Štefan Bugan
Pavel Hapal mal vo svojej hráčskej aj trénerskej kariére na dosah niekoľko výnimočných úspechov.
Ako hráč si mohol zahrať vo finále majstrovstiev Európy a na majstrovstvách sveta, stať sa hviezdou španielskej ligy a legendou Sparty Praha.
Ako tréner mohol byť hrdinom v Žiline, získať medailu na európskom šampionáte do 21 rokov a postúpiť s mužskou reprezentáciou na majstrovstvá Európy.
K všetkému mu chýbalo veľmi málo. Niekedy spravil chyby, ale často mal aj smolu na okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť.
Keď vás zraní spoluhráč, je to jednoducho smola. Pri penalte stačí, aby sa brankár hodil na opačnú stranu, a všetci vás oslavujú. Keď čakáte na výsledok iného zápasu a potrebujete v ňom akýkoľvek iný výsledok ako 1:0, pravdepodobnosť by mala byť na vašej strane.
Hapalov životopis je napriek mnohým hráčskym aj trénerským sklamaniam pôsobivý, no aj pri najväčších úspechoch mohol pomýšľať ešte vyššie. Veľakrát sa musel pýtať, čo mohlo byť, keby…?
Jeho pôsobenie pri slovenskej reprezentácii sa skončilo rovnako. Odvolali ho pred zápasom, v ktorom mohol postúpiť na Euro. Že si za to môže sám dlhodobo slabými výkonmi mužstva, je druhá vec.
Ku cti mu slúži, že napriek mnohým sklamaniam nie je zatrpknutý a všetci o ňom hovoria ako o slušnom a rozhľadenom človeku.
Pavel Hapal po dvoch rokoch skončil ako tréner slovenskej futbalovej reprezentácie. Toto rozhodnutie v pondelok už len formálne potvrdí výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu.
Dvakrát pochovaný na Sparte
Je 21. marec 2000. Vypredaná Letná sleduje, ako Sparta Praha vzdoruje Barcelone. V 88. minúte je stav 1:1 a rozhodca zapíska penaltu pre domácich. Žiadna z opôr nemá odvahu zobrať zodpovednosť na seba.
Prihlási sa až Pavel Hapal. Striedajúci hráč s Gretzkého číslom 99 na drese. Pre skúseného futbalistu a bývalého reprezentanta je to len jeho šiesty zápas za Spartu. Diváci ho doteraz neprijali, ale tento moment to môže zmeniť. Môže sa stať hrdinom, ktorý strelil víťazný gól proti Barcelone.
Hapal sa postaví proti holandskému brankárovi Ruudovi Hespovi a to, čo v najbližších sekundách spraví, spôsobí, že zo štadióna odíde zadným vchodom, budú po ňom pokrikovať taxikári a za Spartu si už nikdy nezahrá.
Čech sa pomaly rozbehne a pošle pomalú strelu po Hespovej ľavej ruke. Holanďan loptu s prehľadom vyráža. Hapal mal aj smolu, že brankár vystihol smer jeho zakončenia, ale tak sa dobrá penalta jednoducho nekope.
Jeden z najhorších večerov Hapalovej kariéry sa však ešte nekončí. O tridsať sekúnd dostane od Michaela Reizigera pri postrannej čiare jasličky, čím sa začne gólová akcia Barcelony na 2:1 po osi Reiziger, Xavi, Frank de Boer, Gabri.
„Tá penalta ma v Sparte pochovala,“ povedal podľa TV Nova Hapal, ktorý zo štadióna odišiel zadným vchodom.
Penalta ho mátala aj po 11 rokoch. „Keď hrala Plzeň s Barcelonou, modlil som sa, aby tú penaltu v televíznych reportážach vynechali. Keby som dal, mohol som byť slávny.“
Lenže nedal a na druhý deň po zápase na neho podľa idnes.cz kričal taxikár: „Tiahni naspäť na Moravu.“ A Hapal naozaj išiel. Za Spartu odohral len šesť zápasov a vrátil sa do Olomouca. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002. Do klubu sa vrátil ako tréner a opäť to bol prepadák.
V Žiline najprv hrdina, potom na smiech
V súvislosti so Spartou zažil aj veľké víťazstvo. Akurát bol vtedy na opačnej strane. Ako tréner Žiliny vyradil pražský klub v predkole Ligy majstrov v sezóne 2010/11 po výsledkoch 2:0, 1:0.
Postup slovenského tímu do skupinovej fázy Ligy majstrov je jednoznačne úspech.
Majiteľ Žiliny Jozef Antošík pred skupinovou fázou tvrdil, že jeho klub má na štyri body zo šiestich zápasov, a dúfal, že ich získa sedem. Po najväčšom žilinskom úspechu v histórii však nasledovalo šesť prehier a skóre 3:19.
„Žilina hrala v Lige majstrov trápnu úlohu,“ zhodnotil jej vystúpenie tréner Stanislav Levý pre český Sport.
Tento denník vtedy vyšiel s tvrdou kritikou na Hapalovu adresu.
„Žilina si vytvorila povesť bandy hráčov, ktorí sú dopredu úplne neškodní a v obrane nešikovní až beda. Dôkazom nech je debakel 0:7 od Olympique Marseille, najhoršia domáca porážka v dejinách Ligy majstrov vôbec. To naozaj nie je rekord, ktorým by sa chcel niekto chváliť.“
Klub potom neprajníci niekoľko rokov sarkasticky prezývali MŠK 07 Žilina.
Hlavný diel viny padá, bohužiaľ, na Hapala. Ak si myslel, že so súpermi v Lige majstrov sa môže merať ako rovný s rovným, bol naivný.
„Žilina skrátka pôsobila ako chlapík, ktorý hrá v celej rodine najlepšie žolíka, a tak sa vydá na turnaj majstrov v pokri. Tam logicky prehrá aj nohavice a je všetkým na smiech,“ napísal český novinár Jakub Konečný.
Slzy pri dvadsaťjednotke
Zatiaľ čo so Spartou, s Žilinou a so slovenskou reprezentáciou nedosiahol Hapal väčší úspech najmä vinou vlastných rozhodnutí, ako tréner slovenskej reprezentácie do 21 rokov mal veľkú smolu.
S tímom okolo Milana Škriniara a Stanislava Lobotku hral atraktívny futbal a dosahoval aj výborné výsledky. Už postup na európsky šampionát v Poľsku bol úspech.
Slovákom sa vydaril aj finálový turnaj. V základnej skupine zdolali Poliakov 2:1, Švédov 3:0 a prehrali s Angličanmi 1:2. Piate miesto v Európe je skvelý výsledok, jeden z najlepších v Hapalovej trénerskej kariére.
Aj na tento turnaj však spomína s trpkosťou. So Slovákmi mohol hrať v semifinále o medaily, keby sa zápas Taliansko – Nemecko skončil akýmkoľvek iným výsledkom ako 1:0 pre Taliansko. Ten posúval ďalej Talianov aj Nemcov a obe mužstvá sa celý druhý polčas logicky snažili, aby sa výsledok nezmenil.
„To, čo predviedli Nemci a Taliani, bola jedna veľká hanba futbalu na takomto šampionáte,“ hovoril Hapal na tlačovke a do očí sa mu tlačili slzy.
Smoliar aj ako hráč
Pavel Hapal nemal veľa šťastia ani ako hráč. Hoci bol skvelý krajný stredopoliar a predchodca Pavla Nedvěda, najväčšie úspechy ho obišli. V reprezentácii debutoval v januári 1991, čiže pol roka po vydarených majstrovstvách sveta v Taliansku.
S Československom mu tesne ušiel postup na MS 1994 a s českou reprezentáciou patril do základnej zostavy v kvalifikácii na ME 1996.
Na striebornom šampionáte si však nezahral. Mesiac pred štartom turnaja si zlomil nohu po zrážke v ligovom zápase s vlastným brankárom.
Stalo sa mu to už ako futbalistovi Tenerife v španielskej lige. Do klubu si ho z Bayeru Leverkusen vyžiadal legendárny tréner Jupp Heynckes, ktorý neskôr dvakrát vyhral Ligu majstrov – s Realom Madrid a Bayernom Mníchov.
Hapal si zlomil nohu práve vtedy, keď bol na vrchole síl. Za Tenerife nastupoval v základnej zostave počas jednej z najlepších sezón v klubovej histórii. V španielskej lige Tenerife skončilo piate, čo mu zaručovalo účasť v Pohári UEFA.
Hapalovi stačilo potvrdiť životnú formu na ME v Anglicku 1996 a zrejme by ho čakal prestup do niektorého z veľkoklubov. Namiesto toho si pre zranenie tri roky nekopol do lopty.
Zahodená penalta proti Barcelone prišla až po reštarte kariéry. V čase, keď už Hapal nebol veľkým talentom z prvej polovice 90. rokov.
Čo bude ďalej?
Keď Slováci pred pár dňami vyradili Írsko, zdalo sa, že na Hapala sa konečne usmialo šťastie. Vyhral na penalty aj vďaka zákroku Juraja Kucku na bránkovej čiare v riadnom hracom čase.
Nakoniec však v jeho príbehu opäť víťazí smola. Na tom, že si za výkony slovenskej reprezentácie zaslúžil odvolanie, sa zhodne väčšina odborníkov. Veľká časť z nich – a asi aj samotný Hapal – si však myslela, že dostane šancu dokončiť svoju prácu ešte v novembrovom zápase proti Severnému Írsku.
Výkonný výbor SFZ mal však iný názor.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
