Hľadaný narkobarón si dal parochňu a prišiel na jeho zápas. Cháveza považujú za najlepšieho Mexičana
Na rozdiel od mnohých boxerov o sebe netvrdil, že bol najlepší. Julio César Chávez starší, prezývaný aj „El César del Boxeo“ (Cisár boxu), však patril k najdominantnejším v histórii. V profesionálnej kariére sa v jednom období prepracoval na bilanciu 89:0:1. Prehrávať začal až na jej konci, keď už bojoval aj so závislosťami.
Na úplný vrchol sa dostal na prelome 80. a 90. rokov, potom postupne upadal. Keď v roku 1992 porazil Héctora Camacha, pomyslel si, že sa nemá ako zlepšiť. „Hlavne na konci kariéry, keď som bojoval s Camachom, to bolo bláznivé, médiá ma neustále rozoberali. Po tej bitke som si povedal, že som dosiahol všetko,“ spomínal v rozhovore pre portál BoxingScene.
Chávez sa musel mimo ringu vyrovnať so závislosťou od drog a alkoholu. „Stratil som rešpekt pred boxom aj pred sebou. Netrénoval som tak intenzívne ako v minulosti. Niektoré zápasy som vyhral len vďaka tomu, že som bol prirodzene dobrým bojovníkom,“ dodal.
Najlepší Mexičan?
Za svoju kariéru sa však nemusí hanbiť. BoxRec ho označil za sedemnásteho najlepšieho boxera všetkých čias, podľa ESPN bol dvadsiaty štvrtý. Získal šesť svetových titulov v troch váhových kategóriách, dominoval najmä v ľahkej váhe.
Kariéru ukončil s bilanciou 115 zápasov. Vyhral 107-krát, z toho 85 duelov knokautom. Prehral iba šesťkrát a dva jeho zápasy sa skončili remízou. Väčšina expertov ho považuje za najlepšieho boxera, akého kedy Mexiko malo. On sa takému prívlastku bránil.
„Nikdy som to nepovedal. Tvrdila to iba tlač. A hovorí to celé Mexiko,“ konštatoval.
„V skutočnosti je ťažké vybrať iba jedného. V minulosti sme mali mnoho šampiónov – Salvadora Sáncheza, Josého Nápolesa, Carlosa Zárateho, Rubéna Oliverasa. Mexiko malo mnoho skvelých bojovníkov.“
Chávez nevynikal správaním ani
