Nový šéf SAV: Konšpirátorov dôkaz nepresvedčí, je to viera

Na druhej strane vedy sú konšpirátori, ktorí neprijímajú vedecké dôkazy napríklad o očkovaní. Ako by ste presvedčili niekoho, kto vedecké dôkazy neberie?

Medzi vedou a svetom konšpiračných teórií je zásadný rozdiel. Veda je založená na faktoch a dôkazoch. Konšpiračné teórie sú postavené na viere v niečo, čo sa nedá zmerať či dokázať. Ako viera sa to však veľmi ťažko vyvracia. Ak je napríklad niekto pevne presvedčený, že po pichnutí ihlou sa rana nezahojí a vykrváca a nedovolí vám to vyvrátiť, tak ho nepresvedčíte. Nemyslím si, že by som to dokázal, prelomiť niečiu vieru je veľmi komplikované, ak neuznáva racionálne fakty.

Ktorú konšpiračnú teóriu považujete za najnebezpečnejšiu?

Veľmi nebezpečné sú konšpirácie o očkovaniach a prevencii, ale aj typy siekt, ktoré odmietajú liečenie či transfúziu krvi, sú rizikom. Nebezpečné sú aj teórie s nenávistným podtónom o ovládaní časti ľudstva organizovanou skupinou. Je jedno, koho sa to týka, môže to viesť až k takým strašným excesom, akých svedkom sme dnes po udalostiach v Paríži. Keď konšpiračná teória o podlom správaní iného etnika zvíťazí, môže to viesť ku katastrofickým dôsledkom.

V SAV pracujete od roku 1979. Ktoré obdobie bolo pre akadémiu a vedu na Slovensku najprajnejšie?

V roku 2010 mala akadémia historicky najvyšší rozpočet. V parlamente vtedy prešiel návrh na jeho zvýšenie. Nastupovali štrukturálne fondy, bolo to trochu euforické obdobie, nemali sme prebytok, ale dýchalo sa voľnejšie. Nástup fondov dával obrovskú nádej aj na zlepšenie prístrojovej infraštruktúry.

Ktoré obdobie bolo najťažšie?

Po revolúcii muselo vedenie akadémie pristúpiť k redukcii. Po znížení rozpočtu bolo prepustených takmer 50 percent zamestnancov. Na našom ústave bol vytvorený rebríček a ľudia sa pozerali, či sú nad alebo pod čiarou, bolo to dramatické.

Aká je teraz nálada v akadémii? Cítite podporu od kolegov?

Volebný snem bol ťažký a 71-percentná podpora ma pozitívne prekvapila. Prvýkrát sa stalo, že v polovici funkčného obdobia bol odvolaný predseda. Vytvára to neistotu vo vedeckej obci a prirodzene ju to polarizuje. Odvolaním predsedu sme sa dostali do stavu „pacienta v umelom spánku“, a čím dlhšie je v takom stave, tým väčšie je riziko, čo sa stane, keď sa zobudí. Preto som sa rozhodol kandidovať.

Ktorý vedec vám zíde na um, keď sa spýtame, koho z akadémie by ste zaradili medzi špičku na svete?

Peter Biely z Chemického ústavu, ktorý vedie malý tím, ale nikdy nemal ambíciu robiť manažéra. On je príkladom vedca, ktorý je taký vhĺbený vo svojej problematike, že ho ostatný svet nijako nezláka, ani si nemyslí, že by mohol robiť niečo iné.

Má aj podmienky, ktoré potrebuje, alebo sa presadil vďaka hosťovaniam a spolupráci so zahraničnými inštitúciami?

Sú to spojené nádoby, každá problematika je iná a vyžaduje iné experimentálne zázemie. To, čo mu poskytuje SAV, bolo dostatočné, aby sa vypracoval na vedca svetových parametrov. Tým sa potom jeho pôsobenie rozšírilo aj na iné krajiny, čím sa dostal aj do iného prostredia a aj do lepších podmienok.

Peter Pellegrini ešte ako minister školstva pri debate o rozpočte pre SAV na jeseň vyhlásil, že by bolo žiaduce, aby predkladala projekty možno menej na potvrdenie teórie vzniku Zeme a podobné veci, ktoré sa objavujú v celom zozname projektov, ktoré sa tam skúmajú. Neurážajú vás takéto slová?

Tieto vyjadrenia nie sú šťastné a nie sú dobré, ale nechcem povedať, že ma urážajú. Je nerozumné predpokladať, že veda sa začína pri aplikovanom výskume. Nie je ľahké si predstaviť krasokorčuliara, ktorého začneme učiť piruetu, ale nevie korčuľovať. Základný výskum je priorita pre všetko, čo budeme robiť ďalej. Takéto vyjadrenia sú nepochopením procesu. Bez základného výskumu neexistuje aplikovaný a bez neho inovácie. Je to uzavretý kruh. Najvyspelejšie krajiny investujú najviac štátnych peňazí hlavne do základného výskumu. Neinvestujú dostatok peňazí do výskumu preto, že sú vyspelé a majú ich dosť, ale hlavne preto, že sa stali bohatými vďaka tejto filozofii.

Ak by ste mali ministra školstva presvedčiť, že nerobíte zbytočný výskum, ktoré príklady projektov alebo objavov by ste mu predstavili, aby ste ho presvedčili o kvalite SAV?

Často sa spochybňuje existencia humanitných ústavoch. Napríklad by sa dalo pýtať, načo je archeologický ústav, kde sa kutajú v zemi a hľadajú tam zvyšky po nejakých ľuďoch. Bez takéhoto typu výskumu by sme si asi však neuvedomovali vlastnú históriu a pre zdravý rozvoj štátu je jeho história dôležitá. Národná hrdosť sa nebuduje len na víťazstve v hokeji. Druhý príklad vyzerá okrajovo a na prvý pohľad možno s vedou nesúvisí, ale keď si každé ráno pustíte rozhlas a v jazykovom okienku sa dozviete, ako sa správne vyjadrovať, je to nezaplatiteľná služba.

Peter Pellegrini teraz ako predseda parlamentu dohliada na výstavbu podzemných garáži na Bratislavskom hrade, kde archeológovia objavili vzácne pamiatky.

Takéto stavby vo svete existujú, ale určite tomu predchádza veľmi seriózny archeologický výskum, ktorý povie, či je to možné a či si nezničíme časť našej kultúry. Alebo povie, že vykopávky môžeme vybrať, preložíme ich a z histórie sa nič nestratí. Vtedy si to viem predstaviť. Neviem, či sa k tomu náš archeologický ústav vyjadroval, ale rád by som si posudok pozrel, a potom by som vedel relevantne odpovedať.

S ktorým výsledkom výskumu SAV sa môžeme denne stretávať?

Výskum neprináša okamžité výsledky, v SAV však pracujeme aj na exkluzívnych projektoch pre ľudstvo. Kolega Igor Lacík pracuje na látke, ktorou možno kontrolovať hladinu cukru v krvi. Keď sa testovanie podarí, cukrovkárov tento liek o niekoľko rokov zbaví denného rituálu – pichania si inzulínu. Dobrý príklad základného výskumu je Fedor Gömöry, ktorý pracuje na magnetickom plášti neviditeľnosti. Daňoví poplatníci by sa mohli pýtať, načo takéto veci ľudia skúmajú a prečo to platia. Dnes však Fedor Gömöry rokuje s NASA na praktickom uplatnení tohto výskumu.

Pred niekoľkými mesiacmi havarovalo malajzijské lietadlo. Ako sa ako vedec pozeráte na stále neúspešné pátranie po jeho troskách?

To, že nevieme nájsť lietadlo, môže práve stimulovať druh výskumu alebo inovácie. Som presvedčený, že problém takéhoto typu sa časom vyrieši. Nie som odborník v tejto oblasti, ale z médií viem, že sonarmi hľadajú a skúmajú prítomnosť objektov. Šírenie ultrazvuku zo sonaru však vode tlmí. Ultrazvuk asi nie je najlepší riešením na prípady s veľkou hĺbkou, zložitým reliéfom, je to môj laický názor. Som však presvedčený, že sa dá vymyslieť technológia, ktorá by vedela bezkontaktne preskúmať aj hlbšie dno a dostať sa aj do priestorov, kam sa sonar nedostane.

Aké projekty môžu byť zaujímavé pre súkromných sponzorov?

Záujem musia mať firmy, ktoré musia vedieť, čo chcú. Nemôže to byť tak, ako som zažil v 90. rokoch, keď sme obehli veľa firiem s ponukou na aplikovaný výskum, no nebol záujem. Asi päť rokov máme projekt so zahraničnou firmou, ktorá chcela, aby sme zvýšili životnosť ich žiaruvzdorných materiálov. Na Západe sa kultúra takýchto vzťahov dlhodobo pestuje. My sme na začiatku tohto procesu. Transformácia na verejno-výskumné inštitúcie nám v tomto zmysle otvorí trochu ruky, aby sme so záujemcami mohli komunikovať jednoduchšie.

Bude treba v SAV prepúšťať, aby bolo viac peňazí na špičkový výskum?

Skôr si myslím, že nie. Začal som diskusiu s ministrom školstva a mal som pocit, že z druhej strany je isté porozumenie. Nemôžeme chápať akadémiu ako výrobný podnik, kde škrtneme jednu časť, ktorá sa dobre nepredáva a začneme robiť iný typ výrobkov. Napríklad, kým sa neobjavil grafén ako exkluzívny nový typ materiálu, ľudia si ťukali na čelo, prečo platíte niekoho, kto skúma látku, ktorá je aj v obyčajnej ceruzke. Často sa ozývajú hlasy, načo vám je taký výskum, ale kto si zoberie na svedomie, že o dva týždne sa v tej oblasti niečo objaví a a my sme to direktívne zrušili? 60 miliónov je len na to, aby SAV prežila, ale na rozvoj a zvýšenie úrovne potrebujeme ďalšie zdroje, napríklad z grantov.  Ak ale má byť pre SAV tých 60 miliónov v rozpočte, nech je to aspoň stabilne. Keď mladý človek, ktorý chce ísť pracovať na SAV a  vidí každoročné vyjednávanie o peniazoch, prirodzene považuje pôsobenie v takejto inštitúcii za neperspektívne. Potrebujeme stabilitu.

Odišli od vás vedci aj sami?

Veľmi veľa. Priemerný plat v SAV je okolo 830 eur, Juhomoravský kraj cez grant Únie ponúka čerstvým  absolventom doktorandského štúdia až 2000 eur. Mnohí odišli do firiem alebo za výhodnejšími podmienkami na zahraničné univerzity. Z môjho okolia odchádza ročne asi päť percent mladých vedcov.

Aké máte vzťahy s kolegami zo spoločenských vied? Ktorý z nich je vedcom na svetovej úrovni?

Štandardné, s niektorými veľmi dobré. Veľmi si vážim kolegov z Historického ústavu, ktorí vydali obsiahle dielo 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky alebo Gustáv  Husák: Moc politiky, politik moci. Profesor Jozef Bátora zas v spoločnom projekte s Nemcami odhalil nálezisko veľkej staroslovienskej osady.

SAV spolupracovala s premiérom Robertom Ficom na dlhodobej vízii Slovenska. Čo dôležité z tejto vízie vzišlo?

Bola to vízia, ktorá bola pripravená ešte za prvej vlády Roberta Fica. Zadanie bolo fajn, ale keďže som na nej nepracoval, ani som ju veľmi neštudoval. Viem len, že Učená spoločnosť SAV sa k nej vyjadrila negatívne, lebo neponúkala východiská a popisovala  existujúci stav v časti, týkajúcej sa vedy, veľmi vágne.

Je SAV veľký a komplikovaný kolos s množstvom nekontrolovateľných procesov, alebo efektívne vedecké pracovisko?

SAV nie je veľký kolos. SAV tvoria prevažne vedeckí pracovníci s prísne kritickým a nezávislým myslením. Znamená to, že keď v diskusii niečomu nerozumejú, automaticky sa pýtajú prečo. SAV sa musí viesť preto inak ako bežná firma, kde sa vydajú príkazy a zamestnanci  ich musia splniť. Zamestnanci SAV vyžadujú kvalifikované zdôvodnenie rozhodnutí. Keď im porozumejú, tak ich jednoducho príjmu, keď nie, intuitívne sa tomu bránia.

To bola aj jedna z výčitiek na pána Jaromíra Pastoreka, ktorého snem navrhol odvolať z pozície predsedu?

Áno.

Pastorek podporil Fica v jeho prezidentskej kampani. Je v poriadku, ak sa predstaviteľ SAV takto zapája do politiky?

Som absolútne presvedčený, že nie. SAV je a musí zostať  prísne apolitická, ako podobné inštitúcie vo svete. V súkromí môže každý predstaviteľ  SAV mať svoj názor, ale nesmie vystupovať ako predseda SAV a nesmie to byť vnímané tak, že SAV sa priklonila k nejakej strane.

Prečo vtedy vedci a snem nezareagoval?

Nie je pravda, že nezareagovali.

Navonok nie.

Je to špecifický príklad, uvedomujeme si, že máme každý rok problémy s rozpočtom, vedec nie je v spoločnosti vnímaný ako zaujímavá osobnosť, ktorú by bolo treba podporovať, SAV nemá pozíciu, kedy by ju obyvateľstvo výrazne podporovalo, často zaznievajú opačné hlasy, preto navonok aj zamestnanci aj vedci vystupujú veľmi opatrne. Chceli sme to vyriešiť vnútri.

Vy by ste takúto podporu odmietli?

Áno.

Bola aj podpora pre Fica dôvod na odvolanie Pastoreka?

Podnetov, ktoré viedli k návrhu na jeho odvolanie bolo viacero. Aj toto bol jeden z argumentov, ale v konečnom návrhu na odvolanie sa neobjavil.

Bez tých ostatných dôvodov je to dôvod na odvolanie predsedu?

Keby som to spravil ja, nečudoval by som sa, keby ma odvolali.

SAV ocenila Fica aj vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča za podporu vedy pri 60. výročí založenia. Ako ju podporili?

Boli to pamätné medaily, nehovorím, že ma to extrémne nadchlo, ale ani ma to nevyrušilo. Nevidím problém, ak pamätnú medailu dostane úradujúci premiér alebo prezident. To nebola medaila za zásluhy.

Nehádali sa kvôli tomu vedci?

Aj takéto hlasy zazneli. Opakujem, vedci sú vo svojej podstate slobodomyseľní.

Cítili ste v minulosti v SAV tlak politikov?

V časoch vlády Vladimíra Mečiara som mal pocit, že tlak je, ale že ho vtedajšie vedenie ustálo. Pán Mečiar si zavolal riaditeľov organizácií na stretnutie do Stupavy, kde zaznelo, poviem to zjednodušene –  buď budete robiť ,čo povieme alebo vás rozpustíme. Formulácia bola dosť ostrá.  Malo ísť o to, že predmet výskumu SAV bude diktovať čerstvo sprivatizovaný slovenský priemysel. Vynikajúce výsledky vedeckých pracovníkov SAV uznané na medzinárodnom poli sú našťastie dôkazom, že sa tento scenár nenaplnil.

Dušan Čaplovič povedal, že dnešný stav SAV nie je len zlyhaním predsedu, ale celého predsedníctva a Snemu, najmä tých takzvaných revolucionárov, ktorí chcú z veľkej časti vyriešiť súčasný stav len jednorazovým zoťatím hlavy predsedu SAV Jaromíra Pastoreka. Zabúda sa, že každý člen predsedníctva, a osobitne jeho podpredsedovia a vedecký sekretár, nesú svoj diel viny nad terajším rozorvaným stavom. Čo to bolo za revolúciu a revolucionárov?

Neviem, či jeho list a vyjadrenia nehraničia so zasahovaním do samosprávnosti SAV. Navyše, považujem za nefér, keď pán poslanec hodnotil vnútorné spory ako stínanie hláv. Je predsa normálne, že pri riadení takej veľkej inštitúcie vznikajú spory. Nemyslím si však, že ľudí, ktorí majú odlišné stanovisko ako predseda, je vhodné označiť  za  revolucionárov. Pán poslanec Čaplovič vo svojich vyjadreniach pozabudol na fakt, že najvyšší samosprávny orgán SAV je snem a len ten sa môže o ktoromkoľvek členovi predsedníctva rozhodnúť. Ja ani žiadny revolucionár nemáme tú moc, aby to urobil sám. Januárový snem SAV jeho názory napokon vyhodnotil inak. Rozhodnutie snemu SAV o voľbe nového predsedu jeho názory spochybnil.

Na čom aktuálne pracujete?

Venujeme sa napríklad novým typom materiálov ako je grafén, vyrábame aj pórovitú keramiku, ktorá má zarásť do kosti tak, aby ju mohla úplne zrekonštruovať.

Jedna z vašich najvýznamnejších prác je návrh a syntéza keramického vrstevnatého nanokompozitu s výnimočnými mechanickými, termickými a elektrickými vlastnosťami a samodetekčnou schopnosťou na báze nitridu kremičitého. Čo to znamená v praktickom živote?

Pomocou nami vyvinutého kompozitu dokážeme včas odhaliť potenciálne poškodenie keramickej súčiastky. Princíp je vcelku jednoduchý, do keramického kompozitu sme vložili elektricky vodivú vrstvu, ktorou preteká elektrický prúd. Keď sa v súčiastke začnú tvoriť počiatočné mikroskopické trhlinky začne elektrická vodivosť tejto vrstvy klesať. Poklesom elektrickej vodivosti nám samotná súčiastka dáva signál, že v krátkom čase dôjde k jej zničeniu. Stále však dosť včas na to, aby sme ju mohli vymeniť, a tým zabrániť oveľa väčším škodám.