Nový Zéland má za sebou najčudnejšie voľby. Fenomén Jacinda skrotila covid a jasne vyhrala

Obdivuje bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú, vo vrcholovej politike je dve desaťročia a prezývajú ju „drvička“.

Teraz ju však „rozdrvila“ jej hlavná politická súperka, premiérka Jacinda Ardernová, ktorá podľa očakávaní obhájila svoj post. Ardernová v posledných troch rokoch zvládla tri náročné krízy a medzitým sa stala matkou. S koronakrízou si poradila príkladne.

Porazená líderka opozície Judith Collinsová pred voľbami prijala náročnú politickú výzvu – stala sa treťou líderkou Národnej strany za šesť mesiacov a viedla ju v kampani proti jednej z najpopulárnejších líderiek na svete.

Novozélandské parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili v sobotu, označil denník Guardian za „najčudnejšie v histórii krajiny“. Novozélanďanom sa podľa britského denníka príliš nechcelo voliť, hlavnou témou bola daň pre bohatých a Facebook jednej strane v čase vrcholiacej kampane zrušil oficiálny profil.

Víťazom sa stali podľa očakávaní labouristi, ktorí môžu prvýkrát v novozélandskej histórii vládnuť sami – bez potreby ďalšieho koaličného partnera. Pritom ešte vlani podľa prieskumov prehrávali, keď nedokázali naplniť viacero predvolebných sľubov z roku 2017.

Zhruba 60 percent voličov odoslalo svoj hlas v predstihu, pričom len v piatok volilo 234-tisíc ľudí. Mnohí z nich využili elektronické hlasovanie.

234k people voted yesterday bringing the total early vote tantalisingly close to 2m – 1,976,996 in total. That's 57% of the enrolled population and 75% of the total 2017 vote. pic.twitter.com/61jBiRm9TL

— henry cooke (@henrycooke) October 17, 2020

Výsledkom bolo, že vo volebných miestnostiach sa netvorili takmer žiadne rady. Jeden novozélandský fotograf na Twitteri glosoval: „Voliť v tomto pekle bolo nočnou morou. V najbližšom volebnom obvode stál v rade jeden človek. Akoby chceli blokovať demokraciu. Mne to však nedalo – nasadol som do auta a išiel som do 38 sekúnd vzdialeného ďalšieho obvodu, ktorý už bol prázdny.“

Súčasťou volieb boli aj referendá o legalizácii marihuany a eutanázie. Ich výsledok sa dozvieme až 30. októbra, ale podľa prieskumov by referendum o marihuane nemalo byť úspešné, kým to o eutanázii áno.

Collinsová žartovala o obéznych ľuďoch 

Voľby sa mali pôvodne uskutočniť 19. septembra, ale Ardernová ich v septembri odložila o štyri týždne. Dôvodom bol koronavírus.

Túto zmenu žiadali predovšetkým opozičné strany, ktoré sa sťažovali na nedostatok času na kampaň.

„V prvom rade chcem zabezpečiť voľby s hladkým priebehom, v ktorých budú mať všetci voliči šancu dozvedieť sa potrebné informácie o stranách a kandidátoch,“ povedala Ardernová podľa agentúry AP.

Kampaň tak vrcholila v posledných týždňoch.

Takmer dva milióny voličov (57 percent) volili v predstihu. Väčšina hlasov bola odoslaná elektronicky, a tak sme sa výsledky dozvedeli rýchlo – už hodinu po uzavretí volebných miestností bola spočítaná zhruba desatina hlasov.

Víťazom sa po spočítaní 99 percent hlasov stala podľa očakávaní Labouristická strana, ktorá získala zhruba 49 % hlasov a 64 kresiel v 120-člennom parlamente. Národná strana s 27 % obsadí 35 kresiel.

Očakáva sa, že labouristi budú vládnuť spolu so zelenými, ktorí vďaka 7,5 % získali 10 miest v parlamente. Päťpercentné kvórum prekročila aj strana ACT s 8 %.

Jacinda Ardernová sa po zverejnení troch štvrtín výsledkov prihovorila Novozélanďanom. Svoj prejav začala v maorskom jazyku.

„Žijeme v polarizovanom svete. Dúfam, že tieto voľby ukázali, že my takí nie sme. Sme príliš malí, aby sme stratili perspektívu,“ komentovala.

Líderka Národnej strany Judith Collinsová blahoželala labouristom k „skvelému výsledku“.

„Ani sa však nenazdáme, ako prejdú tri roky. Chcem, aby bolo jasné, že dnešok je len začiatkom,“ povedala počas volebnej noci.

Stredopravej Národnej strane príliš nevyšli posledné týždne. Aktuálna líderka Judith Collinsová nepresvedčila v televíznych diskusiách a jej popularita klesla na 20 percent. Denník Guardian píše, že niektorými vyjadreniami zaskočila verejnosť.

V jednom z nich označila Tasmániu, najmenší austrálsky štát, za „chudobného príbuzného“. Predtým žartovala o obéznych ľuďoch, keď povedala, že nadváha „nie je nákazlivá“.

Nový Zéland je treťou „najobéznejšou“ krajinou v OECD.

„Nie je také ťažké vybrať z mrazničky zeleninu a urobiť z nej nejaké jedlo,“ komentovala.

O svojej povahe neskôr podľa Guardianu povedala: „Dokonale si uvedomujem, že nie som schopná ‚vyjacindovať‘ Jacindu Ardernovú. Moje vtipy sú niekedy podlé a drzé, a občas mi to spôsobuje problémy. Vlastne mi to spôsobuje problémy dosť často.“

Vďaka Collinsovej boli témou kampane dane. Jedným z kľúčových bodov programu zelených je takzvaná „daň pre bohatých“, a to jednopercentná daň pre všetkých Novozélanďanov s majetkom nad milión dolárov.

Collinsová povedala, že tento návrh budú chcieť presadiť aj labouristi. Ardernová uviedla, že to poprela najmenej 50-krát.

„Odmietam to, pretože v týchto chvíľach nie je čas na experimentálnu daňovú politiku“ komentovala podľa denníka Canberra Times.

Že by labouristi súhlasili s daňou pre bohatých, považuje za nepravdepodobné aj profesorka Jennifer Curtinová z univerzity v Aucklande.

Facebook zasiahol

Sociálna sieť dva dni pred voľbami zrušila stránku alternatívnej strany Advance New Zealand, ktorá šírila konšpiračné teórie. Členovia tejto strany zverejňovali príspevky popierajúce koronavírus.

Jeden z lídrov subjektu Billy Te Kahika obvinil Facebook zo „zásahu do volieb“ a z obmedzovania slobody slova.

Ardernová aj Collinsová sa zhodli, že do roku 2030 chcú o polovicu znížiť počet detí žijúcich pod hranicou chudoby. Ako píše denník Guardian, Nový Zéland v tomto ukazovateli patrí medzi najhoršie vyspelé krajiny na svete.

Podľa organizácie UNICEF patrí medzi najhoršie miesta na život dieťaťa.

Pre Ardernovú bol tento problém jedným z kľúčových aj v kampani pred tromi rokmi. „V tohtoročných voľbách malo ísť o to, či labouristi dodržali svoje sľuby, čo v mnohých ohľadoch nedokázali,“ povedala pre portál ABC spomenutá profesorka Jennifer Curtenová.

Labouristi sľúbili výstavbu 100-tisíc domov do desiatich rokov, no tento plán dopadol fiaskom. Za prvý rok postavili len 142 domov a Ardernová sa neskôr spomenutého cieľa vzdala.

Go hard, go early

Lenže potom prišla korona. „Ak by ju nemusela riešiť, mohla mať problém,“ konštatovala Curtenová.

Pred vypuknutím pandémie sa zdalo, že Ardernová post premiérky neobháji. V prieskumoch na konci minulého roka mala Národná strana o zhruba 7 % viac než labouristi a zvíťazila aj v prvých troch prieskumoch tohto roka.

Odkedy sa však na Novom Zélande potvrdil prvý prípad ochorenia COVID-19, viedli už iba labouristi. V marci už vyhrávali o 5 %, v apríli o 15 %, v máji o 30 % a v júli dokonca o vyše 35 %.

Môže za to prístup, ktorý zvolila Ardernová v čase krízy. Svetové médiá ju dávali za príklad, ako sa v ťažkých časoch majú správať politickí lídri.

Ardernová zaujala empatickým štýlom vodcovstva – svojimi vystúpeniami upokojovala verejnosť a vysvetľovala prijímané opatrenia. Keď sa krajina pripravovala na celoplošný lockdown, nakrútila z domu video na Facebook a Novozélanďanom dávala konkrétne rady.

Jedným z kľúčov bola práve efektívna komunikácia v online priestore. „Vynikajúco ju využívala už pred koronou, ale teraz jej talent vynikol naplno,“ povedal pre Denník N v máji novinár z Nového Zélandu Rod Oram.

Ukážkou jej zručností bol májový rozhovor pre štátnu televíziu, počas ktorého zažila v priamom prenose zemetrasenie. „Máme tu malé zemetrasenie, Ryan. Celkom sa to otriasa,“ povedala s chladnou hlavou moderátorovi.

V čase uzavretia krajiny jej dôverovalo až 88 percent obyvateľov a jej kroky nespochybňovala ani opozícia.

Ardernová pochopila, že vzhľadom na zemepisnú polohu Nového Zélandu bol lockdown účinným riešením. Jej slogan bol go hard, go early (vo voľnom preklade: buď tvrdý, buď rýchly).

Výsledkom bolo, že prakticky úplne „vyhubila koronu“ a v máji uviedla, že „boj je vyhratý“.

„Jacinda dokázala veľmi rýchlo pochopiť vážnosť situácie. Ľudia uverili, že zareagovala včas, a nechala si poradiť ako od vedcov, tak od ekonómov,“ dodal Oram.

Ochorenie COVID-19 predsa neporazila úplne – v auguste sa v krajine objavil prvý prípad po 102 dňoch. Následne pribudlo niekoľko ďalších pozitívnych testov, no reštriktívnymi opatreniami sa nákaza opäť dostala pod kontrolu.

Celkovo Nový Zéland hlási len zhruba 1500 prípadov a 25 úmrtí.

Objímala sa s príbuznými obetí

Najdôležitejší okamih jej trojročnej vlády však bol v marci 2019. Muž bielej pleti pri masovej streľbe v mešitách v meste Christchurch zabil 51 ľudí a ďalších 49 zranil, čo bol najväčší masový útok v histórii Nového Zélandu.

Ardernová vtedy predstúpila pred médiá a povedala: „Je to terorista, zločinec a extrémista, ale keď o ňom budem hovoriť ja, ostane bez mena. Vyslovujme, prosím, mená tých, o ktorých sme prišli, nie meno toho, ktorý to spôsobil.“

Dodala: „Možno sa chcel presláviť, ale my mu na Novom Zélande nedáme nič, ani len jeho meno.“

Ardernová prišla na rozlúčku so zosnulými s čiernym hidžábom na vlasoch a objímala sa s príbuznými obetí.

Niekoľko dní po útoku presadila zmenu zákonov o zbraniach. Za to, ako zvládla celú krízu, sa stala tichomorskou osobnosťou roka.

Tento rok v auguste útočníka odsúdili na doživotie. Muž, ktorého inšpiroval nórsky masový vrah Anders Breivik, sa k činu priznal.

Ďalším kritickým okamihom bol výbuch sopky White Island na ostrove s rovnomenným názvom. Došlo k nemu vlani v decembri, zomrelo 21 ľudí a 26 bolo zranených.

Ardernová povedala, že „ide o zničujúcu tragédiu“, a osobne sa stretla so zasahujúcimi záchranármi.

Kariéra aj rodina

Jacinda, ako ju familiárne volajú mnohí Novozélanďania, sa narodila v malom meste Morinsville, ktoré dlhodobo podporovalo predovšetkým Národnú stranu.

Počas štúdia pracovala v miestnom obchode s fish and chips a v sedemnástich vstúpila do Labouristickej strany. Po tom, čo získala titul z politiky a PR (public relations), odišla do New Yorku pracovať v kuchyni ako dobrovoľníčka.

Zo Spojených štátov sa presťahovala do Londýna, kde pôsobila ako poradkyňa premiéra Tonyho Blaira.

Ardernová nemala premiérske ambície, lebo si chcela založiť rodinu. Podľa NZ Herald sedemkrát odmietla post volebnej líderky Labouristickej strany.

Napokon sa jej podarilo mať jedno aj druhé – politiku aj rodinu. Len niekoľko týždňov po voľbách v roku 2017 ohlásila, že s manželom Clarkom Gayfordom čaká dieťa, a na istý čas prerušila plnenie pracovných povinností.

Svoju dcéru Neve Te Aroha so sebou zhruba tri mesiace po pôrode zobrala na schôdzu OSN v New Yorku.

Vo svojich vystúpeniach často opakuje, že šancu na rovnováhu medzi kariérou a rodinou by si zaslúžili všetky ženy.