Hlavu prokuratúry a prokurátorov si vyberá štát. Nie prokurátori
Zdá, že z nevinných článkov ústavy o prokuratúre chcú jej predstavitelia vyvodiť oprávnenie diktovať ústavodarcom a zákonodarcom, ako má prokuratúra vyzerať.
Autor je predseda súdnej rady
Sedemdesiatpäťstranový návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov prvej námestníčky generálneho prokurátora požaduje, aby Ústavný súd vyradil z právneho poriadku poslednú novelu zákona o prokuratúre ako celok.
Pre nesúlad so základným zákonom štátu – Ústavou Slovenskej republiky.
Prečítal som celý text návrhu. Kultivovaný právnický dokument. Napísaný správnou štylistikou, lexikou, citom pre pojmy a definície, so zmyslom pre metodické rozdelenie argumentov a so značnou dávkou presvedčivosti. Navonok.
Prvá časť návrhu napáda pochybenia v legislatívnom procese. Opäť, uznávam, kvalifikovane. Citovaná judikatúra, literatúra, teoretické úvahy a vývody z nich vyzerajú vskutku ako jasná obžaloba účastníkov legislatívneho procesu. Chybujúcich, ponáhľajúcich sa a nerešpektujúcich ani elementárne princípy tvorby práva.
Mimoriadne silné je odvolanie sa na závery Benátskej komisie a iných medzinárodných inštitúcií. Tie však boli a sú na míle vzdialené od slovenských pomerov.
V druhej časti návrhu sa navrhovateľka venuje predovšetkým spôsobom výberu a vymenovania generálneho prokurátora a voľby špeciálneho prokurátora z radov „neprokurátorov“. Taký výber odporuje ústavnému zakotveniu prokuratúry Slovenskej republiky, článkom 149 až 151 ústavy, postaveniu generálneho prokurátora ako ústavného činiteľa a narúša princíp právneho štátu, najmä deľby moci.
Balast.
Prokuratúra by sa mala ústavne uskromniť
Z toho, že prokuratúra má aj ústavnú úpravu, sa nedá vyvodiť žiaden zo záverov, ktorý ponúka návrh prvej námestníčky generálneho prokurátora. Je celkom od veci koketovať s myšlienkou, že v systéme deľby moci má prokuratúra nejaké osobitné miesto. No nemá. Podstatou patrí do výkonnej moci. Žiadne teoretizovanie na tom nič nezmení.
Ešte odvážnejšie je písať o