Developer JTRE: Národné kultúrne a kongresové centrum chceme v Novom Lide
V projekte Nového Lida bude určite škola, cirkevná stavba a bývanie, hovorí výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Pokiaľ nové kongresové centrum vznikne v Novom Lide, bude podľa výkonného riaditeľa JTRE Pavla Pelikána srdcom projektu a spojené s pešou lávkou s námestím pred SND. V rozhovore hovorí aj o tom:
- či pandémia koronavírusu ovplyvní ceny bytov,
- čo všetko plánujú postaviť v projekte Nové Lido,
- prečo sa nová električková trať nehodí na Landererovu ulicu, ale popred budovu SND,
- ako vníma, že o byty JTRE majú záujem politici a ľudia blízki strane Smer,
- či sa majitelia J&T angažujú v JTRE.
Pandémia koronavírusu izolovala mnohých ľudí doma, z kancelárií ľudia prešli na home office. Medzi akými „štyrmi stenami“ sa izolujete vy?
Mám to šťastie, že môžem z mesta odísť na dedinu. Máme tam s manželkou malý domček so záhradou. Keďže máme tri malé deti, je to pre nás vykúpenie.
Taký útek z mesta.
Nedá sa úplne povedať, že je to útek z mesta, skôr prirodzenejšie prostredie pre deti.
Stretávame sa v čase, keď silnie druhá vlna pandémie koronavírusu. Ako pandémia ovplyvní developerov?
Zrejme ovplyvní všetkých okolo nás, my sme len jednou časťou z celého reťazca podnikateľov či občanov. Určite sa bude klásť väčší dôraz na bezpečnosť ľudí, ktorí sa pohybujú v jednotlivých projektoch. Musíme sa však pozrieť aj na to, čo sa dialo v minulosti – napríklad Ázia si v minulosti prešla rôznymi pandémiami a nejako zásadne sa im nezmenil život; ani budovanie nových realitných projektov sa nijako zásadne nezmenilo. Očakávam, že postupne sa život u nás dostane pod kontrolu a vrátime sa k normálnemu, štandardnému spôsobu fungovania.
Ako zmeníte vy ako developeri svoje nároky alebo postupy?
V prvom rade sa klienti budú pýtať na to, v akom stave sú objekty, ktoré si budú chcieť prenajať či kúpiť – ako sú technologicky vybavené, ako im dokážu zabezpečiť zdravé prostredie na prácu alebo bývanie. Dnes sa však už kancelárie stavajú tak, aby boli flexibilné, aby vedeli podľa požiadaviek deliť priestory a modernými systémami obmedzovať počet ľudí v budove. Technológie v oblasti kontroly vstupu, riadenia tepelnej pohody v priestore a vetrania sú čoraz bezpečnejšie a kvalitnejšie. Nedá sa teda povedať, že od zajtra by sa začalo v dôsledku pandémie projektovať inak.
Myslíte si, že sa skončí éra open spaceu?
Všetko, čo sa teraz deje počas koronakrízy, sa deje úplne opačne ako predtým – pred pandémiou sa tímy združovali, začali sa vo veľkom budovať otvorené priestory a presadzovala sa politika spoločných stolov. Interakcia pracovného prostredia a ľudí sa stavala úplne navrch firemných stratégií. Teraz je to naopak. Nemyslím si však, že open space vymizne. Zaujala ma odpoveď na otázku, aká bude kancelária budúcnosti – tá znela, že taká, aká bola kancelária v minulosti. Keď si spomeniete na staršie americké filmy, kde zamestnanci sedeli v kójach, mali od seba odstup. Nemyslím si však, že to tak dopadne.
Čiže nebudeme sedieť v malých zasklených kanceláriách?
Ľudia sú spoločenské tvory, celosvetovo máme vyspelé zdravotníctvo, preto očakávam, že si s touto situáciou poradíme v relatívne dohľadnom čase a vrátime sa k tomu, čo je normálne. Nie je totiž normálne, aby sme sedeli v nejakej búdke a pozerali sa na seba cez sklo.
Ovplyvní pandémia cenu bytov?
Je to špecifická oblasť, ktorá môže, ale nemusí byť koronakrízou dotknutá. Závisí to najmä od lokálnych pomerov. Treba si uvedomiť, že pokiaľ majú ľudia dve rovnocenné ponuky na kúpu bytu, kupujú cez emócie. Vyberú si byt, ktorý ich viac zaujme. Toto bude veľmi dôležité v prípade, ak bude prevaha ponuky oproti dopytu – emócie budú hrať pri predaji výraznú rolu. Do popredia tak pôjdu projekty, ktoré ponúknu kupujúcim vyššiu pridanú hodnotu. Určite sa do budúcnosti ceny budú držať alebo zvyšovať, záleží to na stave ponuka – dopyt.
V Bratislave je už teraz veľký nedostatok bytov.
Bratislava je špecifická v tom, že tu evidujeme viac ako stotisíc ľudí, ktorí do hlavného mesta denne alebo týždenne dochádzajú za prácou. Časť z nich tu neskôr ostane a presťahuje sa sem s rodinami. Dopyt je teda vyšší ako v iných častiach Slovenska a tiež vyšší, ako je ponuka. Neznamená to však, že by všetky byty boli vypredané hneď z papiera. Pravdou však je, že voľných nových bytov v Bratislave je približne len tisíc.
Developerské projekty zaberajú enormne dlhý čas na prípravu – najmä pre povoľovacie procesy. Bojujeme s nie úplne ideálnym územným plánom, ktorý je málo flexibilný. To sú tiež faktory, ktoré ovplyvňujú počty nových bytov.
Územný plán by sa mal meniť, ale to môže trvať desať rokov.
To už budem možno na dôchodku.
Je vôbec v Bratislave ešte kde stavať? Nie je už preplnená?
Určite je kde stavať. Bratislava je vzhľadom na to, aký počet ľudí v nej žije, pomerne veľká, jej hustota obývania je výrazne nižšia, ako napríklad vo Viedni. Ešte stále máme v centre mesta
