Jeden dotazník nevyrieši, čo sme tridsať rokov v kultúre zanedbávali, hovorí Boris Meluš z Novej Cvernovky
Ministerstvo kultúry chce za desať dní prostredníctvom dotazníka zistiť, ako pandémia zasiahla ľudí v kultúre a kreatívnom priemysle. Nemusí sa to podariť, hovorí dizajnér Boris Meluš.
V rozhovore hovorí aj o tom,
- v čom spočíva najväčšia nástraha dotazníka, ktorým ministerstvo kultúry zisťuje následky pandémie,
- či stíhajú kreatívci v Novej Cvernovke platiť nájomné,
- prečo je pre štát nezávislá kultúra lacná
- aký rozdiel videl v prístupe k pandémii počas prvej vlny, ktorú strávil v Nórsku.
Vyplnili ste už dotazník ministerstva kultúry?
Ešte nie.
Prečo?
Lebo keď som začal a zistil, čo všetko odo mňa chcú, tak som si povedal, že na to potrebujem ešte trochu času. (smiech)
Je to komplikované – nie je to na päť minút, ako sľubovala ministerka Natália Milanová?
Každý dotazník, čo vygeneruje ministerstvo, býva napokon zložitý, lebo je to skrátka tak. A ja to chápem, nie je to ľahké. To, čo sa nás chcú spýtať, nie je jednoduché, a keď to ešte urobili narýchlo a bez dizajnéra, tak to aj tak vyzerá.
Čo by ste na tom z pohľadu dizajnéra zmenili?
V prvom rade by som k tomu pristúpil s vedomím toho, v akých rozličných a komplikovaných situáciách sú ľudia, ktorí to majú vyplniť – jednak z formálneho hľadiska, a teda, že ich práca má rôzne právne formy, ktoré sa neraz prelínajú, ale aj z hľadiska ich mentálneho rozpoloženia, v akom sa po siedmich mesiacoch nachádzajú.
Teraz príde človek na stránku ministerstva, otvorí dotazník, začne ho vypĺňať a chytí ho akurát panika, lebo život je skrátka komplikovanejší než sú kolonky. Musíte sa teda rozhodnúť, čo zaškrtnete, aj keď to možno úplne nezodpovedá skutočnosti, s čím sú zároveň spojené obavy.
Takže ako prvú vec by som odpovediam nechal trochu viac voľnosti. Jedna ‚správna odpoveď‘ skrátka nestačí. To, ako je dotazník formulovaný, však tomu nezodpovedá.
Je adekvátne situácii, že ministerstvo sa až teraz snaží dotazníkom vyčísliť straty a zrátať ľudí, na ktorých má pandémia dosah od marca?
Najprv takto: Nezávidím im to, lebo tridsať rokov tu zjavne nebol nikto, kto by to urobil. Aj teraz vidíme prečo – lebo
