Jaro Rihák
Autor je režisér
V okresnej nemocnici v noci zaspí unavená sestrička na stoličke. O polnoci začnú z izieb vychádzať v modrých plášťoch účastníci veselej oravskej svadby v Poľsku. Niekto má ľahký priebeh, nevesta je na pľúcnej ventilácii. DJ má covid aj zlomeniny obalené sadrou.
Veselí mládenci, kamoši ženícha, cudzieho preventívne zmlátili. Dialógov je veľa, spomínajú na krásnu svadbu, preberajú kurz euro – zlotý, nadávajú na Matoviča, prezidentku, platy, starší spomínajú na Fica, zaňho bolo lepšie a za socializmu ešte lepšie. Chalan, ktorý točil záznam zo svadby, napojí kameru na televízor. Play.
Veľkolepá svadba, ako keď sa vydávala Aiša Kaddáfí. Požičaný mercedes, kapela, nevesta ide z náruče do náruče, menej solventní platia do nevestinej lodičky za tanec sto eur. Z dverí vyjde rozospatá lekárka s respirátorom a plastovým krytom na tvári. Pridá sa, make-up aj očné linky stekajú spolu so slzami šťastia na respirátor. Nadáva na svadby, sú zbytočné, aj tak sa polovica rozvedie. Ju konečne rozviedli, musí predať dom a rozdeliť sa. Nech. Konečne sloboda.
Pri dverách je konflikt, sestrička meria kňazovi teplotu. Displej ukazuje 40,5, svieti načerveno. Tvrdí, že nemá covid a keby aj mal, o neho sa postará (a ukáže na plafón s blikajúcou neónkou). Sestrička ho nechce pustiť na oddelenie, ale on sa nedá. Pretlačí sa dnu, natiahne si prezuvky. Povinnosť volá, kadidlo zadymí chodbu.
Na hluk a dym pribehne nočný vrátnik s hasiacim prístrojom. DJ v sadre nedokáže zahasiť cigaretu, najprv začne horieť posteľ, unavená sestrička omylom použije rozprašovač s liehovou dezinfekciou, horí všetko. Pacienti si kľaknú, muž v čiernom sa pretlačí k lôžku nevesty a dá jej posledné pomazanie. Len otec nevesty si odbojne nekľakne, vyčíta kňazovi, že prelet vrtuľníkom s relikviou ponad Slovensko aj tak (použije škaredé slovo) nepomohol. Svadobčania mu po oravsky vysvetlia, že sa mýli. Sestrička vypne pľúcnu ventiláciu.
Celá nemocnica, je to vlastne len improvizované covidoddelenie vo vojenskom stane, ľahne popolom. Kde-tu ešte dohorievajú matrace, z kadidelnice sa ešte dymí. Postavy príbehu, obalené hasiacou penou, stoja ako snehuliaci. Na televíznej obrazovke naskočí obraz aj zvuk. Speváčka v kroji a s vyšívaným rúškom spieva na Orave dobre, na Orave zdravo. Snehuliaci sa hmkavo pridajú ako zbor, na konci videa zaznie hymna.
Sen nemá záver a už vonkoncom nie morálne posolstvo. Veď aké, ak nevíťazí rozum.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
