Od Mečiarovho ministra v maštali po plány bödörovcov. Vo Veľkom Slavkove opäť ide o veľké peniaze

Zúrivý minister trieskal päsťou po stole v maštali. Za chrbtom mu múkali kravy a on emotívne rozladený oznamoval, prečo končí vo vláde Roberta Fica. „Maštaľ je miesto, kde sa rodia zvieratá a zvieratá vedia, kedy majú dosť…“

Legendárny koniec ministra HZDS Miroslava Jureňu z roku 2007 si vynútil vtedajší premiér Fico pre škandál s pozemkami vo Veľkom Slavkove.

Malú obec neďaleko Popradu vtedy spoznalo celé Slovensko, podnikatelia napojení na vládnuce HZDS Vladimíra Mečiara sa cez pochybné reštitúcie lacno dostali k lukratívnym pozemkom.

Mečiarov minister Jureňa v kravíne kričal, že on s tým nič nemá, za Slovenský pozemkový fond nesie zodpovednosť vláda a na jej čele je Robert Fico zo Smeru. „Vyzývam Roberta Fica, aby konal a nepokračoval v tomto zlodejstve voči nám všetkým Slovákom,“ rozprával Jureňa.

Návrat do Veľkého Slavkova

„Sme veľmi chudobná obec. Nič tu nemáme, ani len krčmu. Všetko je rozpredané, rozkradnuté,“ začína svoje rozprávanie starosta Veľkého Slavkova Slavomír Pucci, ktorý ako nezávislý pred dvomi rokmi nastúpil do úradu. V sobotu miestni v referende hlasujú o jeho odvolaní.

Starosta vraví, že je za tým tlak vplyvných investorov, ktorí chcú vo veľkom stavať a zarobiť, a on im nejde po ruke.

O obecné zastupiteľstvo sa oprieť nemôže, aj v ňom by ho väčšina najradšej vymenila. Sedem z deviatich poslancov iniciovalo ľudové hlasovanie o jeho zosadení z funkcie.

Čo takto rozdelilo obec s nádherným výhľadom na tatranské štíty?

Aj po desiatich rokoch od pozemkového škandálu vplyvní ľudia vedia, že vlastniť pozemky v tejto dedine sa oplatí. Kde sa dá, skupujú parcely, k veľkým pozemkom sa za čudných okolností ďalej dostávajú aj cez štátny pozemkový fond.

Spomedzi rozbehnutých projektov je najväčší ten, ktorý sa plánuje pri geotermálnom vrte. Vzniknúť tam má obrovská rekreačná oblasť pre turistov s rozlohou vyše 100 hektárov. Ide o časť Burich pri Slavkovskom potoku, kam zvyknú chodiť obyvatelia na prechádzky. Projekt je rozčlenený na päť zón, zastavať chcú zhruba 45 hektárov. Podľa údajov z webovej stránky obce sa tam má postaviť 300 rekreačných chát, 13 penziónov, 5 hotelov, športové zariadenia, reštaurácia či dom opatrovateľskej služby.

„Lokalita by mala byť asi taká veľká ako celá obec,“ vysvetľuje starosta Pucci.

Projekt za veľké peniaze je ešte len začiatku. Aby investori vôbec mohli začať vybavovať povolenia, je potrebné zmeniť územný plán obce – čo sa od minulej jesene naťahuje hlavne pre postoj starostu. Rozhodujúce slovo budú mať poslanci v obecnom zastupiteľstve. Starosta však má pod sebou stavebný úrad, ktorý bude vydávať stavebné povolenia. Aj tu má obmedzené kompetencie, ak by vznikali problémy, investori sa môžu obrátiť na vyššie postavený okresný úrad, no to by výstavbu zdržalo na mesiace a možno aj roky.

Oblasť je zhruba kilometer pod Horným Slavkovom,v blízkosti preslávených pozemkov, pre ktoré z ministerskej stoličky odišiel Jureňa.

Kto tam vlastní pôdu?

Sto hektárov pozemkov, na ktorých novú štvrť pre turistov naplánovali, má viac majiteľov.

Väčšie pozemky, viac než 16 hektárov, vlastní spoločnosť TMDE, ktorá sa k nim dostala cez reštitúciu. Do mája tohto roka bol konateľom TMDE Marek Ciprian, ktorý je zároveň majiteľom aj okolitých 14 hektárov. Ide o podnikateľa z Nitry, ktorý vlastní bezpečnostnú službu Vel Security (pôvodne BNM Security). V roku 2012 ju prevzal od Miriam Gombíkovej, dcéry oligarchu a majiteľa Bonulu Miroslava Bödöra. Syn Norbert Bödör sedí vo väzbe, je stíhaný v kauze Dobytkár pre podozrenie z prania špinavých peňazí a Threema ho prepája s Marianom Kočnerom.

Ciprianom sa zaoberá Okresný súd v Žiline. Preveruje, či Vel Security skutočne vlastnia on a Andrea Ciprianová, alebo sú vo firme len nastrčenými osobami. Podľa portálu aktuality.sk Ciprian býva v paneláku na nitrianskom sídlisku Klokočina, esbéeska Vel Security má miliónové tržby. Investigatívne centrum Jána Kuciaka v minulosti poukázalo, že Vel Security môže byť skrytou dcérskou spoločnosťou Bonulu a keď spolu súťažili v štátnych tendroch na strážne služby, konkurenčný boj nemusel byť reálny.

Prečo sa Ciprian rozhodol investovať práve vo Veľkom Slavkove a ako sa k pozemkom dostal, sme sa nedozvedeli. Po predstavení sa do telefónu opakoval: „Haló, haló,“ potom sa spojenie zrušilo. Na opakované telefonáty nereagoval, neodpísal ani na e-mail s otázkami.

Spoločnosť TMDE získala reštitučný nárok na pôdu od dvoch reštituentov bývajúcich v Česku, na Slovenskom pozemkovom fonde firma dosiahla, že im vydali pozemky vo Veľkom Slavkove v blízkosti vzácneho vrtu.

Zmluvu o bezodplatnom prevode pozemkov koncom roka 2014 podpísal Ciprian s vtedajšou riaditeľkou fondu Gabrielou Matečnou, nominantkou vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka zo Smeru, ktorý sa pozná s Miroslavom Bödörom. Matečná sa neskôr stala ministerkou pôdohospodárstva za SNS. Reštituentov, s ktorými sa Ciprian dohodol, sa redakcii vyhľadať nepodarilo.

V blízkosti pozemkov Cipriana má parcely Branislav Chlpík, filmový producent z Bratislavy. Odmietol zverejniť, ako sa k nim dostal. „Ak dovolíte, na otázky, ktoré sa týkajú môjho súkromného vlastníctva, neodpoviem, pretože to nie je vecou verejnou,“ reagoval Chlpík s tým, že sa o situáciu vo Veľkom Slavkove nezaujíma, má iné priority.

S pozemkami nemôže robiť čo chce, podľa listu vlastníctva sú totiž založené v prospech právničky Veroniky Bolješikovej. Tá tvrdí, že záložné právo vzniklo v roku 2014. „Bolo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu štandardne za účelom zabezpečenia pohľadávok, ktoré som vtedy mala.“ Čo to bolo za pohľadávky a či ona teda je reálnou majiteľkou parciel, neozrejmila, odvolala sa na to, že išlo o zmluvný vzťah medzi ňou a Chlpíkom.

O Bolješikovej písalo Plus 7 dní v súvislosti s kaštieľom v Malante, ktorý je v katastri Nitrianskych Hrnčiaroviec, kde má dom Bödörov syn Norbert. Kaštieľ patrí štátnemu Agrokomplexu. K okolitým pozemkom sa cez reštitúcie na Slovenskom pozemkovom fonde dostala L. I. B. Legal, kde je konateľkou Bolješiková. Dnes už ich má Bödörov známy Róbert Ďurica, agropodnikateľ z Babindola. Týždenník prepojil kaštieľ v Malante so zámočkom vo Veľkom Ďure, ktorý skončil v rukách niekdajšieho zamestnanca Bonulu Petra Bratha.

Ďalších 29 hektárov pri vrte, kde by mohla vyrásť nová turistická oblasť, vlastní firma Agri Company so sídlom v Bratislave. Zo zverejnených účtovných závierok vyplýva, že firma prakticky nič nerobí, nemá zamestnancov. K parcelám sa dostala za 15-tisíc eur, čo vychádza na pár centov za štvorcový meter. Podrobnosti sme chceli zistiť od predsedu predstavenstva Daniela Líšku, ktorý pôsobí aj ako prezident Slovenského zväzu karate. Na zväze nám odporučili sa naňho obrátiť e-mailom. Na zaslané otázky od utorka neodpísal.

Vzácny vrt, v okolí ktorého má projekt vyrásť, patrí firme Jana Telenského, ktorý už jeden vrt využil a postavil známy aquapark v Poprade. Pred rokmi chcel rekreačné stredisko v spolupráci s obcou stavať aj vo Veľkom Slavkove, do nového zámeru zapojený nie je. Vyzerá to tak, že s pomocou vrtu s vodou teplou približne 55 stupňov Celzia bude pre projekt len vyrábať teplo.

Investor Antal: Obec postupuje nepredvídateľne

V lokalite je vlastníkom menších parciel aj firma Royal Brabest Capital, v ktorej figuruje podnikateľ Roman Antal zo Svitu. Verejnosti je známy hlavne vďaka kontroverznej vyhliadkovej veži na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách, ktorá nedávno dostala anticenu za architektúru Brutus.

Antal vlastní v dedine časť pozemkov aj so spomínaným Ciprianom z esbéesky Vel Security. Za koľko a od koho pozemky nadobudol, si necháva pre seba: „Podliehajú obchodnému tajomstvu.“

Antal ako jediný z oslovených podnikateľov bližšie opísal skúsenosti so zástupcami obce. Sťažuje sa na neodbornú a neprofesionálnu komunikáciu. Vraj postupujú tak, aby vznikali prekážky, „ktoré majú za následok oddialenie vybavenia podaní, respektíve ich nevybavenie vôbec“.

Podnikateľ Antal tvrdí, že od obecného úradu pol roka žiada územnoplánovaciu informáciu k parcelám, písomnú odpoveď dodnes nedostal. „Postupujú nepredvídateľne, podľa môjho názoru až protiprávne,“ povedal, zvažuje preto podnet na prokuratúru. Predstavitelia obce podľa neho konajú, akoby boli pod vplyvom rôznych lobistických skupín a silných investorov, ktorí majú v obci podnikateľské zámery. Podotkol však, že na nikoho konkrétneho z obecného úradu nepoukazuje, aby nedošlo k zásahu práv na ochranu osobnosti.

Starosta Pucci odmieta, že by konal v prospech investorov, vraj je to celé naopak, to investori sú v skutočnosti za snahou o jeho odvolanie, pretože im dáva najavo: „Že v obci sa nemôže len zbesilo stavať, ale poriadne doriešiť aj to, kto bude odvážať komunálny odpad, čističku odpadových vecí a mnoho ďalších praktických vecí.“

Oslovení poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí iniciovali referendum o odvolaní starostu, povedali, že nie sú pod tlakom investorov. Jeden z nich, Martin Josko, vraví, že starosta bráni zveľaďovaniu obce. „Svojím postom starosta brzdí rozvoj obce. Odmieta sa stretávať s investormi, ktorí majú zámery v jednotlivých lokalitách. Oni sa chcú baviť o podmienkach, ale nemajú sa s kým,“ hovorí Josko.

Poslanec Josko sa objavil v pozadí spornej reštitúcie pri Košiciach z roku 2018. Ukázalo sa, že ako konateľ firmy Slovenské štrkopiesky začal neďaleko Košíc vybavovať ťažbu štrkopieskov na štátom vlastnených pozemkoch. Spoločnosť sa k nim dostala až neskôr, opäť prevodom na Slovenskom pozemkovom fonde. V pozadí tejto reštitúcie bol vplyvný podnikateľ Peter Sýkora z Bratislavy, ktorému sa už roky darí cez reštitúcie dostávať k pozemkom, ktoré zapadajú do jeho developerských plánov v okolí Bratislavy.

Sýkora má aktivity aj s Romanom Antalom, majiteľom pozemkov vo Veľkom Slavkove – majú spolu pozemky vo Veľkej Ide, ktoré štát vydal cez reštitúciu krátko po februárových voľbách ešte pred nástupom vlády Igora Matoviča. Pozemkový fond vtedy viedla Matečnej nominantka Adriana Šklíbová.

Poslanec z Veľkého Slavkova Josko tvrdí, že starostu Pucciho chcú odvolať preto, lebo si v úrade robí čo chce. „Správa sa ako feudálny panovník, občanov má za poddaných a poslanci sú preňho menejcenní.“ Josko starostovi vyčíta, že nepodpisuje uznesenia obecného zastupiteľstva, zneužíva obecné noviny na sebaprezentáciu, alebo že znemožnil podporu tamojšieho futbalového klubu z obecných peňazí.

Vzťahy medzi obecným zastupiteľstvom a starostom sú vyhrotené aj podľa ďalšej poslankyne Andrey Lichvárovej. Za najväčšie chyby starostu označuje neochotu komunikovať a že materiály, o ktorých majú na zastupiteľstve rokovať, dostávajú príliš neskoro.

Korupciu nenašli

Starosta Pucci si pohneval poslancov, keď sa na políciu obrátil pre podozrenie z korupcie. Podnet podal, keď sa od poslankyne Lichvárovej dopočul, že si dvaja poslanci údajne pýtali profit za hlasovanie v prospech investora. V novembri 2019 sa jej na obecnom zastupiteľstve pýtal, či povie ich mená, ona podľa zverejneného videozáznamu odpovedala: „Nie.“

„Starosta klame,“ reagovala Lichvárová s tým, že na polícii bola vypovedať a záležitosť považuje za uzavretú.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Rastislav Hruška v máji prípad zastavil s tým, že sa nič nepodarilo preukázať.

Lichvárová nepovažuje za správne brániť zmysluplným výstavbám, pretože vďaka nim sa obec zväčšuje, a tak má šancu dotiahnuť sem aj lekára či väčšie nákupné centrum. Zároveň hovorí, že „nikdy nepodporí“ výstavbu pri vrte.

Aj pre obecné referendum o odvolaní starostu platí, že musí prísť hlasovať nadpolovičná väčšina voličov, inak bude neplatné.

Ak si stoličku starosta udrží, patová situácia v dedine zrejme bude pokračovať. Väčšina poslancov nedávno odhlasovala, že starosta môže nakladať s majetkom a peniazmi obce len do výšky 300 eur, čo podľa Pucciho odporuje zákonu.

A ako to dopadlo s pozemkami z kauzy z čias prvej vlády Roberta Fica? Po prevalení prípadu sa vrátili štátu. Už iným príbehom je, že zlodejina sa zopakovala a na Mečiara prepojení podnikatelia sa cez reštitúcie predsa len dostali k pozemkom pod Tatrami, konkrétne v Starej Lesnej a Veľkej Lomnici, upozornil v roku 2009 denník SME.