Denník N

Analytik Smatana: Do nemocníc pandémia ešte len dorazí. Slovensku chýba plán, čo robiť, keď sa situácia zhorší alebo zlepší

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Martin Smatana bol šéfom Inštitútu zdravotnej politiky a na začiatku prvej vlny epidémie koronavírusu na Slovensku riadil modelovanie ďalšieho vývoja epidémie. Po zmene vlády odišiel z rezortu zdravotníctva a dnes radí ministrovi školstva.

Od štvrtka platia nové opatrenia. Prichádzajú neskoro? 

Teraz sa nám ľahko súdi a kritizuje. Je však pravda, že ja, ale aj mnohí odborníci hovorili, že niektoré z opatrení platných od 1. októbra mohli platiť skôr. Najmä tie, ktoré mohli zabrániť superšíreniu. Viacerí sme kritizovali spôsob, akým sa opatrenia menili. Pandemická komisia najskôr navrhovala tridsať účastníkov, potom sto a nakoniec sa to skončilo na 50, už vtedy sa pritom ozývalo, aby sme tieto zhromaždenia úplne zrušili. Nechcel by som hovoriť, či opatrenia prišli neskoro, dôležité je, či sme mohli spraviť niečo, aby sme tieto sprísnené opatrenia vôbec nemuseli prijímať.

Mohli?

Opatrenia, ktoré prišli, sú adekvátne súčasnému vývoju a sú pomerne vyvážené. Opatrenia od 1. októbra nefungovali, lebo my ako národ potrebujeme oklamať systém. Z toho vznikli bizarnosti ako svadby a rodinné oslavy v Poľsku alebo v regiónoch, ktoré vtedy boli zelené. To, že opatrenia nefungovali, je naša chyba, nie chyba opatrení. Viacero krajín nemá také prísne opatrenia ako my a fungujú, lebo sú ľudia zodpovední. Bohužiaľ, sme si to pokazili sami.

Väčšiu zodpovednosť za dnešnú situáciu teda vidíte u ľudí ako u vlády?

Aj zo strany vlády boli chyby – neboli navýšené sledovacie kapacity, nemáme digitálnu aplikáciu na dohľadávanie kontaktov, nie sú zverejňované potrebné dáta a analýzy, ktoré by pomohli kľúčovým mienkotvorcom. Každý tam má svoju zodpovednosť. Ale opatrenia od 1. októbra mohli fungovať, keby boli ľudia zodpovední. Nech máme akékoľvek opatrenia, do veľkej miery závisí úspech od nás a od toho, ako ich dodržiavame. Situácia, v ktorej sme, je bez pochýb výsledkom toho, že sme sa nepripravili v lete a štát podcenil situáciu. Ale to, že nezaberajú miernejšie opatrenia a že ich musíme sprísňovať, je do veľkej miery vinou nás občanov. Nemôžeme zo všetkého viniť Jána Mikasa, Igora Matoviča alebo Richarda Sulíka.

Čo mohla urobiť vláda, aby sme nemuseli prijímať prísne opatrenia?

Ak takmer štyridsať percent ľudí nevníma koronu ako nebezpečenstvo, tretina ľudí odmieta nosiť rúška, tak zjavne vláda zlyhala v komunikácii a vo vysvetľovaní ľuďom, že situácia je stále vážna a že sa môže zhoršiť. Lenže my sme po prvej vlne zaspali na vavrínoch. Ľudia tomu neveria, a preto majú taký odpor voči opatreniam a cítia potrebu oklamať systém, lebo majú pocit, že sa im aj tak nič nestane. Toto je jedno zo zlyhaní, ktoré vláda dopustila. Dovolila, aby sa šírili dezinformácie, keď napríklad doktor Bukovský

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie