Denník N

Experti sa Matoviča pýtajú na plošné testovanie: aká je logistika, čo s pozitívnymi, nenakazia sa ľudia pri odberoch? (anketa)

Koronavírus SARS-CoV-2 pod mikroskopom. Foto – TASR/AP
Koronavírus SARS-CoV-2 pod mikroskopom. Foto – TASR/AP

Odborníkov na molekulárnu biológiu, medicínu či matematické modelovanie sme sa pýtali, čo hovoria na plán Igora Matoviča otestovať väčšinu Slovenska antigénovými testami.

Plán Igora Matoviča otestovať takmer celé Slovensko ešte nikto z vyspelých krajín v takej veľkej miere nevyskúšal a má veľa rizík, zhodujú sa experti. Dúfajú, že vláda pozná odpovede na problémové otázky, keď už to premiér oznámil.

Celoslovenské testovanie napríklad výrazne zvýši mobilitu a vystaví ľudí ďalšiemu riziku nákazy, varuje matematik Richard Kollár. Uznáva, že nás odhalenie pozitívnych prípadov a ich izolácia môže posunúť možno o tri týždne späť do minulosti, a hovorí, že globálne by takýto experiment v boji s vírusom mohol pomôcť.

Pýtali sme sa: Premiér Igor Matovič chce za dva víkendy otestovať celé Slovensko antigénovými testami. Čo na tento nápad hovoríte? 

 

Peter Celec
molekulárny biológ a prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave

Pevne verím, že skutoční odborníci na testy vyriešili problémy, ktoré treba vyriešiť pred tým, než sa niečo také ide urobiť. Chýbajú detaily, bez ktorých si to neviem ani vyrátať. Antigénových testov je veľa, každý má nejaký profil, to znamená nejakú senzitivitu, špecificitu, koľko bude falošne negatívnych, kde je limit detekcie a také tie technické veci, ktoré väčšinu ľudí nezaujímajú.

Závisí to aj od toho, čo potom s tými pozitívnymi, kto to bude robiť. Dúfam, že toto všetko je vyriešené. Naozaj som optimista, ale keby som náhodou niekedy v minulosti bol do diskusií zapojený, tak by som asi spýtal na niekoľko vecí, čo sa týka logistiky a detailov okolo toho. Budem sa tešiť, ak to všetko bude fungovať.

 

Peter Visolajský
predseda Slovenských lekárskych odborov

Takéto testovanie prináša množstvo rizík a nezodpovedaných otázok, nielen čo sa týka logistiky, organizácie a celkového zabezpečenia testovania, ale predovšetkým aj otázok ohľadne vhodnosti týchto antigénnych testov. Účelnosť týchto testov stále nie je doriešená vo vedeckej komunite. Summa summarum vnímam tento krok ako riskantné politické rozhodnutie, ako politické rozhodnutie vlády a politikov, ktorí sa chcú vyhnúť celoštátnemu tvrdému lockdownu.

 

Peter Kováč
súdny lekár a právnik

Ako nápad to nie je zlé, ale sú tu riziká právne aj organizačné. V prvom rade nemáme legislatívu, ktorá by umožňovala donútiť ľudí ísť na také testy povinne. Povedzme, že v populácii máme 2 percentá infikovaných v rámci 5,5 milióna ľudí. Každý ten test má nejakú falošnú pozitivitu. To znamená, že ak test má napríklad 2 % falošne pozitívnych výsledkov, tak v rámci 5,5 milióna obyvateľov nám vyjde 110-tisíc falošne pozitívnych ľudí, ktorí vyjdú ako pozitívni, ale v skutočnosti budú negatívni. Otázkou je aj, koľko z pozitívne testovaných je aj naozaj pozitívnych. Keď to bude 97 %, hypoteticky pri 110-tisíc pozitívnych ich nechytíme 3300. Takýmto testom nám vyjde niečo okolo štvrť milióna pozitívnych výsledkov, z ktorých skutočne pozitívnych bude asi tak polovica. Do izolácie či karantény však pôjdu všetci s pozitívnym testom, čo sa dá povedzme akceptovať ako sprievodná škoda vo vyššom záujme.

Hlavná otázka je, ako to bude zorganizované. Podľa toho, čo povedal premiér na tlačovke, materiál sa bude odoberať z nosohltanov. Kde zoberú ľudí, ktorí to budú vedieť? Technika odberu pritom môže byť kriticky dôležitá. Zrejme to predpokladá plnú mobilizáciu polície a armády, čo bude zaujímavé, najmä ak je problém poradiť si už dnes s davom pred úradom vlády, hoci zhromaždenia sú obmedzené.

Odbery na kvázi volebných okrskoch predpokladajú nevyhnutne zhromažďovanie väčšieho počtu osôb, čo tiež nemusí byť úplne ideálne. Vyhlásiť takúto operáciu cez Dušičky sa môže veľmi dobre skončiť obmedzením pohybu, ako to bolo cez Veľkú noc. Premiér to asi myslí dobre, ale dopadne to podľa mňa ako vždy – v dôsledku jeho chaotického spôsobu vládnutia.

 

Alexandra Bražinová
epidemiologička

Neviem, na základe akých odborných stanovísk je tento návrh robený, aký je jeho cieľ a aké sú plánované ďalšie kroky. Vidím tu viacero problémov. V prvom rade, antigénové testy nie sú natoľko citlivé ako PCR testy, mnoho infikovaných ľudí pri takom testovaní unikne, pretože budú falošne negatívni. Ak je cieľom takéhoto celoplošného testovania „vychytať“ všetkých pozitívnych, toto sa nepodarí. Ďalej si neviem predstaviť tú logistiku. Bude nato potrebných veľmi veľa odberových miest a ľudí, ktorí budú zaškolení robiť odbery a vyhodnocovať testy.

Ak je cieľom presne vyhodnotiť epidemiologickú situáciu, skôr by dávalo zmysel urobiť testovanie pomocou PCR testov na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, prípadne na viacerých takýchto vzorkách vo viacerých regiónoch. Pri súčasnej incidencii by takýto skúmaný súbor nemusel byť veľký. Takýto prieskum by poskytol oveľa presnejšie informácie, ktorí ľudia či ktoré populačné skupiny nám pri vyhľadávaní prípadov COVID-19 unikajú.

 

Richard Kollár
matematik, odborník na predpovedné modely

Nezdá sa mi, že ide o rozumný nápad. Už len to, že sa o to nepokúsila žiadna z vyspelých krajín, ktoré úspešne bojujú s pandémiou, upozorňuje na to, že ide o veľmi neštandardné riešenie.

Osobne vnímam niekoľko vážnych problémov. Tým najzávažnejším je to, že použité antigénové testy nie sú dostatočne spoľahlivé. Majú horšie parametre ako PCR testy, a tak zachytávajú len časť infikovaných. Mnohí sa domnievajú, že dokážu zachytiť tých najinfekčnejších, teda tých, ktorí spôsobujú najviac šírenia. Avšak naša analýza dát z existujúcich PCR testov na Slovensku zatiaľ ukazuje, že množstvo veľkých ohnísk u nás nie je spojených s detekovanou vyššou virálnou náložou identifikovanou v PCR teste, t. j. dá sa predpokladať, že ani opakované pretestovanie úplne celej populácie nedokáže odhaliť všetkých superšíriteľov. Jednoduché odhady hovoria, že antigénové testy zachytia len asi polovicu infikovaných a najviac 90 % superšíriteľov. Z toho vyplýva, že pri odhadovanom počte doposiaľ nezachytených infikovaných na Slovensku sa nám podarí znížiť ich počet z cca. 50- až 60-tisíc na 15- až 20-tisíc. A počet superšíriteľov zostane asi minimálne na úrovni desiatok. To nás vráti síce o zhruba 3 týždne späť v čase, ale keďže nenastali principiálne zmeny pri trasovaní kontaktov, tak sa následne veľmi pravdepodobne rýchlo vrátime na dnešnú úroveň.

Ďalej predpokladám, že testy nebudú zahŕňať menšie deti či imobilných ľudí, ktorí sa nebudú vedieť dostaviť na testovanie. Pri dobrovoľnom testovaní bude problém aj s veľkosťou otestovanej vzorky, čiže odhad o posune o 3 týždne späť je asi prehnane optimistický. Asi nemusím spomínať to, že pri otvorených hraniciach a pomerne zlej epidemickej situácii v okolitých krajinách môže byť naším problémom aj import infekcie zo zahraničia.

Lenže malá spoľahlivosť testov je len malá časť problému, ktorý vidím. Pri takom veľkom množstve testov sa dá predpokladať, že odbery nebudú zabezpečovať úplne odborne vyškolení pracovníci, a najmä bude ťažké udržať kvalitu každého steru. Preto očakávam, že testy zachytia ešte menšie percento infikovaných, ako som odhadol vyššie.

Okrem toho odbery výrazne zvýšia mobilitu občanov, čo je v tejto fáze pandémie veľmi nešťastné. Na masových odberových miestach pri predchádzajúcich epidémiách boli často nové ohniská pozorované práve na mieste odberov, keďže pri takom množstve testov je veľmi ťažké zabezpečiť úplne sterilné prostredie. Nemožno teda vylúčiť ani možnosť infikovať sa priamo pri testovaní pri takejto veľkej záťaži a záujme testovať skutočne úplne plošne vrátane ľudí s oslabenou imunitou, prípadne ľudí, ktorí sa v súčasnosti snažia čo najviac izolovať.

A to som ešte nespomínal možné logistické problémy. Plošné akcie podobných rozmerov na Slovensku zatiaľ nikdy neboli. Napríklad sčítanie ľudu, ktoré pravidelne organizuje Štatistický úrad SR, sa dlhodobo pripravuje, sú s ním skúsenosti, ale aj tak predstavuje veľkú logistickú výzvu, pričom netrvá dvakrát dva dni. Už skúsenosti s objednávaním ľudí na PCR testy, ktorých teda bolo oveľa menej, boli na mnohých miestach spojené s netriviálnymi problémami.

Ak predpokladáme, že tieto testy objavia veľký počet infikovaných naraz, povedzme 20-tisíc, tak vzniknú aj ďalšie dodatočné problémy. Vznikne veľký nárast dopytu po zdravotníckej pomoci. A práve takéto plošné testovanie nepresnými testami v severnom Taliansku bolo jedným zo spúšťačov zahltenia zdravotníckych zariadení na jar. Takisto sa mnohí budú chcieť izolovať od svojich rodín, čo nemusí byť taktiež úplne jednoduché, keď to budú chcieť urobiť všetci z nich naraz.

Napokon je tu časové hľadisko. Pri odbere trvajúcom v priemere 3 minúty odoberie jedna osoba za 8 hodín (bez prestávky) 160 vzoriek. Pri plánovanom počte povedzme 2 miliónov testov denne (to sú 4 milióny počas jedného víkendu) to znamená 12 500 odberových miest v prevádzke naraz, t. j. odbery musí zabezpečovať pravdepodobne aspoň 25-tisíc ľudí naraz (keďže treba robiť aj elektronickú evidenciu testovania, podľa pozorovaní boli dvaja ľudia na odber tak akurát pri doterajšom testovaní PCR na Slovensku). Podľa Wikipédie je počet príslušníkov našej armády cca. 16 000 vojakov a do 4000 civilných zamestnancov. Tieto počty ma utvrdzujú v tom, že takéto testovanie bude veľmi ťažké logisticky zvládnuť. Všetky tieto faktory ma utvrdzujú v tom, že riziko fiaska takéhoto celoplošného testovania je veľké.

Samozrejme, je šanca, že budeme mať šťastie a dostaneme sa znovu na vytúžené prvé miesto v aspoň jednej štatistike. Teda aspoň na chvíľu. A je tiež možné, že náš postup na pár dní zaujme zahraničnú tlač a iné krajiny budú môcť využiť našu skúsenosť, čo môže byť prínosom pre globálne potlačenie pandémie. Preto z globálneho hľadiska je to asi dobrý krok, bolo by však lepšie z nášho slovenského hľadiska, keby tento experiment uskutočnili najprv niekde inde.

 

Miroslav Beblavý
bývalý poslanec a štátny tajomník, pomáhal modelovať scenáre pandémie pre Bratislavu (na FB)

Mne sa zdá byť celoplošné otestovanie v tejto chvíli dobrým krokom, aj keď nezachráni momentálnu vlnu náporu na nemocnice.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Plošné testovanie

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie