Denník N

Kultúra tu bola vždy na poslednom mieste, asi nie je súčasťou našej genetickej výbavy, hovorí Sláva Daubnerová

Sláva Daubnerová. Foto - archív S. D.
Sláva Daubnerová. Foto – archív S. D.

„Neviem, či sem vôbec chcem patriť, či sa ešte cítim byť súčasťou tohto prostredia, ktoré kultúru tak veľmi vytesňuje nabok,“ vraví nezávislá umelkyňa, performerka a režisérka Sláva Daubnerová.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Minulý mesiac ste pred publikom uviedli svoje autorské predstavenie Masterpiece, ktoré sa stretlo s mimoriadne pozitívnym ohlasom, no vy ste avizovali, že táto sólová pohybovo-vizuálna inscenácia je vaša posledná. Prečo? 

Projekt Masterpiece vznikal dlho, popri viacerých projektoch, ktoré som režírovala v zahraničí. Prvý raz som o ňom začala uvažovať asi v roku 2016. Vtedy som si ešte nemyslela, že bude môj posledný. Odráža môj dlhodobý a silnejúci pocit, ktorý opisujem slovami, že „plávam v skafandri po obežnej dráhe“.

Rozhodnutie, že pôjde o posledné predstavenie, prišlo postupne. V tejto krajine som totiž pre seba prestala vidieť perspektívu. Vďaka režijným ponukám zo zahraničia som začala hľadať alternatívu svojho profesionálneho umeleckého pôsobenia inde. Masterpiece sa pre mňa stal ukončením jednej osobnej aj umeleckej etapy.

Musím sa priznať, že neviem, či do slovenského prostredia ešte patrím. Posledné dva roky som tvorila už iba v zahraničí a za celý ten čas som nadobudla pocit akéhosi vzduchoprázdna. Necítim sa tu už doma. No na druhej strane, v zahraničí, kde tvorím, som stále cudzinka, aj vďaka tomu, že život režisérky je neustále na cestách, po hotelových izbách, z projektu do projektu. Celú dnešnú situáciu na Slovensku preto pozorujem akoby z nejakej vesmírnej kapsuly. Neviem, čo si mám o nej myslieť. Neviem, či sa ma to všetko ešte týka. Či sem vôbec chcem patriť, či sa ešte cítim byť súčasťou tohto prostredia, ktoré kultúru tak veľmi vytesňuje nabok.

V čase celosvetovej pandémie je však aj kultúra globálne výrazne obmedzená – podujatia sa rušia, mnohé divadlá, koncertné sály a operné domy sú zatvorené. Aký vplyv to má na vaše plány a všeobecne na nezávislých umelcov, ako ste vy?

Samozrejme, že to má veľký vplyv, aj na mňa osobne. Operné podujatia, ktoré sú v posledných rokoch hlavnou náplňou mojej práce, padajú ako prvé vzhľadom na to, že ide o veľké projekty s veľkým počtom ľudí. Som teda vo veľmi zvláštnej situácii. Korona prišla paradoxne práve vtedy, keď sa mi konečne začali otvárať viaceré cesty a možnosti pracovať v zahraničí.

Na druhej strane musím zopakovať, že súčasná situácia v kultúre na Slovensku ma vôbec ničím neprekvapuje. Keď prišla pandémia, bolo mi jasné, že na slovenskú kultúru bude mať likvidačné následky.

Prečo?

Kultúra tu bola vždy na poslednom mieste. Obrazne by som povedala, že nie je súčasťou našej genetickej výbavy. Slováci kultúru

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • plošné testovanie prebieha od 7:00 do 22:00, otázky a odpovede
  • do 12. hodiny otestovali 828-tisíc ľudí, 7947 bolo pozitívnych, teda asi percento
  • očakávajú, že za víkend otestujú tri milióny
  • kto sa nepreukáže negatívnym testom, bude musieť dodržiavať pravidlá zákazu vychádzania, potvrdil premiér
  • Košice sa obávajú nedele, chýbajú certifikáty aj ochranné pomôcky
  • za piatok pribudlo 2573 prípadov a 7 úmrtí
  • Denné prírastkyVývoj epidémieAktuálna 3D mapa

      Kultúra v karanténe

      Podcast Denníka N

      Rozhovory

      Kultúra

      Teraz najčítanejšie