Denník N

Akreditovať vzdelávanie znamená hodnotiť interakciu študentov a pedagógov

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Autor je vysokoškolský pedagóg

Návrh reformy Moderné a úspešné Slovensko sa venuje aj reforme vysokého školstva v snahe dostať ho zo súčasného stagnovania na popredné miesta vo svete. Jedným z dôvodov stagnácie je doterajší, len nedávno zrušený spôsob akreditovania. Bol byrokraticky náročný a nekompatibilný s metodikou, ktorú presadzuje ENQA – Európska agentúra pre hodnotenie kvality vysokých škôl. Je známa ako ESG 2015 a riadiť sa ňou patrí medzi správne rozhodnutia.

Lenže štandardy hodnotenia, ktoré nedávno publikovala Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ), sú s ňou málo kompatibilné. Vracajú spomienky na minulosť, keď bolo treba haldy spisov privážať nákladniakmi. Opäť sa má hodnotiť najmä publikačná činnosť, nie dianie v učebniach a laboratóriách, ktoré odporúča definícia ESG: „Kvalita, ktorú nie je jednoduché definovať, je predovšetkým výsledkom interakcie medzi učiteľmi, študentmi a inštitucionálnym prostredím na poskytovanie vzdelávania.“ Nech sa prihlási ten, kto v tejto vete vidí ako hlavné kritérium počet publikácií.

Európska agentúra pre hodnotenie kvality vysokých škôl sa na postavenie učiteľov díva celkom inak (štandard ESG 1.5): „Vysoké školy by sa mali uisťovať o dostačujúcich kompetenciách svojich učiteľov. Mali by využívať spravodlivé a transparentné procesy na prijímanie a osobnostný rozvoj zamestnancov.“ Namiesto toho, aby sa štandardy Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo pre študijné programy zaoberali všetkými zamestnancami, ich vzťahom k študentom, ako aj akademickou klímou a kultúrou pracoviska, zúžili posudzovanie kvality na vedecké aktivity pätíc vybraných pracovníkov. Tento prístup je chybný z nasledujúcich dôvodov:

1. Očakávať špičkovú odbornú úroveň od presne stanoveného počtu pracovníkov a ignorovať ostatných je ich diskrimináciou. Všetci by mali byť pre pracovisko dôležití, ich poslanie a konkrétne úlohy by mali byť zrejmé a dobre definované. V opačnom prípade vznikajú dve kategórie učiteľov, pričom byť členom druhej je nepochybne demotivujúce.

2. Možno aj pod vplyvom akreditačných kritérií bývalej Akreditačnej komisie vládne skreslená predstava o tom, kto je špičkový vysokoškolský pracovník. Považuje sa zaňho pracovník s kvalitnou publikačnou činnosťou bez ohľadu na reálne výsledky jeho pôsobenia vo vyučovacom procese. Pritom väzba medzi schopnosťami „kvalitne učiť“ a „kvalitne vedecky pracovať“ zďaleka nie je priamočiara. Prvá zodpovedá duchu ESG 2015. Druhá – ak ju pracovník dosahuje – je vítaným bonusom navyše.

3. Pod špičkovými vedeckými pracovníkmi sa v dokumente rozumejú takmer výlučne docenti a profesori (hoci nemusia byť habilitovaní, resp. inaugurovaní). Znamená to päť plných pracovných úväzkov. Najmenej jeden musí byť profesorský. Ak odhadneme plat docenta na 1500 €/mes. a profesora 2000 €/mes., len tieto „povinné“ mzdové náklady predstavujú ((4 x 1 500) + 2000) x 12, teda 96 000 € ročne.

Pre študijné programy s malými počtami študentov bude podobná suma devastačná, navyše v situácii, keď sa v dokumente Moderné a úspešné Slovensko predpokladá ďalší výrazný nárast miezd. V zahraničí sa študijné programy s nízkymi počtami študentov realizujú primárne cez externistov, ktorí preukážu odborné a pedagogické kompetencie. Nikto od nich neočakáva zamestnanie na plný úväzok ani extenzívnu publikačnú činnosť. Takýto prístup má dva prínosy: vysoká škola si zníži náklady a posilní väzby s praxou.

4. Ďalším nekoncepčným a zásadám ESG 2015 odporujúcim krokom je zaradenie článku 7 v štandardoch akreditačnej agentúry pre študijné programy o „tvorivej činnosti vysokej školy“ a nadväzne naň V. časť v Metodike na vyhodnocovanie štandardov. Tvorivá činnosť je popri pedagogickej druhou základnou. V zahraničí sa vyhodnocuje spravidla samostatne, nie ako súčasť akreditácie vzdelávania. Najznámejší je britský systém Research Excellence Framework REF, ktorým sa Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo inšpiruje.

Samozrejme, náležite vykonaná evaluácia sa môže zohľadniť pri akreditácii, najmä pri posudzovaní štatútu „výskumná“. REF sa však výrazne líši od TEF (Teaching Excellence Framework). Spájať ju s akreditáciou študijných programov je koncepčná chyba a protirečí zásadám ESG 2015. Slovenská akreditačná agentúra totiž požaduje posudzovanie „výstupov tvorivej činnosti, ktoré realizujú príslušní posudzovatelia v pracovnej skupine výkonnej rady agentúry“. V REF hodnotia expertné skupiny, ustanovené špeciálne pre každý vedný odbor, lebo špecialisti vedia objektívne posúdiť, čo je a čo nie je tvorivá činnosť v danej oblasti. Miešanie hrozí škodlivými a neférovými dôsledkami.

5. Začínať novú éru akreditácií akreditáciami študijných programov a nie študijných odborov s ťažiskom na inštitucionálnu akreditáciu je asi najzásadnejšia chyba metodiky našej akreditačnej agentúry. Práve drobenie požiadaviek a vyžadovanie akreditácie aj najmenších vzdelávacích celkov bráni integrovaniu univerzít, vzniku atmosféry „všetci za jedného, jeden za všetkých“. Nutnosť jednotlivo akreditovať každý študijný program podporuje skôr myslenie „Získaj čo najviac pre seba, hoci aj na úkor ostatných“. Rozumnejšie by bolo hodnotiť prístup vysokej školy k problematike svojej kvality ako celku – s náhodnou, ale pravidelnou kontrolou aj na nižších úrovniach.

Absencia vnímania vysokých škôl a ich fakúlt ako celkov, ktoré riešia problémy kvality vlastnými silami a s víziou budúcnosti svojej inštitúcie, vyvoláva pocit, že môžeme skôr očakávať „super-komplexnú akreditáciu“ – voľné pokračovanie bývalej komplexnej akreditácie. Tú naše vysokoškolské prostredie už viackrát odmietlo. Opakované prísľuby jej zrušenia, zdá sa, nikto nevypočul. V rámci Iniciatívy Za živé univerzity (ziveuniverzity.sk) už dlho opakujeme vyššie uvedené argumenty. Boli sme presvedčení, že nová akreditačná agentúra vzniká práve s cieľom zmeniť nežiaduci stav, s nádejou, že možno sme k úsiliu o zmenu aj nepriamo prispeli. Akreditačné štandardy v ich súčasnej podobe však hrozia nielen predĺžením súčasnej stagnácie, ale dokonca jej prehĺbením. Akreditovať sa bude zhruba o dva roky. Je najvyšší čas upraviť štandardy bližšie k európskym.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie