Denník N

Katarína Začková z Reportérov: Šokuje ma, ako Rezník klame. Takto nás vedenie televízie osočovalo za Mečiara

Katarína Začková. Foto N - Vladimír Šimíček
Katarína Začková. Foto N – Vladimír Šimíček

Reportéri sú kritická relácia, nemôžu hovoriť o tom, že slnko svieti a obloha je modrá, vraví dlhoročná televízna tvár Katarína Začková.

Katarína Začková pracuje v televízii od roku 1986, vyhodili ju odtiaľ len za Vladimíra Mečiara. Vedenie RTVS ju pred pár dňami po pár mesiacoch odvolalo z postu tímlíderky Reportérov pre spor o reportáž o dizertačnej práci exministerky Andrey Kalavskej. V rozhovore hovorí:

  • ako v televízii začínala a prečo si musela ostrihať vlasy,
  • za čo ju zo Slovenskej televízie vyhodili v roku 1995,
  • ako vnímala odchod redaktorov z RTVS po Rezníkovom príchode,
  • a tiež prečo je presvedčená, že riaditeľ telerozhlasu klame.

Do televízie, vtedy ešte Československej, ste nastúpili v roku 1986, teda ešte za socializmu. Pamätáte si na svoj prvý deň?

Pamätám. Bola snehová kalamita a ja som prišla do redakcie o ôsmej ráno, lebo som predtým viedla dieťa do škôlky. V redakcii nikto nebol, lebo sa ľudia nevedeli dostať do práce.

Ako ste sa do televízie dostali?

Ľubomír Chorvatovič aj s dramaturgom si boli pozrieť moje reportáže, ktoré som robila v rozhlase. Mala som celkom úspech, už po druhom roku v rozhlase som dostala cenu Rozhlasová žatva za reláciu Zákony a skutočnosť. Chodievala som po väzniciach, spovedala väzňov a ich skúsenosti som spracovávala s tímom odborníkov.

Ľudia v televízii chceli mať v redakcii nových mladých ľudí, a tak som sa tam dostala ja. V rozhlase mi bolo fajn, ale v televízii mi ponúkli vyšší plat, a to – nebudem klamať – zohralo svoju rolu.

Čo ste v televízii začali robiť?

Najprv ekonomické reportáže, potom som zobrala cyklus Príroda pre zajtrajšok. Ekológia mi vždy bola blízka, lebo som takzvaná tatranská vareška, brigádovala som na Zbojníckej chate. Celú mladosť som chodila po horách, prešla som prakticky všetky slovenské hrebene.

Keď ste prišli do televízie, mali ste vraj vlasy po pás a oni vám povedali, že sa máte ostrihať. Poslúchli ste?

Chceli ma využiť ako moderátorku, veď som bola mladá a nebola som nepoužiteľná. No vtedy sa nenosilo, aby moderátori mali dlhé vlasy. Preto silou mocou chceli, aby som sa ostrihala. Povedala som si nakoniec – okej, veď vlasy narastú. No pamätám si, že keď som bola v kaderníctve, bol so mnou aj malý syn. Strašne sa rozplakal a pýtal sa ma, prečo sa strihám, že už nebudem jeho princezná.

Životné prostredie ako téma bola v druhej polovici 80. rokov pomerne kontroverzná. Príroda bola zdevastovaná, ekológovia a ochranári na Slovensku boli v opozícii proti režimu. Ako komunistická strana a vedenie televízie prijímali reláciu, ktorú ste robili vy?

Mám dva také zážitky. Raz som robila rozhovor s riaditeľom jedného podniku. Štyrikrát som mu položila najdôležitejšiu otázku, prečo nezlikvidoval skládku, ktorú zlikvidovať mal. Nahneval sa a povedal, aby sme zastavili nakrúcanie. Spýtala som sa ho, prečo by sme mali zastaviť kameru, keď sa ho nepýtame na nič súkromné. V relácii to nakoniec odznelo aj s touto výmenou a vyvolalo to prekvapenie.

A druhý zážitok?

Robila som diskusiu s Vladimírom Mináčom o životnom prostredí, kam sme chceli zavolať aj Jana Budaja. No ten mal do televízie zakázaný vstup.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

RTVS za Rezníka

Slovensko

Teraz najčítanejšie