Strávili sme deň na českom ARO: pacienti s covidom-19 tu ležia už dlho a bez náznaku zlepšenia

V českých nemocniciach pribúdajú pacienti s covidom. V stredu ich v celej krajine ležalo 2678, z toho 518 vo vážnom stave. Starostlivosť o nich je pre lekárov a sestry namáhavejšia než napríklad o ľudí s bežným zápalom pľúc.

Tie najťažšie prípady sa ocitajú v oddeleniach ARO, ako je napríklad to v Nemocnici Jihlava, kam mal český Deník N možnosť nahliadnuť.

Do oblekov a na pľac

V pondelok o deviatej ráno je v oddelení ARO jihlavskej nemocnice rušno.

Sestry a lekári sa práve striedajú pri starostlivosti o ťažké covidové prípady – pacientov, ktorí pre rozsiahlu infekciu a zápal pľúc nemôžu chytiť dych. Potrebný kyslík im pomáha dostať do tela umelá pľúcna ventilácia.

Po troch hodinách intenzívnej práce si zdravotníci dávajú dole plastovú kombinézu, dvoje rukavíc, respirátor, sieťku na vlasy, ochranné okuliare, návleky a rýchlo sa osprchujú.

Teraz ich čakajú necelé tri hodiny odpočinku a papierovanie v sesterskej izbe. Do tabuliek musia zapísať všetky zložité úkony, ktoré vykonali. Potom znovu do oblekov a „na pľac“.

„Tá práca je úplne iná ako predtým,“ vraví nad kávou jedna zo sestričiek počas chvíľky pokoja, než ju preruší zvonenie telefónu. Zo zdravotnej sestry je razom matka doučujúca potomka na dištančnom vyučovaní.

Čakanie ako na zmilovanie

Oddelenie anestéziológie a resuscitácie (ARO), kde sa práve nachádzame, patrí k tým, ktoré sa v jihlavskej nemocnici v posledných dňoch premenili na covidové.

Spadajú do takzvanej „špinavej“ alebo „červenej“ zóny, pre lepšiu prehľadnosť sú v nemocnici označené izolepou rovnakej farby.

Pravidlo je jednoduché: do červených oddelení, chodieb či výťahov sa nesmú dostať iní pacienti než tí s koronavírusom. Tí ostatní sa pohybujú v „zelenej“, teda „čistej“ zóne.

S rastúcim počtom pacientov s koronavírusom sa mení práca aj pre lekárov a sestry tu na ARO. Z infekčného a z iných oddelení im sem „prepadajú“ tie najťažšie prípady, ktorým ide o život, preto vyžadujú neustály dohľad.

Dýchanie je pre nich natoľko náročné, že im už nemusí pomáhať ani kyslíková maska. Na rad prichádzajú väčšie zásahy: tracheostómia, čiže vytvorenie otvoru v krku na zasunutie kanyly, alebo rovno intubácia. Pri nej anestéziológ zavedie človeku trubicu cez ústa alebo nos až do priedušnice a napojí ho na umelú pľúcnu ventiláciu.

To už sú pre pacientov veľké zásahy, ktoré ich radia medzi tých najohrozenejších. Pre lekárov sú to rizikové úkony, pretože nimi doslova rozprašujú vírus do okolia. Niektorí ventilovaní pacienti sú v umelom spánku, iní mierne vnímajú a dokážu sa dorozumievať signálmi.

Tri hodiny na hromadu úkonov

„Za normálnej prevádzky, keď sme tu nemali covid-19, sme boli pri pacientoch celý deň a nemali sme na sebe ochranné obleky. Teraz je to omnoho náročnejšie: nesmiete tri hodiny piť, jesť, ísť na záchod, potíte sa,“ vysvetľuje zdravotná sestra. Jej kolegyňa súhlasí, že posledné dni sú pre zdravotníkov skúškou fyzickej kondície aj psychiky.

„Ja som navyše astmatička a prekonala som covid-19 s miernym priebehom, takže sa mi zle dýcha,“ dodáva sestra. Nenakazila sa však pri práci, v tom čase sa ešte o najťažšie covidové prípady nestarala. „Doniesla som si to od detí po otvorení škôl,“ krčí ramenami mladá žena.

Spolu s kolegyňami, hlavne tými z infekčnej jednotky intenzívnej starostlivosti, kde sa sestry pre nedostatok zamestnancov príliš nestriedajú, teraz odvádza v nemocnici asi tú najnáročnejšiu a najviac vysiľujúcu prácu.

Musí pacientov neustále strážiť, odoberať im krv, riediť lieky a plniť dávkovače, starať sa o ventilátor, obstarávať toaletu (čo je pre človeka na umelej pľúcnej ventilácii zdĺhavá záležitosť). A veľa ďalších úkonov.

„Keď za tie tri hodiny stihnete, čo treba, ste rada. Prácu si nemôžete rozložiť a musíte toho jednoducho stihnúť čo najviac, inak to po vás musí dorábať tá druhá. A to nechcete,“ opisuje svoje povinnosti jedna zo sestier a priznáva, že na výmenu vždy čaká „ako na zmilovanie“. Zároveň dúfa, že odovzdávka sa nepretiahne o toľko, aby ukrojila kus drahocennej pauzy.

Pochvaľuje si však, že na päť ťažkých covidových pacientov boli práve na zmene s kolegyňami tri. „Teraz tam išli dve sestry, tak sme sa snažili, aby im tam zostalo čo najmenej práce,“ vysvetľuje mladá žena.

Dvanásťhodinové zmeny aj šesťkrát týždenne nie sú výnimkou. Z času na čas musia zdravotníci nastúpiť do akcie a chorého oživovať.

Dlho a bez náznaku zlepšenia

Hoci lekári a zdravotné sestry počas pauzy žartujú a snažia sa udržať v tíme povzbudivú náladu, únava je na nich viditeľná. Majú začervenané oči, od pacientov sa vždy vrátia spotení a s tvárami otlačenými od tesných respirátorov.

„Je to náročné hlavne psychicky,“ vraví vedúci anestéziológ Bohdan Trnka, ktorý sa ráno na ARO mihne. „Covidoví pacienti sú úplne iní ako štandardní pacienti s necovidovým zápalom pľúc. Trávia na ventilátore dlhý čas, rádovo dva až tri týždne. A výsledky sú pomerne zlé.“

Čo to znamená? „Často umierajú. Ochorenie niekedy dokáže pľúca zničiť takým spôsobom, že nie sme schopní nahradiť ich dýchacím prístrojom, a tak pacienti odchádzajú.“

Tu v nemocnici ležia v ťažkom stave hlavne šesťdesiatnici alebo sedemdesiatnici. „Čierneho Petra si však môže vytiahnuť ktokoľvek, v nemocnici sú aj mladší ľudia,“ hovorí Trnka.

Len pondelková ranná porada, kde lekári preberajú stav pacientov, trvala trištvrte hodiny. „Už ich tu máme 14 dní. Normálnu pneumóniu vyliečite, podáte antibiotiká, o tri dni sa ich stav zlepší, do týždňa ich odpojíme a idú preč. Tu je to zložitejšie,“ opisuje skúsenosti s ťažkými prípadmi anestéziológ.

A čo liek remdezivir? „Nie je to také účinné, ako keď podáte antibiotiká na bakteriálny zápal pľúc. Údajne viac-menej pomáha, keď sa nasadí v počiatočnej fáze,“ komentuje anestéziológ.

Keď sú v bezvedomí, už netrpia

Žiaden z pacientov, ktorých sem na ARO prijali v septembri, keď sa v oddelení otvorila červená zóna, sa doteraz neuzdravil. Jeden z chorých už zomrel. Na infekčnej jednotke intenzívnej starostlivosti, kde sa o covidových pacientov starajú od júla, zaznamenali prípadov viac.

„V posledných chvíľach sú tí ľudia v bezvedomí a netrpia. Minulý týždeň nám tu zomrel pán, ktorý bol dva dni v hlbokom spánku a už sa neprebudil,“ opisuje jedna zo sestier.

Keď sa ľudia s koronavírusom dostanú do ťažkého stavu, je to pre nich aj psychická záťaž – ťažko sa dorozumievajú, nemôžu chytiť dych, chýbajú im blízki.

„Nemôžu za nimi prísť návštevy, nemôžeme vyťahovať ich mobily, pretože sa pohybujeme v infekčnom prostredí. Tak ich aspoň pozdravujeme, vybavíme telefonát. Musí byť pre nich náročné, keď sa prebudia, sú intubovaní a vidia nás, oblečených ako z kozmu. Je to ťažká doba,“ povzdychne si sestra za počítačom pri vypĺňaní tabuliek počas pauzy.

S pribudajúcim počtom hospitalizovaných s covidom-19 červená zóna postupne z nemocnice ukrajuje väčší a väčší diel. Už sa rozrástla do troch pracovísk intenzívnej starostlivosti.

ARO sa pridalo koncom septembra, v polovici októbra je už zaplnené, rovnako aj infekčné oddelenie. V pláne je preto rozšírenie červenej zóny o ďalšie lôžka, zrejme z pľúcneho oddelenia.

V celej nemocnici teraz leží zhruba päťdesiat pacientov s koronavírusom, osem z nich je na ventilátore.

„Z tohto veľkého počtu pacientov na štandardných lôžkach očakávame určitý prepad niektorých do intenzívnej starostlivosti, zrejme aj na umelú pľúcnu ventiláciu,“ opisuje vyhliadky šéf úseku anestézie Bohdan Trnka.

Toľko ventilovaných naraz nezažili

Do nemocnice sa dostávajú ďalší nakazení. Niektorých z nich lekári posielajú domov, pretože ešte nie sú odkázaní na hospitalizáciu. „Skôr uprednostňujeme tých pacientov, čo by napríklad potrebovali kyslík. Pacientov poučíme, ako postupovať, a vraciame ich späť domov,“ vysvetľuje Trnka.

Pre menšiu krajskú nemocnicu je nápor pacientov v ťažkom stave úplne novou skúsenosťou. „Za dvadsať rokov, čo pracujem na ARO, sme toľko ľudí naraz na ventilátoroch nemali. Počas chrípkových epidémií to boli maximálne dvaja ľudia zároveň,“ upozorňuje doktor.

Práve on poukázal nedávnym hojne zdieľaným facebookovým statusom na vážnosť situácie v nemocniciach. Rozčarovalo ho, ako ľudia koronavírus zľahčujú a médiá riešia hlavne krajské a senátne voľby. „Chcel som poukázať na to, že už je to tu,“ vysvetľuje.

„Pre mňa sa už niektoré služby stali nočnou morou. Práce významne pribudlo, s takým návalom sme sa za 20 rokov v našej malej nemocnici nestretli,“ vysvetľuje.

Na nápor covidových pacientov bola nemocnica nachystaná už na jar, keď si vedenie vytvorilo vlastné krízové ​​scenáre. Vysočinu však prvá vlna epidémie minula, plány preto manažéri znovu oprášili až teraz.

Väčší problém bude s personálom

Keď ide o množstvo prístrojov alebo lôžok, pri nahliadnutí do tabuliek je na tom jihlavská nemocnica stále obstojne.

Vrchná sestra Věra Čermáková práve zapisuje čísla do pravidelného hlásenia pre ministerstvo. „Vo všetkých oddeleniach máme obsadených desať ventilátorov, z ktorých osem využívajú covidoví pacienti. Sedemnásť ventilátorov je voľných,“ ukazuje nám tabuľky.

Ak by sa teda aktuálny zhruba dvojnásobný nárast nakazených za posledné dva týždne prejavil za rovnako dlhé obdobie v počte hospitalizovaných, prístroje by tu mali stačiť.

„Väčší problém bude s personálom než so samotnými dýchacími prístrojmi. Potrebujeme k nim vždy jednu sestru a lekára intenzivistu,“ upozorňuje Trnka. Aký je teda plán?

Jar nás obišla, teraz nás to neminie

Prípadný transport pacientov medzi nemocnicami nevidí Bohdan Trnka príliš reálne. „Pôjde to len veľmi obmedzene, prevoz je pre covidových pacientov vysokoriziková vec,“ vysvetľuje.

Vláda ponúka na pomoc medikov. „Na nich sa určite spoliehať nemôžeme. To nie sú ľudia, ktorí by mohli pomáhať s intenzívnou starostlivosťou. Nejde to, musíme si pomôcť sami a asi to bude znamenať, že tu budeme viac a viac a viac,“ pripúšťa anestéziológ.

Všetko sa teda bude odvíjať od toho, koľko pacientov v ťažkom stave nemocnica prijme. „Ak pribudnú ďalší chorí, bude to náročnejšie,“ priznáva anestéziológ.

Už teraz lekári a sestričky, ktorí sa dokážu starať o covidových pacientov, vypomáhajú v „červenej zóne“ – počas našej návštevy v oddelení ARO práve vrchná sestra obvolávala kolegyne a zapisovala ich na služby.

S presunom pracovnej sily nemocnica obmedzuje výkony a od tých plánovaných sa presúva k akútnym – rovnako ako na jar sa odkladajú operácie prietrže, žlčníka, kŕčových žíl…

„Všetka operatíva okrem tej akútnej stojí. Ľudia musia počkať rovnako ako na jar, keď sme boli zatvorení a odkladali sme výkony. Teraz to pred sebou tlačíme znova,“ hovorí Trnka.

„Na pľaci“ je však podľa neho dobrá, akčná nálada. „Všetci si medzi sebou pomáhame, sestry sa preskupujú z neakútnych a iných odborov, chodia pomáhať na intenzívnu starostlivosť a je úžasné, že sa všetci zapájajú a aktívne do toho idú,“ opisuje Trnka, nato sa krátko zamyslí a pousmeje: „Pretože nám nič iné neostáva.“

Nech si to vyriešia po pandémii

Starostlivosť teda stojí na ľuďoch a vedúci anestéziológ „klope na drevo“, že ešte nikto z lekárov a sestier, ktorí sa bezprostredne starajú o pacientov s covidom-19, neochorel. Aktuálne celoštátne štatistiky však hlásia päť a pol tisícky infikovaných zdravotníkov.

Aj v jihlavskej nemocnici je niekoľko prípadov nákazy a ministerstvo ju vedie vo svojich prehľadoch ako jeden z významných klastrov.

Podľa informácií Deníka N prišiel na ortopedické oddelenie pacient, u ktorého sa prejavili príznaky až počas hospitalizácie a dovtedy nakazil ďalších pacientov aj personál. Vzhľadom na rozsah nákazy niečo podobné teraz hrozí po celej republike.

A rovnako ako ďalší z lekárov, primár infekčného oddelenia nemocnice v Českých Budějoviciach Aleš Chrdle, potvrdzuje, že pacient v ťažkom stave nakazí ošetrujúceho zdravotníka len výnimočne.

Podobne ako v Taliansku alebo vo Veľkej Británii sa väčšina zdravotníkov nakazí v rodine alebo napríklad pri stretnutí s kolegami počas pracovnej pauzy.

Či prídu časy, keď budú musieť zdravotníci v nemocnici prespávať, sa ukáže v nasledujúcich týždňoch. Oproti jarným mesiacom však nezaznamenávajú takú silnú podporu verejnosti, nadšenie zo spoločného „boja proti vírusu“ opadlo.

„Tá vlna solidarity tu už nebude,“ myslí si anestéziológ, ale rovnako ako sestričky hneď dodáva, že pre potlesk tú prácu nerobia.

„Keď ide o vládne opatrenia, aj ja som bol veľmi rád, že si môžem dať dole rúško a odísť do zahraničia. Nikto nevedel, čo sa bude diať. Teraz by asi bolo vhodné, keby z toho politici prestali robiť politický problém a riešiť, kto za to môže.

Teraz by mal každý pracovať na sto percent a robiť veci, ktorým rozumie a ktoré ovláda. A nevyjadrovať sa k veciam, do ktorých nevidí a vôbec im nerozumie. A či niekto niekde urobil chybu, to nech si vydiskutujú, keď tú pandémiu zvládneme,“ uzatvára Bohdan Trnka a presúva sa na ďalšie covidové oddelenie.