Denník N

Chcela naučiť po slovensky svojho manžela, teraz jej učebnice používajú desiatky škôl

Adriana Bakošová. Foto - Zoltán Szalay
Adriana Bakošová. Foto – Zoltán Szalay

Už dlhé roky sa hovorí o tom, že by boli potrebné nové učebnice, ale nič sa neudialo. Ja som si jedného dňa sadla a povedala som si, že to urobím, hovorí Adriana Bakošová, zakladateľka občianskeho združenia Po slovensky hravo.

Maďarské deti sa neučia slovenčinu ako cudzí jazyk a to je problém, hovorí Adriana Bakošová. Chcela, aby pre deti aj dospelých bola slovenčina zábavou, a preto začala vyrábať spoločenské hry a učebnice. Založila občianske združenie Po slovensky hravo a teraz už jej knihy používajú desiatky maďarských škôl na Slovensku. Rozhovor s Adrianou Bakošovou vznikol v maďarčine pre Pozsonyi podcast. 

Ako ovládajú Maďari na Slovensku slovenčinu?

Je to rôzne. Nie sme však v jednoduchej situácii. V niektorých regiónoch, napríklad v okolí Dunajskej Stredy, počuť slovenčinu len zriedkavo. Nemáme tam príležitosť používať jazyk a čo sme sa naučili, rýchlo zabudneme. Najväčší problém vidím v tom, že pre Maďarov nie je prirodzené napríklad zapnúť si slovenskú televíziu. Máme v sebe určitý blok.

Je možné naučiť sa po slovensky v maďarskej škole?

Hovorí sa, že nie je možné naučiť sa cudzí jazyk v škole. Sčasti zdieľam tento názor aj ja. Naším prvoradým cieľom by podľa mňa malo byť, aby si deti slovenčinu obľúbili. Aby sa nebránili tomu, že si pozrú rozprávku v slovenčine alebo s niekým prehovoria na ulici. Súčasný spôsob výučby si vyžaduje ešte veľa vylepšovania. Sú v ňom veľké nedostatky, ktoré by sme chceli odstrániť.

Ako ste začali učiť slovenčinu?

Ja som učila pôvodne angličtinu. Môj manžel nie je zo Slovenska, on je Maďar zo Srbska. Keď prišiel bývať na Slovensko, tak musel začať aj so slovenčinou. Ja som začala pátrať po učebniciach, ale všetky boli neskutočne nudné. Začala som teda aplikovať tie metódy, ktoré používam pri angličtine. Musela som ich samozrejme prispôsobiť slovenčine. Takto vznikla koncepcia, ktorú používam dodnes.

Takže váš prvý študent bol dospelý.

Áno a dlho som sa venovala dospelým. Ale aj s dospelými som robila zábavné komunikačné úlohy a logické hry. Najprv boli skeptickí, že sa s nimi chcem hrať, ale nakoniec to pochopili a akceptovali. Ja už žiadnym iným spôsobom nedokážem učiť, pretože sa mi tento štýl veľmi osvedčil. Tu nejde len o to, že sa pri učení cítime dobre, tento spôsob je aj mimoriadne efektívny.

Učili ste aj v tradičnej škole?

Nie. Keď som príliš viazaná pravidlami, nedokážem podávať adekvátny výkon. Mávala som súkromné hodiny v školách, ale väčšinou som viedla jazykové kurzy. Tieto jazykové kurzy som mala pre deti, dospelí mali záujem o individuálnu výučbu. Dávnejšie som robila aj večierky slovenčiny, keď som našla aspoň štyroch-piatich ľudí, ktorí sa nebránili hovoriť po slovensky pred ostatnými. Pre dospelých je však podľa mojich skúseností nepríjemné, keď musia hovoriť po slovensky. Hanbia sa za svoje chyby, a to aj vtedy, keď ich nerobia veľa.

Ako vyzerali tie večierky?

Hrali sme spoločenské hry, bavili sme sa a učili sme sa od seba navzájom. Bolo to veľmi uvoľnené, s kávičkou a koláčikmi.

Aký je dopyt po kurzoch slovenčiny medzi dospelými na územiach, kde Maďari tvoria väčšinu obyvateľstva?

Dospelí sa už chcú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie