Dnes sa to robí bežne na všetkých pracoviskách. Vieme napríklad špeciálnou vnútroočnou šošovkou, ktorú hradí zdravotná poisťovňa, počas operácie sivého zákalu vyrovnať astigmatizmus, ktorý mal pacient odmalička, a nakoniec skončí lepšie vidiaci ako v mladosti.

Až do roku 1993 nebolo možné operovať krátkozrakosť s vysokou presnosťou – robilo sa to rezaním do rohovky, čo malo veľa komplikácií a výsledok nebol presný. Lasery na korekciu krátkozrakosti sa u nás začali používať až v roku 1993. Dnes je to veľmi častý výkon, operujú sa dokonca obe oči súčasne, výkon je veľmi presný a bezpečný, prakticky všetci pacienti sa zbavia okuliarov. Novšie metódy sú prakticky bezbolestné, videnie je výborné už na druhý deň po operácii – je to skoro ako sci-fi aj pre nás lekárov.

Alebo pri vrodenom vyklenutí rohovky, hovoríme mu keratokonus, ktoré je relatívne časté, vieme dnes UV žiarením a ryboflavínom rohovku akoby chemicky vytvrdiť a zabrániť potrebe transplantácie rohovky.

Ak sa vrátim k vašej starej mame, tak za jej éry ešte samozrejme neboli displeje, ale jej rada nečítať večer je z vášho lekárskeho pohľadu rozumná?

Umelé svetlo, na rozdiel od svetla v exteriéri, má jeden podstatný rozdiel. Aj keď sa nám to nezdá, je oveľa menej intenzívne. Intenzitu svetla vnímame v logaritmickej stupnici. Teda ak vnútri je stokrát slabšie svetlo ako vonku, dokonca aj pri zatiahnutej oblohe, nám sa to bude zdať iba dvakrát slabšie.

Aké to má dôsledky pre náš zrak?

Človek sa nevyvíjal v interiéri. Väčšinu času prežil vonku pod oblohou. Jaskyne používali naši predkovia len ako úkryt. Prevažne sa pohybovali vonku. Viedli sa diskusie o tom, prečo pribúda krátkozrakých detí a dospelých. Dá sa to aj objektivizovať. Vie sa zhruba, koľko ľudí nosilo mínusové okuliare pred 50 rokmi a koľko nosí teraz. Extrémom je Južná Kórea, kde dokázateľne nosila mínusové okuliare zhruba pätina až štvrtina populácie – dnes je to v prípade mladých mužov, ktorí nastupujú do armády, až 85 percent.

Čím je to?

To najprv nikto nevedel. Myopia, teda krátkozrakosť, je vo väčšine prípadov spôsobená tým, že oko je dlhšie, ako je norma. Tá je 22 milimetrov. Ak je o milimeter dlhšie, máte dioptrie mínus tri. Keď o dva, máte mínus šesť. A naopak, pri krátkom oku máte plusové dioptrie. Oftalmológovia vždy tvrdili, že hlavným faktorom je genetika, podobne ako v prípade telesnej dĺžky – niekto má oko krátke, iný dlhé.

Peter Žiak. Foto N – Andrej Bán

Tento názor sa neskôr korigoval?

Hovorilo sa, že krátkozrakí rodičia mávajú krátkozraké deti. Je to samozrejme pravda. Lenže, do toho celkom nezapadá fakt, že krátkozrakých pribúda. Otázka znie, prečo? Ešte pred takými desiatimi rokmi, keď sa ma na to pýtali, som hovoril „veď genetika“. Potom sa objavili publikácie, podľa ktorých je faktor, ktorý na to vplýva, svetlo. A prišlo sa na to, že dôležitý faktor, ktorý bráni rozvoju krátkozrakosti v detstve, je pobyt vonku, v exteriéri, na prirodzenom dennom svetle. Najmä počas detstva a puberty. Analýzy preukázali, že ideálne je byť vonku asi tri až štyri hodiny denne na to, aby som nemal sklon ku krátkozrakosti.

Teda nejde iba o dedičnú záležitosť?

Určite nie. Rastie počet krátkozrakých aj u nás. Od Južnej Kórey sa líšime školským systémom, u nich je veľmi tvrdý. Ak tam nestačíte, nemáte šancu na rozumnú kariéru. To dobre vedia. Sú v škole povedzme do piatej, prídu domov, najedia sa a do polnoci sa učia – teda väčšinu dňa trávia pri umelom svetle.

V prípade našich detí a mladistvých je to inak?

U nás je to o čosi lepšie. Veď si spomeňte, keď sme boli malí a vrátili sme sa zo školy, kam sme išli? Väčšinou na ihrisko, von. Často sme sa vracali až pred zotmením. Vtedy bolo objektívne menej krátkozrakých ako dnes. Dnes rodičia dokonca vezú deti na krúžok autom, takže nie je na dennom svetle ani pri chôdzi, prakticky je vonku len cez víkend, aj to krátko.

Okrem toho do súvislosti s krátkozrakosťou sa dáva aj dlhodobá práca na blízko. Tá tiež môže stimulovať oko k predlžovaniu, najmä u detí a dospievajúcich, to môže byť ďalšia príčina obrovského nárastu krátkozrakosti v Ázii.

Je teda rozdiel, čo sa týka zraku, medzi deťmi v meste a na dedine?

Samozrejme, vo svete, napríklad v Číne odborné práce uvádzajú, že na vidieku je úroveň „predlžovania“ oka, a teda krátkozrakosť, o niečo nižšia.

Ako je to s vitamínom D?

Zistila sa korelácia nižšej hladiny tohto vitamínu u ľudí s vyššou krátkozrakosťou. Pravdepodobne ide o to, že ľudia chodili menej von, na slnko, a mali teda nižšiu jeho hladinu. Na vývoj oka však pravdepodobne vitamín D nemá podstatný vplyv. Problémom je skôr nedostatok denného svetla.

A u dospelých?

To je zaujímavé. Aj keď sa veľa hovorí o škodlivosti displejov a smartfónov, tak u dospelých je to do určitej miery jedno. Vývoj oka je už ukončený. Keď sa narodíme, oko je malé a krátke a maličké deti sú prirodzene ďalekozraké. Hovorí sa, že celkom dobre nevidia, pretože nevidia ostro blízke predmety a osoby. Ako rastieme, rastie nám aj oko. Presne toľko, aby sa nám zaostril obraz na diaľku, za ideálnych okolností. Tento proces voláme emetropizácia. Do tohto vývoja zasahuje práve množstvo okolitého svetla.

Jeden starší experiment na sliepkach ukázal zaujímavú vec. Polovicu sliepok chovali vo výbehu na dennom svetle, druhú polovicu zavreté stále v kuríne, v úplnej tme. Keď obom skupinám sliepok merali dĺžku oka, zistili, že sliepky v tme mali dlhočizné oko – boli teda vysoko krátkozraké.

To platí aj v prípade ľudí?

Pravdepodobne áno. Oči máme so sliepkami relatívne podobné.

Čo škodí nášmu oku viac, čítanie papierových podkladov pri lampe alebo elektronických na displeji?

V zásade to nie je veľký rozdiel. Tam je otázka kontrastu a odrazov. Ale to všetko je skôr záležitosť komfortu.

Ani vyžarovanie displeja či monitora pre oko nie je problém?

Nie. Jediné, čo sa diskutuje, je odtieň bielej časti. Okrem iného máme v oku systém, ktorý podvedome vníma, v akej časti dňa sa nachádzame. Je to systém na riadenie takzvaného cirkadiálneho rytmu.

Je pravda, že starosvetský spôsob čítania večer pri žltej žiarovke alebo petrolejke nenarušuje natoľko spánok ako modrofialové svetlo displeja, ktoré nás aktivizuje. Ráno a na obed býva v svetle prevaha modrofialovej zložky, večer žltej. Pred približne pätnástimi rokmi sa zistilo, že v sietnici, tak ako máme tyčinky a čapíky, máme ďalšiu skupinu fotoreceptorov špeciálne určených na sledovanie farby svetla a posielanie tejto informácie do mozgu. Tak mozog vie, aká je časť dňa. Z týchto dôvodov majú niektoré webové browsery večerný mod do žlta.

Neodporúčate  teda večer sa dlho pozerať na displej smartfónu?

Nie je to tak, že ak sa dlho pozerám na smartfón, tak si poškodím zrak v zmysle, že povedzme o päť rokov nebudem vidieť. Ale s kvalitou spánku súvisí ešte jedna vec. Niektorých ľudí po dlhom sledovaní displeja začnú rezať oči. Tiež sa nevedelo prečo. Potom sa zistilo, že pri sledovaní displeja – smartfónu, počítača či televízora – je mozog taký zaujatý obsahom, že zabúdame žmurkať.

V očnej ambulancii. Foto – TASR

Čo sa deje s okom, ak nežmurkáme?

Voľne povedané, žmurkanie slúži na to, na čo stierače na aute. Teda roztiera slzný film na povrchu oka, tak aby bol neustále hladký. Rohovka je živé tkanivo, za normálnych okolností je krytá vrstvou sĺz. Keď vyschne, pociťujeme dráždenie. A v prípade sĺz nejde len o vodu. Ja našim študentom medicíny prirovnávam slzy k nedeľnej hovädzej polievke.

K polievke?

No áno, lebo čo má hovädzia polievka na povrchu?

Mastný fľak. 

Presne, je tam tuk, mastné oká. To majú aj slzy, z malých žliazok v mihalniciach. Sú to tie žliazky, ktoré keď sa zapália, vznikne jačmeň. Keď dlho nežmurkáme, stabilita vrstvy je narušená, slzný „film“ je narušený. A povrch oka zľahka obschne. To sa pri čítaní papierovej knihy nedeje. Tam prirodzene žmurkáme.

Dlhodobým nežmurkaním si poškodzujeme zrak?

Nie, ale môžeme mať problémy s dráždením. Preto je potrebné robiť prestávky pri práci na monitore a snažiť sa častejšie žmurkať. Je možné použiť aj špeciálny program, ktorý kamerou počítača sleduje, či človek žmurká dostatočne často. Pri nízkej frekvencii žmurkania sám používateľa upozorní. Mimochodom, autori programu sú zo Slovenska.

Často sa ľudia pýtajú, či si pohybom na slnku neničia zrak.

To je práve na diskusiu. Teraz bol európsky online kongres o kataraktovej a refrakčnej chirurgii. Tam bola krásna prednáška o krátkozrakosti detí a mladistvých. Keď mamička ide s päťročným dieťatkom, ktoré má nasadený klobúk a má oblečenie proti úpalu, v lete do parku, tak často má čo?

Slnečné okuliare. To je zle?

Je to zložité. Dá sa o tom diskutovať. Ide o to, že dieťa by malo byť vonku približne tie štyri hodiny. Nosenie slnečných okuliarov výrazne znižuje množstvo svetla dopadajúceho do oka. A graf ukázal, že ako začal klesať výskyt rakoviny kože, tak začala stúpať krátkozrakosť. Treba si uvedomiť, že veľkú väčšinu UV žiarenia zachytí rohovka. Potom aj šošovka. Sú to prirodzené UV filtre pre sietnicu. Dodnes tento problém nie je celkom v odborných kruhoch doriešený. Niektorí výrobcovia umelých šošoviek ich vyrábajú so žltým filtrom. Lebo prirodzená šošovka staršieho človeka je trochu žltá a filtruje UV žiarenie.

Čo si myslíte o slnečných okuliaroch, najmä ak majú UV alebo polarizačný filter – chránia zrak?

Priznám sa, som trochu pri tejto téme opatrný. Osobne ich nemám rád, ani pri surfingu na mori ich nenosím. Sú však situácie, kde bez slnečných okuliarov človek nemá šancu fungovať – do Himalájí ísť bez nich by asi nebol dobrý nápad. Rovnako pre ľudí, ktorí sú celý deň vonku, je iste vhodné slnečné okuliare nosiť, dlhodobo intenzívne slnečné žiarenie oku neprospieva.

A do Vysokých Tatier?

Veď to práve. Veľký vplyv má nadmorská výška. Pri jasnej oblohe vzduch filtruje UV žiarenie a čím som vyššie, tým je redší, preto UV žiarenie filtruje menej. Vo vysokých nadmorských výškach pri jasnej oblohe nastáva v priebehu pár minút poškodenie povrchu oka. To je ale vratné, zahojí sa za jeden, dva dni. Hovoríme tomu snežná slepota. Poškodí povrchovú vrstvu rohovky, zahmlí sa videnie, oči sú svetloplaché ale po niekoľkých hodinách sa vám zrak vráti. Pre horolezcov môže byť však snežná slepota fatálna, so zahmleným videním sa lezie zle.

V našich klimatických a prírodných podmienkach to hrozí?

Poviem vlastnú skúsenosť. Martinské hole ležia zhruba vo výške 1400 metrov nad morom, bol som tam na skialpinistickej túre. Bolo to v marci, úplne jasná obloha, sneh, intenzívne slnko a ja som si zabudol slnečné okuliare. Vracať sa mi nechcelo, šilt som nemal. Sám som bol zvedavý, čo to spraví. Bol som tam možno dve hodiny.

Čo to s vami urobilo?

Trochu som cítil, že zrak je iný. Mierne ma oči štípali. Ale nemal som nijaký následok. Na druhý deň som ani nevedel, že som niekde bol. Nestalo sa nič dramatické. Bez debaty treba mať slnečné okuliare za slnka vo výškach nad 2500 metrov nad morom.

Ak nemáme slnečné okuliare, samotná vysoká intenzita jasu nám nepoškodzuje zrak?

V zásade nie, pokiaľ to nie je dlhodobé pôsobenie a intenzita neprekročí určitú kritickú hranicu. Samozrejme, nie je dobré, ak vám slnko svieti priamo do očí. Môžete si dokonca nenávratne poškodiť sietnicu, pokiaľ pozeráte priamo do slnka.

Ako je to so slnečnými okuliarmi v prípade detí? Sú potrebné?

Pokiaľ s dieťaťom nejdete na alpský vrchol, tak úplne to logiku nemá. Najmä ak je vonku dieťa krátko. Aj keď výrobcovia slnečných okuliarov a optici budú namietať, ale dnes máme odborné práce, ktoré hovoria o tom, že do oka dieťaťa má dopadať relatívne intenzívne svetlo. Aby zbytočne oko nebolo dlhé a dieťa nebolo krátkozraké. Možno lepšou voľbou je len čiapka so šiltom. Tam je intenzita svetla redukovaná približne na polovicu.

Ako hodnotíte lacné dioptrické alebo slnečné okuliare zo supermarketov?

Lacné dioptrické okuliare sú obvykle plusky na blízko. Oproti okuliarom z očnej optiky majú niekoľko nevýhod. Nie sú celkom presné, pretože obvykle máme malý rozdiel medzi očami, nekorigujú prípadný astigmatizmus, takže videnie nemusí byť celkom ostré. Okrem toho vzdialenosť medzi stredmi skiel nemusí zodpovedať vzdialenosti medzi stredmi zreníc, čo môže spôsobovať pocit ťahania alebo bolesti očí. Ich používanie oko nepoškodí, ale kvalitné okuliare z optiky sú proste lepšie, pretože sú vyrobené na mieru. Lacné okuliare sa zídu, keď si nechceme zničiť drahšie, napríklad pri práci s farbami alebo pri brúsení.

Slnečné okuliare zo supermarketu obvykle fungujú prijateľne, väčšina pri meraní redukuje slušne aj UV žiarenie. Najlepšie fungujú tie, čo majú naparenú vrstvičku kovu tzv. zrkadlovky. Kvalitné slnečné okuliare s kvalitným certifikovaným UV filtrom majú často aj použité lepšie materiály, sklá sa tak ľahko nepoškriabu, sú dobrou voľbou pre ľudí, ktorí sú dlhé hodiny vonku alebo vo vysokohorskom prostredí.

Koronavírus

  • plošné testovanie prebieha od 7:00 do 22:00, otázky a odpovede
  • do 12. hodiny otestovali 828-tisíc ľudí, 7947 bolo pozitívnych, teda asi percento
  • očakávajú, že za víkend otestujú tri milióny
  • kto sa nepreukáže negatívnym testom, bude musieť dodržiavať pravidlá zákazu vychádzania, potvrdil premiér
  • Košice sa obávajú nedele, chýbajú certifikáty aj ochranné pomôcky
  • za piatok pribudlo 2573 prípadov a 7 úmrtí
  • Denné prírastkyVývoj epidémieAktuálna 3D mapa

      Rozhovory

      Človek, Slovensko, Veda

      Teraz najčítanejšie