Číta Harariho a rozmýšľa, či je zmyslom života vyhrávanie. Wenger telefonoval aj u pápeža

Nevie, čo si Boh pomyslí, keď mu povie, že celý život zasvätil iba futbalu.

Bývalý dlhoročný manažér londýnskeho Arsenalu Arsène Wenger nedávno vydal autobiografiu s názvom My Life in Red and White (Môj život v červeno-bielom).

Hoci v knihe spomína mnohé veľké hviezdy, Josého Mourinha úplne vynechal. Portugalčana sa teda novinári minulý týždeň spýtali, čím to môže byť.

„Nikdy ma neporazil,“ reagoval Mourinho. „Prečo by robil kapitolu o dvanástich či štrnástich zápasoch, z ktorých ani jeden nevyhral? Prečo by o mne písal v knihe? Kniha je vec, ktorá vás má spraviť šťastným a hrdým. Takže jeho situácii perfektne rozumiem.“

Mourinho provokoval Wengera dlhé roky a naozaj sa mu vo vzájomných dueloch výsledkovo darilo. Wenger ho zdolal iba dvakrát v devätnástich stretnutiach.

„Cítim sa s ním ako v škôlke. Ale aj toto je súčasťou jeho osobnosti,“ povedal Wenger v rozhovore pre francúzsku televíziu Canal+. „Dvakrát som nad ním vyhral, bolo tam aj veľa remíz. V skutočnosti to nie ste ‚vy‘, kto vyhráva. Vyhrávame ‚my‘. Manažér je tam nato, aby z tímu dostal to najlepšie.“

Zvláštna prognóza

Wenger spravil z Arsenalu svetový veľkoklub. V sezóne 2003/2004 ho bez prehry priviedol k anglickému titulu, odvtedy však už Premier League nevyhral. Presťahoval sa z Highbury na nový Emirates Stadium a Wenger musel šetriť, aby splatil dlhy. Z tímu mu teda pravidelne odchádzali najlepší hráči.

Koniec slávnej éry prakticky prišiel už v roku 2006, keď prehral vo finále Ligy majstrov proti Barcelone. „Vyradili sme Real Madrid aj Juventus. Liga majstrov by celú tú generáciu korunovala – zaslúžila si to. Je to vec, ktorú najviac ľutujem,“ povedal Wenger pre TalkSPORT.

Konkurenti mu brali najväčšie opory. Napríklad Manchester United získal Robina van Persieho, lebo mu mohol dať omnoho vyšší plat. Kapitán Cesc Fabregas sa rozhodol vrátiť do Barcelony. Keď sa chcel vrátiť do Anglicka, Wenger už oňho nemal záujem a Fabregas podpísal kontrakt s rivalom Chelsea.

V podcaste The Ornstein & Chapman portálu Athletic to vysvetlil: „Takúto politiku som uplatňoval všeobecne. Keď raz odídete, už sa nevrátite. Bol to spôsob, akým sa niektorých hráčov podarilo udržať, ak začali rozmýšľať, že možno niekde inde je tráva zelenšia. Návrat som povolil Thierrymu Henrymu, Solovi Campbellovi alebo Jensovi Lehmannovi, ale to bolo iné, lebo už boli starší. S mladými hráčmi som to robil nerád.“

Arsenal sa zo zlej finančnej situácie dostal a v posledných dvoch rokoch začal utrácať na prestupovom trhu peniaze, o ktorých sa Wengerovi pred pár sezónami ani nesnívalo. V knihe dokonca napísal, že sa môže v blízkej budúcnosti reálne pokúsiť o víťazstvo v Lige majstrov.

Wengerova prognóza vyznieva zvláštne v období, keď klub v dôsledku pandémie nového koronavírusu prepustil 55 nefutbalových zamestnancov, vrátane takmer všetkých skautov.

Prestup Ronalda

Wengera počas jeho pôsobenia fanúšikovia kritizovali za neochotu míňania peňazí na posily. V podcaste sa však bránil – nebol tvrdohlavý, peniaze vraj nemal. „Pozrite sa, neboli to moje peniaze. Správal som sa ku klubu tak, akoby to boli moje vlastné peniaze. Ale nemíňali sme, lebo sme ich ani nemali,“ vysvetlil.

Pri prestupoch teda musel často improvizovať a vyhľadával skôr lacnejších a neznámejších hráčov, z ktorých neskôr spravil hviezdy.

V lete 2014 kúpil anglického útočníka Dannyho Welbecka z Manchestru United. Na poslednú chvíľu ho vyfúkol Tottenhamu.

„Išiel som do Ríma na benefičný zápas. Na letisku mi povedali, že podpíše s Tottenhamom, ale dokázal som to ešte zvrátiť. Celý deň som vyjednával. Rokovania viedli (funkcionári) Ivan Gazidis a Dick Law a zavolali mi, že sa mám porozprávať s agentom. Povedal som mu: ‚Pozrite sa, musím položiť, lebo som pred pápežom.‘ Odpovedal: ‚Čo?‘ Práve sme sa totiž zoraďovali na fotografiu s pápežom počas súkromnej audiencie a ja som bol na konci radu, lebo som potreboval telefonovať. Zrazu bol pápež skoro predo mnou, tak som do telefónu povedal, že sa mi už nedá hovoriť, lebo sa idem rozprávať s pápežom,“ smial sa.

Nákup mnohých skvelých hráčov sa mu však nepodaril, vrátane Cristiana Ronalda. „Bolo to veľmi blízko, ale nakoniec prestúpil do Manchestru United. Už sme mali dohodu so Sportingom, ale United zobrali Carlosa Queiroza (zo Sportingu) na post asistenta (Alexa Fergusona), rýchlo prevýšili našu ponuku a Ronalda zobrali. Už mal aj dres Arsenalu, v našom tréningovom centre som obedoval s ním a jeho matkou!“ ľutoval v rozhovore pre Guardian.

Arsene Wenger was asked which one transfer he regrets missing out on. pic.twitter.com/DdSmwfuROt

— B/R Football (@brfootball) October 11, 2020

Stretnutie s Bohom

Mediálna kampaň ukázala aj Wengerovu osobnosť. V podcaste Athleticu napríklad povedal, že nikdy veľmi neoslavoval, lebo sa aj po víťazstvách pripravoval na ďalšie zápasy. Po opici by vraj nebolo možné viesť tréning s hráčmi, ktorí v dueli nenastúpili. Jediný raz sa opil, keď mal ešte osemnásť rokov.

Vyrastal v malej dedine v Alsasku a od detstva rodičom pomáhal v ich bistre, kde videl mnohých opilcov. „Alkohol, bitky a násilie ma odmala strašili a znechucovali,“ napísal v autobiografii.

Dnes sa venuje práci ambasádora pre FIFA, často prichádza s inovatívnymi nápadmi, napríklad na zmenu pravidla o ofsajde.

„Momentálne čítam knihu Sapiens (od Yuvala Noaha Harariho). Snažím sa čítať všetko, čo mi pomôže lepšie pochopiť ľudské bytosti, ako funguje spoločnosť a ako sa môže rozvíjať demokracia. Zdá sa mi, že svet je trochu v problémoch,“ dodal.

Predstavuje si aj, čo raz povie Bohu. Stále nevie, ako by dal svojmu životu ozajstný zmysel. „Poviem mu: snažil som sa vyhrať futbalové zápasy?“ pýta sa. Wenger sa teda rozhodol, že Bohu vysvetlí, že vyhrávať je naozaj ťažké.

„Ak Boh existuje a naozaj je aj test, ktorý rozhodne o tom, či pôjdete do neba alebo do pekla, možno bude vyzerať smiešne, ak ste svoj celý život venovali vyhrávaniu futbalových zápasov,“ povedal.

Podľa britských novinárov však Wengerova autobiografia nenaplnila vysoké očakávania. „Je elegantne napísaná, ale vyzerá to ako jeho tlačové konferencie počas pôsobenia v Arsenale. Máte pocit, že niečo vám tají. Ak by nesľuboval, že vám všetky otázky zodpovie v knihe, možno by ju čitateľ prijal lepšie,“ píše novinár James Benge.

Súhlasí s ním aj Miguel Delaney z Independentu. Autobiografia podľa neho nezachytila Wengerovu brilantnú myseľ. „V talkshow Grahama Nortona povedal, prečo je šport umením, a je to lepšie ako celá kniha. Citujem: ‚Niekedy sa ľudia na zápase stretnú a zapôsobí mágia, ktorá ich zodvihne na úroveň, kde sa z toho všetkého stáva umenie.‘“